Obsah (15)

§ 250j§ 11§ 62§ 248§ 7§ 6§ 177§ 178§ 438§ 453§ 454§ 462§ 247§ 440§ 467

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžk/1/2017 Identifikačné číslo spisu: 2015200152 Dátum vydania rozhodnutia: 31.05.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 250jods.

2 písm. a/, e/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

1. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou
2. marca 2015 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie spoločnosti PYRONOVA s.r.o.. Konateľ spoločnosti PYRONOVA s.r.o. zrušil osobitné oprávnenie č. 24/IO/2012 z
3. marca 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
4. marca 2012 a zároveň vyslovil, že Ing. V. Z. nespĺňa predpoklady odbornej spôsobilosti

§ 11

zákona o ochrane pred požiarmi a § 35 vyhlášky na výkon činnosti kontroly stabilných a polostabilných hasiacich zariadení, ani na výkon činnosti inštalácie a opravy plynových, stabilných hasiacich zariadení výrobcu PYRONOVA s.r.o..

1. V súvislosti s námietkou žalobcu o nedostatku právomoci a nepríslušnosti spoločnosti PYRONOVA s.r.o. ako aj žalovaného rozhodovať vo veci, sa krajský súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v zmysle § 1 ods. 2 zákona o správnom konaní, správnym orgánom je aj právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Krajský súd uviedol, že z ustanovenia § 11 ods. 9 a § 11 ods. 10 zákona č. 314/2001 Z.z. vyplýva záver, že spoločnosť PYRONOVA s.r.o. ako výrobca polostabilných a stabilných hasiacich zariadení má pri overovaní odbornej spôsobilosti a vydávaní osobitného oprávnenia fyzickým osobám postavenie správneho orgánu, pretože jej bolo zákonom (zákon č. 314/2001 Z.z.) zverené rozhodovanie o právach fyzických osôb v oblasti verejnej správy.
2. Krajský súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu o nedostatku právomoci konateľa spoločnosti PYRONOVA s.r.o. rozhodovať vo veci, nakoľko v danom prípade nebolo možné aplikovať ust. § 58 ods. 3 Správneho poriadku, pretože konateľ spoločnosti PYRONOVA s.r.o. nie je osobou, ktorá zriadila alebo založila túto obchodnú spoločnosť a nakoľko žalovaný nepreukázal, že konateľ spoločnosti bol ustanovený štatútom za osobu, ktorá je oprávnená rozhodnúť o odvolaní, žalovaný teda v danej veci nemal postavenie odvolacieho orgánu.
3. Krajský súd sa taktiež stotožnil s argumentáciou žalovaného, že spoločnosť PYRONOVA s.r.o. je správnym orgánom, ktorý má právomoc nariadiť obnovu konania a odňať vydané osobitné oprávnenia, avšak za splnenia zákonných podmienok, nakoľko vzťah zákona č. 314/2001 Z.z. a Správneho poriadku je vzťahom lex specialis derogat generalis a v prípade otázok, ktoré nie sú upravené v zákone č. 314/2001 Z.z., sa subsidiárne použije právna úprava v Správnom poriadku.
4. Krajský súd sa v odôvodnení ďalej zameral na prípustnosť nariadenia obnovy konania, pričom dospel k záveru o dôvodnosti námietky žalobcu, že v danom prípade neboli dané dôvody obnovy konania. Krajský súd konštatoval, že žalovaný ako osoba oprávnená v zmysle § 11 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane proti požiarmi bol povinný pred vydaním osobitného oprávnenia skúmať zákonné podmienky pre priznanie odbornej spôsobilosti, ak si riadne túto povinnosť nesplnil a až dodatočne mal zistiť, že žalobca v čase vydania osobitných oprávnení nemal spĺňať podmienku absolvovania odbornej prípravy vo vymedzenom rozsahu ustanovenom

tvrdenia žalovaného v príkaze č. 02/2011, nemôže to byť na ťarchu žalobcu.

1. Krajský súd skonštatoval, že postupom spoločnosti PYRONOVA s.r.o. v konaní o obnove konania boli žalobcovi odňaté práva účastníka správneho konania. Súd dospel k záveru, že žalovaný nebol oprávnený rozhodovať o opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní prvostupňového správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a preto ho súd zrušil v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/, e/ OSP. II.
2. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (kasačný sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve [§ 440 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“)], nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
3. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že vo vyjadrení k žalobe z
4. júna 2015 na stranách 2 až 4 vzniesol námietku spočívajúcu v tom, že napadnuté rozhodnutia sú vylúčené zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Žalovaný mal za to, že sporné napadnuté rozhodnutia sú vyňaté zo súdneho prieskumu v zmysle § 248 písm. c/ OSP, pretože napadnutými rozhodnutiami žalovaného došlo síce k zrušeniu osobitných oprávnení vydaných žalobcovi, t.j. k odňatiu odbornej spôsobilosti na činnosti, avšak žalobca nepreukázal, že by osobitné oprávnenia boli podmienkou výkonu jeho terajšieho zamestnania, resp. povolania (predložením napr. pracovnej zmluvy), tak ako to tvrdil v podanej žalobe. Žalovaný s poukazom na zmenu právnej úpravy správneho súdnictva poukázal na § 7 písm. g/ SSP.
5. Sťažovateľ mal za to, že napadnutým rozsudkom súd nesprávne právne posúdil vec, ak si založil právomoc vo veci konať. V tejto súvislosti ďalej namietal, že v odôvodní rozsudku absentuje akákoľvek zmienka o tom ako sa prvostupňový súd s touto námietkou vysporiadal. Z pohľadu žalovaného pritom išlo o podstatnú otázku, ktorá má vplyv na celé konanie, a ktorá musí byť bez pochýb zodpovedaná, keďže právomoc je jednou z prvých otázok, ktoré musí súd skúmať. Súd tak porušil právo žalovaného na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako jedného zo základných procesných práv vyplývajúcich zo Správneho súdneho poriadku (resp. Občianskeho súdneho poriadku), pričom nedostatok riadneho odôvodnenia spôsobuje porušenie tohto procesného práva a je zároveň aj porušením práva na spravodlivý proces, keďže je jeho imanentnou súčasťou, čo vyplýva aj z judikatúry súdov.
6. Ďalej sťažovateľ namietal, že súd vôbec nezodpovedal otázku, či bol žalovaný napadnutými rozhodnutiami ukrátený na svojich právach, na základe čoho mal za to, že rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení veci, pretože nebola splnená podmienka stanovená v § 247 ods. 1 OSP na preskúmanie napadnutých rozhodnutí. Taktiež uviedol, že rozsudok krajského súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení veci ohľadom toho, že bol žalobca rozhodnutiami o povolení obnovy konania vydaných v prvej fáze obnovy konania (ktoré nie sú predmetom tohto konania) ukrátený na svojich právach.
7. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu, že konateľ spoločnosti PYRONOVA s.r.o. v danej veci nemal postavenie odvolacieho orgánu, pričom uviedol, že Dipl. technik V. V. ako konateľ a zakladajúci spoločník spoločnosti PYRONOVA s.r.o. mal postavenie odvolacieho orgánu v súlade so správnym poriadkom. Žalovaný mal za to, že úlohou súdu v súdnom konaní je v konkrétnych skutkových okolnostiach odstrániť stav právnej neistoty medzi účastníkmi tohto konania a nezodpovedaním tak podstatnej otázky akou je, kto mal byť v konkrétnych skutkových okolnostiach odvolací orgán, tento stav vytvoril. Absenciu uvedenia toho, kto mal byť v danom prípade odvolacím orgánom s ohľadom na právnu úpravu správneho poriadku účinnú v tom čase a skutkové okolnosti v odôvodnení rozsudku krajského súdu považoval za nesprávny procesným postup súdu spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení rozsudku, čím došlo opätovne k porušeniu práva žalovaného na riadne odôvodnenie rozsudku, a tým aj zároveň práva na spravodlivý proces.
8. Žalovaný sa ďalej v kasačnej sťažnosti vyjadril k rozhodnutiu žalovaného o nariadení obnovy konania, pričom uviedol, že účelom obnovy konania

§ 62ods.

1 písm. e/ Správneho poriadku je napravenie vád pôvodného konania, ak pôvodné rozhodnutie vychádzalo z dôkazov, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé. Žalovaný namietal, že nie je dôležité, či o pôvodných nepravdivých dôkazoch, resp. o existencii príkazu č. 02/2011 žalobca vedel, ale dôležitý je objektívny stav v čase rozhodovania správneho orgánu v konaní o povolení obnovy konania. Ďalej namietal, že v súdenej veci sa posudzovalo v správnom prieskume súdom konanie v druhej fáze obnovy konania, a nie v prvej fáze obnovy konania, preto nebolo namieste v tomto konaní posudzovať prvú fázu obnovy konania, keďže rozhodnutia správneho orgánu týkajúce sa prvej fázy obnovy konania boli predmetom inej správnej žaloby na krajskom súde.

1. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, konanie zastavil a zaviazal žalobcu na náhradu trov prvostupňového konania žalovanému, alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov prvostupňového i druhostupňového konania žalovanému.
2. Žalovaný taktiež navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok z dôvodu, že výkonom osobitných oprávnení vydaných žalobcovi, ako právnym následkom rozsudku krajského súdu, ktorým boli napadnuté rozhodnutia zrušené hrozí závažná ujma v podobe toho, že by osoba bez splnenia podmienok stanovených zákonom o ochrane pred požiarmi mohla vykonávať činnosti v zmysle tohto zákona na základe osobitných oprávnení. Priznanie odkladného účinku nie je v tomto prípade v rozpore s verejným záujmom, keďže je

názoru žalovaného vo verejnom záujme, aby osoby vykonávajúce činnosti na úseku ochrany pred požiarmi spĺňali na tieto činnosti podmienky stanovené zákonom. III.

1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby kasačný súd nepriznal kasačnej sťažnosti odkladné účinky, zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú a žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o kasačnej sťažnosti.
2. K námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutia sú vyňaté zo súdneho prieskumu žalobca uviedol, že pre vznik právomoci stačí, ak rozhodnutie samo o sebe znamená právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania. Skutočnosť, či rozhodnutie znamená právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania sa preto skúma objektívne s ohľadom na charakter rozhodnutia a nie subjektívne vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca uviedol, že vydaním napadnutých rozhodnutí prišlo k odňatiu odbornej spôsobilosti žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca nemôže vykonávať povolanie a ani zamestnanie, na ktoré mal dosiaľ oprávnenie, konkrétne nemôže projektovať, inštalovať a opravovať zariadenia elektrickej požiarnej signalizácie, zariadenia na hasenie iskier v pneumatických dopravníkoch, zariadenia na odvod tepla a splodín horenia, stabilné a polostabilné hasiace zariadenia a vykonávať ich kontrolu.
3. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepreukázal, že by bol napadnutými rozhodnutiami žalovaného ukrátený na svojich právach a preto nebola splnená ani podmienka na podanie žaloby

ustanovenia § 247 ods. 1 OSP žalobca uviedol, že nie je potrebné, aby žalobca preukázal, že mu vznikla konkrétna škoda, prípadne jej výšku, stačí, že je žalobca ukrátený na svojich právach. 20. V ďalšom žalobca zotrval na svojich doterajších podaniach a vyjadreniach, pričom poukázal, že v žalobe namietal aj ďalšie skutočnosti: námietka nedostatku právomoci (nepríslušnosti) žalovaného a spoločnosti PYRONOVA, vydanie osobitného oprávnenia nie je správnym konaním, obnova konania v tejto veci nie je prípustná a nie sú dané dôvody obnovy konania

správneho poriadku, námietka zaujatosti, porušenie procesných práv účastníka konania, napadnuté rozhodnutia vychádzajú z vyfabulovaných a nepreukázaných skutočností.

1. V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že osobitné oprávnenie získal v súlade so zákonom, pričom splnil všetky zákonné podmienky, o čom existuje množstvo dôkazov. Osobitné oprávnenie vydala žalobcovi spoločnosť PYRONOVA. Pokiaľ bol žalobca zamestnancom spoločnosti PYRONOVA, spoločnosť využívala jeho osobitné oprávnenie, pokiaľ u nej skončil pracovný pomer, uskutočnil žalovaný všetky kroky, aby žalobca prišiel o osobitné oprávnenie. IV.
2. Vo vyjadrení sťažovateľa k vyjadreniu žalobcu ku kasačnej sťažnosti, sťažovateľ zotrval na názore, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú vylúčené z prieskumu

§ 248písm.

c/ OSP, ako aj

§ 7

SSP a že nepreukázaním tvrdenej ujmy na právach žalobcu nebola splnená jedna z podmienok stanovených v § 247 ods. 1 OSP na preskúmanie rozhodnutí. K tvrdeniu žalobcu, že príkaz generálneho riaditeľa spoločnosti neexistoval uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom týchto tvrdení je priamo na žalobcovi. Žalovaný mal za to, že žalobca v obnovenom konaní ani v súdnom konaní nenavrhol ani nepredložil jediný dôkaz o splnení podmienok pre získanie osobitných oprávnení. V. 22. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk 23.

§ 6ods.

1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24.

§ 177ods.

1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25.

§ 178ods.

1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 26.

§ 438ods.

1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 27.

§ 453ods.

1 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý. 28.

§ 454

SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 29.

§ 462ods.

1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a

povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

1. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/45/2015-70 zo dňa
2. júna 2016, ktorým súd na základe žaloby žalobcu zrušil rozhodnutie žalovaného č. 18/2014 (24/IO/2012) z
3. januára 2015 a rozhodnutie provostupňového orgánu č. 18/2014 (24/IO/2012) z
4. decembra 2014 a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalovaného sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
5. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

piatej časti druhej hlavy OSP (účinného v čase konania pred krajským súdom), bolo posúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. 32. Z obsahu súdneho spisu, kasačný súd zistil, že 9. marca 2012 spoločnosť PYRONOVA s.r.o., zastúpená konateľom Mgr. V. V., vydala Ing. V. Z. osobitné oprávnenie č. 03/IO/2012, v zmysle ktorého spĺňa predpoklady odbornej spôsobilosti

Zákona o ochrane pred požiarmi a Vyhlášky na výkon činnosti inštalácie a opravy plynových stabilných hasiacich zariadení výrobcu PYRONOVA s.r.o., Šamorín.

1. Preskúmavaným rozhodnutím č. 18/2014 z
2. januára 2015 žalovaný zamietol odvolanie odvolateľa Ing. V. Z. a potvrdil prvostupňové rozhodnutie spoločnosti PYRONOVA s.r.o. z
3. decembra
4. Rozhodnutím bolo zrušené osobitné oprávnenie č. 24/OI/2012 z
5. marca 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
6. marca 2012, vydané Ing. V. Z. a bolo rozhodnuté, že Ing. V. Z. nespĺňa predpoklady odbornej spôsobilosti

§ 11

zákona o ochrane pred požiarmi a § 35 vyhlášky na výkon činnosti kontroly stabilných a polostabilných hasiacich zariadení, ani na výkon činnosti inštalácie a opravy plynových stabilných hasiacich zariadení, výrobcu PYRONOVA s.r.o., ďalej žalovaný zamietol návrh odvolateľa Ing. V. Z. na prerušenie konania, a taktiež nevylúčil konateľa spoločnosti Mgr. V. V. z prejednávania a rozhodovania vo veci. 34. Na základe žaloby žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie správnych orgánov druhého i prvého stupňa

ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/, e/ OSP, z dôvodu, že postupom spoločnosti PYRONOVA s.r.o. v konaní o obnove konania boli žalobcovi odňaté práva účastníka správneho konania, že žalovaný nebol oprávnený rozhodovať o opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní prvostupňového správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

1. Kasačný súd vyhodnotil námietku sťažovateľa, týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu krajského súdu spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení rozsudku, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a teda aj k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, ako dôvodnú. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezmienil o námietke žalovaného vo vyjadrení k žalobe, týkajúcej sa vylúčenia súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí, pričom z pohľadu žalovaného išlo o podstatnú otázku, ktorá má vplyv na celé konanie a ktorá musí byť zodpovedaná, keďže právomoc je jednou z prvých otázok, ktorú musí súd skúmať. Na tomto mieste považuje najvyšší súd za potrebné uviesť, že povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov súdneho konania je jednou z najdôležitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
2. Najvyšší súd sa rovnako stotožnil s námietkou žalovaného, že krajský súd sa nevysporiadal s otázkou, či bol žalobca preskúmavanými rozhodnutiami žalovaného ukrátený na svojich právach, čím nemala byť splnená podmienka

§ 247ods.

1 OSP. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva záver krajského súdu, že žalobca bol v dôsledku rozhodnutia o povolení obnovy konania ukrátený na svojich právach tým, že žalovaný na základe rozhodnutia o povolení obnovy zrušil osobitné oprávnenia. Kasačný súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci sú rozhodnutia žalovaného o zrušení osobitných oprávnení a o odňatí odbornej spôsobilosti žalobcovi, nie rozhodnutia žalovaného o povolení obnovy konania, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu v iných súdnych konaniach (pod sp.zn. 14S/247/2014 a 5Sžo/50/2016). Kasačný súd zároveň uvádza, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu spočíva hlavne v prieskume rozhodnutí žalovaného o obnove konania, ktoré však nie sú predmetom tohto konania. 37. Prvostupňový súd, ako dôvod zrušenia rozhodnutí žalovaného uviedol nedostatok právomoci konateľa spoločnosti rozhodovať o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, pričom v samotnom odôvodnení napadnutého rozsudku kasačný súd postráda právne odôvodnenie vysloveného záveru i zaujatie právneho názoru, kto mal v danom prípade rozhodnúť ako odvolací orgán. 38. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. IV. ÚS 115/03 a sp.zn. III. ÚS 60/04 - www.concourt.sk). Aj

judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. III. ÚS 209/04, sp.zn. IV. ÚS 112/05, sp.zn. I. ÚS 380/08, sp.zn. III. ÚS 172/2010 a sp.zn. II. ÚS 537/2010 - www.concourt.sk.

1. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd skonštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP (§ 39 ods. 2 SSP), v zmysle ktorej je povinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je totiž nepochybne požiadavka, aby sa príslušný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky, zistiac dôvodnosť kasačnej sťažnosti žalovaného

§ 440ods.

1 písm. f) SSP, zrušil napadnutý rozsudok

§ 462ods.

1 SSP a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

1. V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami účastníkov, vrátane námietok žalovaného uplatnených v kasačnej sťažnosti, znova rozhodne o žalobe a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodní v zmysle § 39 ods. 2 SSP.
2. Krajský súd sa v novom rozhodnutí zároveň vysporiada so skutočnosťou, že v priebehu konania došlo k zániku platnosti osobitných oprávnení vydaných žalobcovi jednak uplynutím doby, na ktorú boli vydané a rovnako zo zákona v zmysle § 77b ods. 6 zákona č. 314/2001 Z.z. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.09.2015,

ktorého osobitné oprávnenia vydané

predpisov účinných do 31.08.2015 zostávajú v platnosti na dobu, na ktorú boli vydané, najviac však do 31.12.2016. 43.

§ 467ods.

3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 44. O návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti rozhodne kasačný súd samostatným uznesením

477 v spojení s § 188 SSP.

1. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
2. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.