← Slovensko

Starobný dôchodok - nar. /EHS/ 1408/71

4So/22/2009 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľky: M., bytom V., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.

  1. augusta č. 8, Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 38Sd/166/2007-38 z
  2. decembra 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z
  3. decembra 2008, č.k. 38Sd/166/2007-38, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne o priznaní starobného dôchodku navrhovateľke od
  4. mája 2007 v sume 3.567,- Sk podľa § 65 zák.č. 461/2003 Z.z. v spojení s čl. 48 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a o následnom zvýšení podľa § 82 ods. 2 zákona. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že nie sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. V prvom rade sama navrhovateľka nijakým relevantným spôsobom nespochybnila ani správnosť použitých podkladov, ani správnosť záverov. Jej názor, že suma dôchodku je nedostatočná ani na 4So/22/2009 2 minimálnu existenciu, nie je sama osebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia ani pre nezákonnosť, ani pre správnosť použitých podkladov. Odporkyňa postupovala pri stanovení výšky dôchodku v súlade so zákonom, vrátane toho, že v zmysle článku 48 Nariadenia Rady EHS č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, započítala aj dobu zamestnania v Maďarskej republike v období 10.08.2000 – 02.05.
  5. Navrhovateľka si musí uvedomiť, že výška dôchodkovej dávky je závislá od jej príjmov počas aktívneho pracovného života, ktoré boli relatívne nízke, ako vyplýva z preukázaných osobných vymeriavacích základov za jednotlivé obdobia. Súd nezistil pochybenie odporkyne, ani pri procesnom postupe, ani pri aplikácii hmotnoprávnych predpisov a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie s poukazom na rozpor vo výkaze období dôchodkového poistenia uvedenom v rozhodnutí odporkyne z 29.6.2007 na str. 2 a osobným listom dôchodkového zabezpečenia k tomuto rozhodnutiu s tým, že pri správnom výpočte jej doba poistenia bola 24,1315 rokov, čím dosiahla potrebný počet rokov podľa § 255 ods. 3 zákona. Odporkyňa žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietke navrhovateľky, že v rozhodnutí uvedené počty dní v kalendárnom roku (myslí tým počet dní náhradnej doby) nesúhlasia s údajmi uvedenými v tom istom období na osobnom liste dôchodkového poistenia, pričom rozpisuje aj konkrétne roky 1984, 1985, 1986, 1987, 1989, 1991 a
  6. Uviedla, že počet dní náhradnej doby podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov uvedený v odôvodnení rozhodnutia č. X. z
  7. júna 2008 súhlasí s počtom dní náhradnej doby uvedených v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu k rozhodnutiu č. X. z
  8. júna
  9. Navrhovateľka získala v rozhodujúcom období úhrnom 5992 dní dôchodkového poistenia, to znamená 16,4165 rokov dôchodkového poistenia, v ktorých sú správne zarátané aj obdobia dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd v prvom rade konštatoval, že navrhovateľka v návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne neuviedla dôvody, ktoré proti rozhodnutiu vzniesla až v odvolacom konaní. Už krajský súd 4So/22/2009 3 konštatoval, že návrh na preskúmanie bol podaný pre výšku sumy dôchodku, ktorú navrhovateľka považovala za nepostačujúcu. Navrhovateľka sa nedostavila na súdne pojednávanie, kde mala možnosť spresniť svoje odvolanie a žiadala rozhodnúť v neprítomnosti na základe predložených podkladov. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol z akých podkladov pri skúmaní výšky dôchodku vychádzal. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi krajského súdu, že pri procesnom postupe a ani pri aplikácii predpisov odporkyňa nepochybila a potvrdenie jej rozhodnutia krajským súdom považuje za vecne správne. S poukazom na dôvody rozsudku krajského súdu podľa § 219 ods. 2 OSP tento rozsudok potvrdil. Námietky odporkyne, ku ktorým sa odporkyňa vecne vyjadrila, nemohli privodiť zmenu rozhodnutia odporkyne, ani keby boli uplatnené včas. Ako to vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, v rozhodujúcom období získala navrhovateľka 5992 dní poistenia, t.j. 16,4165 rokov vrátane dní poistenia podľa § 255 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z.. Keďže navrhovateľka v odvolacom konaní nemala úspech a odporkyni trovy nevznikli, súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  10. decembra 2009 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.