4So/16/2009 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľa: J., N., bytom V., proti odporkyni Sociálnej poisťovni – ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul.
- augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. 222- 1445/2008 z
- marca 2008 o priznaní úrazovej renty, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 26Sd/194/2008-17 z
- novembra 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- novembra 2008, č.k. 26Sd/194/2008-17 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie odporkyne č. 222-1445/2008 z
- marca 2008, ktorým priznala navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu od 1.1.2004 vo výške 1.256,- Sk mesačne s poukazom na § 272 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z. po prepočítaní sumy náhrady straty na zárobku, ktorá bola navrhovateľovi vyplácaná zamestnávateľom do 31.12.2003 a dospela k nižšej sume. 4So/16/2009 2 Krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP, pretože zistený skutkový stav nebol dostatočný pre posúdenie veci a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Poukázal pritom na to, že navrhovateľ k
- decembru 2003 poberal čiastočný invalidný dôchodok vo výške 3.768,- Sk. Priemerný mesačný zárobok navrhovateľa pred vznikom škody bol súdnymi rozhodnutiami v súvislosti s rozhodovaním o náhrade škody z pracovného úrazu ustálený sumou 2.568,- Kčs. Od
- júna 1998 bol navrhovateľ evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, jeho evidovaná nezamestnanosť trvala aj k
- októbru
- Posledným príjmom z pracovnej činnosti navrhovateľa bol jeho zárobok pred vznikom jeho nezamestnanosti za obdobie január až marec 1998 v priemernej výške 2.243,- Sk brutto. Podľa vyjadrenia navrhovateľa sa odhlásil z evidencie uchádzačov o zamestnanie asi pred 3-4 rokmi. Z vyššie uvedeného je podľa krajského súdu zrejmé, že odporkyňa pri prepočte sumy náhrady straty na zárobku po skončení navrhovateľovej práceneschopnosti k
- decembru 2003 odpočítala zárobok navrhovateľa z pracovnej činnosti, ktorý naposledy dosiahol za
- štvrťrok 1998 napriek tomu, že k
- decembru 2003 ho už nepoberal a od
- júna 1998 bol nezamestnaný a evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Odporkyňa sa nezaoberala dôvodom vzniku jeho nezamestnanosti ani jeho pracovnými a zárobkovými možnosťami počas evidovanej nezamestnanosti, k
- decembru 2003, hoci tieto skutkové okolnosti sú právne významné pre posúdenie správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia o výške úrazovej renty. Krajský súd práve preto rozhodnutie odporkyne pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci zrušil. Podľa krajského súdu v prejednávanej veci má pre posúdenie možnosti odpočítania určitého príjmu navrhovateľa od priemerného mesačného zárobku pred vznikom škody po jeho valorizácii a určenie výšky úrazovej renty právny význam zistenie dôvodu skončenia pracovného pomeru navrhovateľa. Ak išlo o tzv. „nedobrovoľnú“ nezamestnanosť navrhovateľa, t.j. takú, ktorá vznikla bez jeho vôle prípadne zavinenia, je potrebné zistiť dôvod trvania jeho nezamestnanosti i výšku príjmu, ktorú mohol v súčinnosti s úradom práce po prijatí prípadne ponúknutej práce k
- decembru 2003 dosiahnuť. V zmysle právnej úpravy platnej k
- decembru 2003 a ustálenej judikačnej činnosti Najvyššieho súdu SR sa neuhrádza škoda do výšky sumy, ktorú opomenul zamestnanec bez vážnych dôvodov zarobiť. Takisto nie je možné z prostriedkov určených na kompenzovanie dôsledkov poškodenia zdravia zamestnancov dôsledkom pracovného úrazu nahrádzať nedostatok príjmu vzniknutý 4So/16/2009 3 výlučne situáciou na trhu práce a nedostatkom pracovných možností aj bez akéhokoľvek poškodenia zdravia a z toho vyplývajúcej obmedzenej pracovnej schopnosti. Proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie odporkyňa a žiadala jeho zmenu a potvrdenie jej rozhodnutia. Dôvodila tým, že nesúhlasí s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedeným na strane 5 v predposlednom odseku, že odporkyňa sa nezaoberala dôvodom vzniku jeho nezamestnanosti, ani jeho pracovnými a zárobkovými možnosťami počas evidovanej nezamestnanosti, k
- decembru 2003, hoci tieto skutkové okolnosti sú právne významné pre posúdenie správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia o výške úrazovej renty a považuje ho za nesúladný s uznesením NS SR č. 3Cdo 93/03, ktoré v odvolaní odcitovala. Podľa odporkyne pri výpočte výšky náhrady za stratu na zárobku, ktorá patrila navrhovateľovi k
- decembru 2003, bol od valorizovaného zárobku pred vznikom škody odpočítaný priemerný zárobok, ktorý navrhovateľ dosahoval predtým, než sa stal nezamestnaným, čiastočný invalidný dôchodok, ktorý navrhovateľ poberal od
- júla 2003 a daň a preto odporkyňa nebola povinná zisťovať skutočnosti, na ktoré poukázal krajský súd a považuje ich za irelevantné. Navrhovateľ sa vecne k podanému odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP v spojitosti s § 250l ods. 2 OSP. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie odporkyne bolo zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP, t.j. pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. Podľa § 250s OSP vety druhej proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/. V danom prípade odporkyňa síce namietala proti rozhodnutiu o zrušení jej rozhodnutia pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, avšak právne dôvody odvolania sa dotýkajú aj právneho posúdenia relevantnosti tých skutočností, ktoré krajský súd nariadením doplneného dokazovania odporkyňou žiadal zistiť. 4So/16/2009 4 Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou odporkyne, že názor krajského súdu na doplnenie dokazovania je v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo 93/
- Práve naopak, krajský súd sa jednoznačne vyslovil o dôvodnosti doplnenia dokazovania v intenciách predmetného rozhodnutia a odvolací súd sa s uvedenými dôvodmi plne stotožňuje. Pokiaľ odporkyňa sama vychádza z toho, že pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku sa musí odpočítať pravdepodobný zárobok, ktorý by navrhovateľ dosiahol, keby sa mohol zamestnať, nemôže bez ďalšieho dospieť k záveru, že zisťovanie dôvodu jeho nezamestnanosti a zárobkových možností je irelevantné, pričom odporkyňa neprihliadla na skutočnosti, ku ktorým došlo od konca I. štvrťroka 1998 (kedy dosiahol ostatný príjem zo zamestnania a decembrom 2003, dokedy mu býv. zamestnávateľ náhradu poukazoval). Odvolací súd pritom zo spisovej dokumentácie (dávkového spisu) nemohol zistiť ani skutočnosti, z ktorých odporkyňa vo svojom rozhodnutí vychádzala. Odvolací súd len dopĺňa, že „odpočítanie pravdepodobného zárobku“, ktoré odporkyňa použila, nezdôvodnila žiadnym zákonným ustanovením. Z týchto dôvodov podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd zrušujúci rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, stotožniac sa s dôvodmi, ktoré krajský súd uviedol. Keďže navrhovateľovi trovy v konaní nevznikli a odporkyňa nemá právo na ich náhradu, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- novembra 2009 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková