Obsah (7)

§ 221§ 214§ 470§ 236§ 237§ 156§ 211

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/60/2017 Identifikačné číslo spisu: 1110232347 Dátum vydania rozhodnutia: 15.05.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 221ods.

1 písm. f/ OSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a

odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. 5. Proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku podal dovolanie žalovaný navrhujúc ho v tejto časti zrušiť a to spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne navrhol, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie až do skončenia dovolacieho konania. Dovolanie žalovaný odôvodnil v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ OSP tvrdiac, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo nedostatočným odôvodnením rozsudku odvolacím súdom. Odvolaciemu súdu vytýkal, že sa vo svojom rozhodnutí obmedzil len na to, že sa plne stotožňuje (vo vyhovujúcej časti) s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie bez toho, že by sa bol zaoberal jeho námietkami, lebo ani k jednému z odvolacích dôvodov sa riadne nevyjadril. Vyslovil názor, že takéto arbitrárne rozhodnutie mu odníma možnosť konať pred súdom, nakoľko mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Odvolaciemu súdu ďalej vytýkal, že vo veci rozhodol

§ 214ods.

2 OSP bez nariadenia pojednávania a bez toho, že by bol vydal uznesenie o oznámení verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a bez písomného upovedomenia účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku. Napokon odvolaciemu súdu vytýkal, že čerpal z vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu napriek tomu, že žalovanému nebolo umožnené sa k vyjadreniu vyjadriť, nakoľko odvolací súd doručil žalovanému vyjadrenie až

1. mája 2015 a už
2. mája 2015 vyhlásil rozhodnutie.
3. Dovolateľ tiež namietal, že odvolací súd si osvojil nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré nezodpovedajú dôkazom založeným v spise. Súd pochybil, keď neprihliadol na výpoveď svedkyne - účtovníčky pani J., ktorá okrem iného svedčí o tom, že znalecký posudok vypracovaný Z.. A., z ktorého súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd vychádzali, je neobjektívny, jednostranný a vyhotovený na objednávku žalobkyne. Za nesprávny označil aj záver obidvoch súdov o určení ceny za zhotovenie diela ako ceny hodinovej za motohodinu, nakoľko súdy vychádzali z neoverených údajov z vyhlásení žalobkyne, ktoré považovali za pravdivé, a to iba s poukazom na skutočnosť, že účastníci už v minulosti spolupracovali a žalobkyňa totožným spôsobom faktúrovala prítomnosť stroja na stavbe, pričom žalovaný bez námietok a bez reklamácií faktúry preplácal.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odmietnuť. Uviedla, že žalovaný síce v dovolaní okrem iného dôvodil ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, avšak naplnenie tohto dôvodu skutkovo riadne nepodložil. Súd prvej inštancie, ako aj súd odvolací sa podrobne zaoberali jednotlivými vyjadreniami účastníkov konania a riadne vyhodnotili vykonané dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Poukázala na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Žalovaný v dovolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli známe v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ktoré by neboli zohľadnené pri vykonávaní dokazovania a jeho následnom vyhodnotení. Námietky žalovaného označila za účelové.
5. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že dovolanie bolo osobne podané dňa
6. augusta
7. Dňa
8. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací súd“) ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania, ktoré sa na ňom začalo do
10. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. 10.

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 470ods.

2 vety prvej CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (t. j. za účinnosti OSP), dovolací súd v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP prípustnosť dovolania posudzoval

§ 236a nasl.

OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď bolo dovolanie podané. 11.

§ 236ods.

1 OSP dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 12. V predmetnej veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom a odvolací súd na základe odvolania žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti potvrdil a v zamietajúcej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13.

§ 237ods.

1 OSP dovolanie možno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu za predpokladu, že tu existujú dôvody uvedené pod písmenami a/ až g/. Dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodnil tým, že mu bola v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ CSP odňatá možnosť konať pred súdom, a to nedostatočným a preto nepreskúmateľným odôvodnením rozhodnutia, vydaného odvolacím súdom. Otázku, či nepreskúmateľnosťou rozhodnutia dochádza k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) riešil NS SR v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3 decembra 2015, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 1/2016. Najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovisku konštatoval, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi občianskeho súdneho konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva právny poriadok. Nie každá nesprávnosť, ku ktorej dôjde v občianskom súdnom konaní, je ale procesnou vadou (vadou procedúry prejednávania veci), prípadne procesnou vadou dosahujúcou až takú intenzitu, ktorú považuje za relevantnú ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktorá má stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa vyjadril žalovaný, a vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§ 157 ods. 2 OSP). Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medziiným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu, a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. To, však bez ďalšieho neznamená, že nedostatočné (nepreskúmateľné) odôvodnenie rozhodnutia predstavuje dôvod, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho. To čo súd zaradí do písomného vyhotovenia rozhodnutia a akým spôsobom, alebo v akom rozsahu odôvodní svoje skutkové a právne závery, je však - v rámci limitov daných platnou právnou úpravou - výlučne iba vecou súdu. Účastník - ale opäť iba v rámci limitov daných právnou úpravou prípustnosti opravných prostriedkov - nie je zbavený možnosti brániť sa tomu, čo v rozhodnutí súdu považuje za nesprávne, nespravodlivé a nezodpovedajúce zákonu. Tým však nie sú dotknuté právne dôsledky, ktoré s jeho procesnou obranou spája Občiansky súdny poriadok, konkrétne to, či dovolateľom vytýkaná okolnosť (nepreskúmateľnosť) je spôsobilá založiť prípustnosť jeho mimoriadneho opravného prostriedku. Skutočnosť, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočne, preto bez ďalšieho neodníma účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. NS SR v stanovisku vyslovil názor, že účastníkovi konania by bola odňatá možnosť konať pred súdom iba takým písomným vyhotovením rozhodnutia, ktoré by neobsahovalo ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Najvyšší súd vo svojom stanovisku poukázal ďalej na závery vyjadrené v rozhodnutiach ESĽP,

ktorých však o takýto výnimočný prípad môže ísť len vtedy, keď nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vykazuje vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ alebo „vady zásadnej hrubej a podstatnej povahy“, prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“. So zreteľom na uvedené NS SR vo svojom stanovisku konštatoval, že len v takomto výnimočnom prípade môže uvedená okolnosť zakladať prípustnosť dovolania

§ 237ods.

1 písm. f/ OSP, lebo len takto charakterizovaný nedostatok odôvodnenia rozhodnutia môže intenzitou svojich právnych dôsledkov prekročiť rámec tzv. inej vady uvedenej v ustanovení § 242 ods. 1 OSP. V prejednávanej právnej veci však dovolací súd nepovažoval odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku za majúce tak závažné nedostatky, že vady odôvodnenia dosahujú takú intenzitu, aby v súlade so závermi NS SR vyjadrenými v uvedenom stanovisku prekračovali rámec tzv. inej vady a zakladali prípustnosť dovolania

§ 237ods.

1 písm. f/ OSP. Z dikcie zákona však vyplýva, že rozdiel v porovnaní s dôvodmi zmätočnosti (§ 237 OSP) je v tom, že samotná existencia vád v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a písm. c/ OSP nepostačuje na založenie prípustnosti dovolania a je spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak sú splnené podmienky prípustnosti dovolania vymedzené v ustanovení § 238 alebo § 239 OSP, skutočnosť ktorá v prejednávanej právnej veci však preukázaná nebola. Dovolací súd preto dospel k záveru, že prípustnosť dovolania v zmysle žalovaným uvádzaného § 237 ods. 1 písm. f/ OSP z dôvodu nepreskúmateľnosti nie je daná. 14.

názoru dovolacieho súdu aj keď je odôvodnenie dovolacím súdom napadnutého rozsudku stručné, nemožno ho posudzovať izolovane, pretože v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP (teraz § 387 ods. 2 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu - z hľadiska predmetu konania - tvoria jeden organický celok (viď napr. sp. zn. II. ÚS 78/05, sp. zn. III. ÚS 264/08, sp. zn. IV. ÚS 372/08 a sp. zn. IV. ÚS 350/09). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sú zrejmé podstatné dôvody, pre ktoré súd žalobe sčasti vyhovel a na základe ktorých dospel k záveru, z akého dôvodu považoval žalovaným dňa

1. októbra 2008 poskytnutú platbu 40.000,- Sk za platbu na faktúru č. 2008/101, a nie na žalovaným tvrdenú faktúru č. 2008/178 zo dňa
2. mája
3. Súd prvej inštancie podrobne vysvetlil, z akého dôvodu považoval za vierohodný žalobkyňou predložený príjmový pokladničný doklad, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal a vysvetlil tiež, z akých dôvodov posudzoval žalobkyňou uplatnený nárok aj s prihliadnutím na predchádzajúce konanie žalovaného. Poukázal aj na rozhodujúci dôkaz, a to výpoveď svedka N. X., z ktorého pri rozhodovaní vychádzal a na základe ktorého dospel k záveru, že cena za zhotovenie diela bola zmluvnými stranami stanovená ako hodinová za motohodinu počas prítomnosti stroja na stavbe. Súd prvej inštancie tiež vysvetlil, prečo práve túto výpoveď považoval za rozhodujúci dôkaz.
4. Dovolací súd nepovažoval za dôvodnú ani ďalšiu námietku dovolateľa, a to že odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom v zákonnej lehote nevydal uznesenie o oznámení verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku nebol dovolateľ ako účastník konania písomne upovedomený. 16.

§ 214ods.

3 OSP ak odvolací súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, upovedomí elektronickými prostriedkami účastníka konania alebo jeho zástupcu, ktorý požiadal o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami (§ 45 ods. 4) o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku

§ 156ods.

3. 17.

§ 211ods.

2 OSP ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. 18.

§ 156ods.

3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

1. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd postupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami, keď na úradnej tabuli súdu dňa
2. mája 2015 oznámil, že v prejednávanej veci dňa
3. mája 2015 bude na č. dv. 56 o 9.45 hod. vyhlásený rozsudok. Zákon neukladá súdu povinnosť vydávať uznesenie o verejnom vyhlásení rozsudku a s výnimkou upravenou v § 214 ods. 3 OSP neukladá súdu povinnosť túto skutočnosť písomne oznamovať. V prejednávanej veci však z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný požiadal súd o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami. Napriek tomu v danom prípade bol právny zástupca žalovaného informovaný o termíne, keďže tento údaj bol zrejmý z obsahu doručenky od zásielky, ktorou odvolací súd doručoval žalovanému vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu. Zásielku právny zástupca žalovaného prevzal dňa
4. mája
5. So zreteľom na uvedené sa dovolací súd nestotožnil s názorom dovolateľa, že by mu odvolací súd uvedeným postupom odňal možnosť konať pred súdom.
6. Dovolateľ ďalej namietal, že mu nebolo včas doručené vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu, nakoľko mu bolo doručené dňa
7. mája 2015, pričom odvolací súd už dňa
8. mája 2015 vo veci rozhodol bez toho, aby čakal na jeho vyjadrenie.
9. Právo na spravodlivý proces zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) zahrňuje právo, aby každá strana občiansko-súdneho konania mala primeranú možnosť brániť svoju záležitosť pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane. Rovnaký princíp vyplýva aj z článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
10. Jedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle článku 6 Dohovoru je jeho kontradiktórny charakter. Súdne rozhodnutie je výsledkom konfrontácie medzi stranami, z ktorých každá musí mať možnosť vyjadriť sa a popierať požiadavky, dôkazy a argumenty druhej strany. Kontradiktórny spor znamená možnosť strany popierať požiadavky a argumenty druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli jej argumenty a návrhy.
11. V danom prípade dovolací súd z obsahu spisu zistil, že vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené tri dni pred termínom verejného vyhlásenia rozsudku. Vyjadrenie sa sčasti týkalo žalovaným uplatneného vzájomného návrhu. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bol vzájomný návrh žalovaného zamietnutý zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové právne alebo skutkovo významné skutočnosti, ku ktorým by sa žalovaný už nebol vyjadroval počas predchádzajúceho konania. Právny zástupca žalovaného mal z obsahu doručenky, patriacej k zásielke, ktorá obsahovala samotné vyjadrenie k odvolaniu, vedomosť o termíne verejného vyhlásenia rozsudku. Ak teda považoval za nutné opakovane reagovať na skutočnosti žalobkyňou uvádzané už v jej predchádzajúcich podaniach,

názoru dovolacieho súdu to žalovanému umožňovala aj trojdňová lehota. Žalovaný však žiadne stanovisko k vyjadreniu žalobkyne nezaslal v uvedenej lehote, ale ani neskôr, čo je zrejmé z obsahu spisu a z čoho vyplýva, že ani nemal takýto úmysel. V danom prípade preto s prihliadnutím na okolnosti je dovolací súd toho názoru, že doručením vyjadrenia protistrany žalovanému tri dni pred verejným vyhlásením rozsudku nedošlo k porušeniu práva dovolateľa, ako strany v civilnom súdnom konaní, brániť jeho záležitosť pred súdom, vyjadriť sa a popierať požiadavky, dôkazy a argumenty druhej strany, a teda k odňatiu možnosti konať pred súdom.

1. Žalovaný dovolanie ďalej odôvodnil nesprávnym vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania a nesprávnym právnym posúdením veci. Dovolací súd poukazuje na to, že judikatúra NS SR už dávnejšie dospela k záveru, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia dokazovania (viď R 42/1993, ale aj viaceré rozhodnutia NS SR ako napr. sp. zn. 1Cdo/85/2010, 1Cdo/18/2011, 3Cdo/268/2012, 4Cdo/314/2012, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/104/2010, 7Cdo/248/2012). Konštantne sa v nej tiež uvádza, že k procesnej vade tejto povahy nevedie ani to, keď súd nevykonal všetky navrhované dôkazy (viď R 125/1999, R 6/2000). Najvyšší súd Slovenskej republiky stabilne judikuje, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a úvaha, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 OSP) a nie účastníkov konania (viď napr. sp. zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, 3Cdo/212/2012, 4Cdo/125/2012, 5Cdo/251/2012, 6Cdo/36/2011 a 7Cdo/34/2011). Pravidelne sa tiež v rozhodnutiach NS SR uvádza, že možnosť konať pred súdom sa účastníkovi neodníma ani vtedy, keď súd vec z hľadiska hmotnoprávneho nesprávne právne posúdi (viď R 54/2012 a tiež napr. sp. zn. 1Cdo/62/2010, 3Cdo/53/2011, 7Cdo/26/2010). So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP ani z týchto ďalších, žalovaným uvádzaných dôvodov, nie je daná. Navyše dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zrušil a vec sčasti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom mu uložil povinnosť skúmať dôvodnosť vzájomného návrhu a zaoberať sa aj vznesenou námietkou premlčania, a následne na základe výsledkov doplneného dokazovania vec opätovne právne posúdiť.
2. Dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodnil aj ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ OSP s tým, že konanie na odvolacom súde, ako aj súde prvej inštancie, je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a dôvodil aj nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ OSP. Uvedené dôvody však v zmysle § 243b ods. 1 OSP predstavujú len podmienku úspešnosti dovolania za predpokladu, že dovolanie je prípustné. Nakoľko však dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie v danej veci nie je prípustné, neboli splnené podmienky aby sa dovolací súd uvedenými námietkami žalovaného zaoberal.
3. So zreteľom na uvedené preto dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie procesne prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
4. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
5. Nakoľko dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol, nerozhodoval už o návrhu žalovaného na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozsudku.
6. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 :
7. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.