← Slovensko

uznanie cudzozemského rozsudku

Obsah (10)§ 240§ 318§ 17§ 48§ 4§ 3§ 2§ 6§ 8§ 9

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Urto/1/2018 Identifikačné číslo spisu: 3017200390 Dátum vydania rozhodnutia: 29.05.2018 Meno a priezvisko: JUDr. František Mozner Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 240ods.

1, ods. 3 Trestného zákonníka Českej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 29. mája 2018 v Bratislave takto rozhodol:

§ 318ods.

1 Tr. por. v spojení s § 244 ods. 4 Tr. por. prerušuje konanie o uznaní a výkone rozsudku Krajského súdu v Ústí nad Labem z

  1. novembra 2014, sp. zn. 50T 2/2013, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Prahe z
  2. februára 2015, sp. zn. 3To 3/2015, ktorými bol W. O. odsúdený za obzvlášť závažný zločin skrátenia dane, poplatku a podobnej povinnej platby

§ 240ods.

1, ods. 3 Trestného zákonníka Českej republiky na trest odňatia slobody vo výmere päť rokov so zaradením na jeho výkon do väznice s dozorom, a Súdnemu dvoru Európskej únie podáva návrh na začatie prejudiciálneho konania o výklade čl. 4 ods. 1 písm. a), ods. 2 a čl. 9 ods. 1 písm. b) rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z

  1. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 327,
  3. 2008) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z
  4. februára 2009 [Ú. v. EÚ L 81,
  6. 2009 (ďalej len „rámcové rozhodnutie“)]. Odôvodnenie

(1)Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo 6. decembra 2017, sp. zn. 3Ntc/3/2017,

§ 17ods.

1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zák. č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 549/2011 Z. z.“) rozhodol o uznaní a výkone rozsudku Krajského súdu v Ústi nad Labem z

  1. novembra 2014, č. k. 50T 2/2013-1043, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Prahe z
  2. februára 2015, sp. zn. 3To 3/2015, ktorými bol občan Slovenskej republiky W. O. odsúdený za obzvlášť závažný zločin skrátenia dane, poplatku a podobnej povinnej platby

§ 240ods.

1, ods. 3 Trestného zákonníka Českej republiky na trest odňatia slobody vo výmere päť rokov. Súčasne

§ 48ods.

2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 17 ods. 2 zák. č. 549/2011 Z. z. odsúdeného na výkon uloženého a uznaného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

(2)Proti tomuto rozsudku podal odsúdený W. O. včas odvolanie, v dôvodoch ktorého okrem iného namieta, že krajský súd mal zistiť dôvody na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia. Poukazuje pritom na to, že od roku 2015 žije v Českej republike na adrese N. XXX, XXX XX L., s družkou, s ktorou plánujú založenie rodiny. Domnieva sa preto, že postup krajského súdu bol nezákonný aj v tom, že jeho obvyklý pobyt bol určený iba na podklade trvalého pobytu v dome jeho matky, kde býval naposledy v roku 2004. Zdôraznil pritom, že ak by bol o konaní krajského súdu riadne informovaný, vedel by mu predložiť dôkazy preukazujúce, že uvádza pravdu, a miesto jeho obvyklého pobytu by nebolo určené na území Slovenskej republiky. Zároveň poukázal na to, že účelom uznávania a výkonu trestných sankcií spojených s odňatím slobody v inom členskom štáte

zák. č. 549/2011 Z. z. je uľahčenie sociálnej nápravy odsúdeného, čo sa nedosiahne, ak bude vykonávať trest mimo územia Českej republiky, kde má družku a všetkých priateľov.

(3)Na podklade podaného odvolania preskúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k nasledujúcim zisteniam.
(4)Krajskému súdu bolo 16. októbra 2017 doručené osvedčenie Krajského súdu v Ústi nad Labem vydané

čl. 4 rámcového rozhodnutia spolu s vyššie označenými rozsudkami, ktorými bol W. O. odsúdený za obzvlášť závažný zločin skrátenia dane, poplatku a podobnej povinnej platby

§ 240ods.

1, ods. 3 Trestného zákonníka Českej republiky na trest odňatia slobody vo výmere päť rokov so zaradením na jeho výkon do väznice s dozorom.

časti g) tohto osvedčenia boli rozsudky a osvedčenie zaslané Slovenskej republike ako vykonávajúcemu štátu, pretože vydávajúci orgán dospel k presvedčeniu, že výkon uloženého trestu vo vykonávajúcom štáte splní účel, ktorým je uľahčenie spoločenskej rehabilitácie odsúdeného, a vykonávajúci štát je štátom, ktorého je odsúdený štátnym príslušníkom a v ktorom žije. Z osvedčenia ďalej vyplýva, že odsúdený sa má nachádzať na území Slovenskej republiky, kde má trvalé bydlisko a rodičov, keďže mu bol povolený odklad nástupu výkonu trestu zo zdravotných dôvodov do

  1. januára
  2. Iné rodinné väzby na vykonávajúci štát nie sú známe. Stanovisko odsúdeného k zaslaniu predmetných rozsudkov a osvedčenia nebolo krajskému súdu predložené z dôvodu, že odsúdeného nebolo možné vypočuť, pretože sa už má nachádzať vo vykonávajúcom štáte. Z predloženého spisu nemožno zistiť, či bolo W. O. doručené oznámenie pre odsúdeného uvedené v prílohe II rámcového rozhodnutia, pričom o doručenie tohto oznámenia nebola Slovenská republiky ako vykonávajúci štát požiadaná (čl. 6 ods. 4 rámcového rozhodnutia).

(5)Lustráciou v registri obyvateľov Slovenskej republiky najvyšší súd ďalej zistil, že odsúdený W. O. je štátnym občanom Slovenskej republiky a od 22. októbra 1986 je prihlásený na trvalý pobyt v obci H. - O.. XXX, okres G..
(6)

§ 4ods.

1 písm. a) zák. č. 549/2011 Z. z. rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj

právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, a ak odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky alebo má na jej území preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody na území Slovenskej republiky.

(7)Z uvedeného vyplýva, že uznanie a výkon rozhodnutia štátu pôvodu je

slovenskej právnej úpravy podmienené tým, že odsúdený, ktorý je občanom Slovenskej republiky, má na jej území (

  1. i)buď obvyklý pobyt, (
  2. ii)alebo preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody na území Slovenskej republiky.

(8)

§ 3písm. g) zák. č. 549/2011 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie obvyklým pobytom trvalý pobyt alebo prechodný pobyt.

(9)

§ 2ods.

2 zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlásení pobytu“) pobytom na účely evidencie pobytu občanov sa rozumie trvalý pobyt a prechodný pobyt.

(10)

§ 3ods.

1 zákona o hlásení pobytu trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.

(11)

§ 3ods.

2 zákona o hlásení pobytu trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Za časť budovy sa považuje aj byt.

odseku 3 tohto ustanovenia prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter.

(12)

§ 3ods. 7 veta pred bodkočiarkou zákona o hlásení pobytu trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan, ak sa trvalo nezdržiava v zahraničí.

(13)

§ 6ods.

1 zákona o hlásení pobytu občan, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia s cieľom trvalo žiť v zahraničí, je povinný pred vycestovaním ohlásiť skončenie trvalého pobytu ohlasovni, ktorá vedie údaje o jeho trvalom pobyte; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu, kam hodlá vycestovať, a deň začiatku pobytu v zahraničí, ktorý je zároveň dňom skončenia trvalého pobytu.

odseku 3 tohto ustanovenia občan, ktorý má pobyt v zahraničí a ktorý sa rozhodne počas tohto pobytu skončiť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, môže ohlásiť jeho skončenie prostredníctvom zastupiteľského úradu Slovenskej republiky alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu v Slovenskej republike. Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky alebo splnomocnený zástupca doručí ohlasovni pobytu, ktorá vedie údaje o trvalom pobyte občana, odhlasovací lístok s osvedčeným podpisom občana, v ktorom sa uvedie štát a miesto súčasného pobytu v zahraničí. Dňom skončenia trvalého pobytu je deň doručenia uvedeného dokladu ohlasovni.

(14)

§ 8ods.

1 zákona o hlásení pobytu prechodný pobyt je pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa občan dočasne zdržiava, ak má trvať viac ako 90 dní; prechodný pobyt je tiež pobyt občana trvalo žijúceho v zahraničí, ktorý má na území Slovenskej republiky trvať viac ako 90 dní.

(15)

§ 9

zákona o hlásení pobytu občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, má právo ohlásiť túto skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu.

(16)Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trvalý alebo prechodný pobyt občana Slovenskej republiky na jej území, ktoré sú na účely zák. č. 549/2011 Z. z. obvyklým pobytom, majú iba evidenčný charakter (§ 2 ods. 2, § 3 ods. 3 zákona o hlásení pobytu) a ich existencia nie je podmienená tým, že sa občan v ich mieste skutočne zdržiava a teda je k nim viazaný na základe rodinných, sociálnych, pracovných alebo iných väzieb. V prípade trvalého pobytu zákon síce ukladá každému občanovi, ktorý sa trvalo nezdržiava v zahraničí, povinnosť ho hlásiť (§ 3 ods. 7 veta pred bodkočiarkou zákona o hlásení pobytu) a zároveň povinnosť ohlásiť jeho skončenie, ak sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia s cieľom trvalo tam žiť (§ 6 ods. 1 zákona o hlásení pobytu), no za nesplnenie týchto povinností nestanovuje žiadnu sankciu.
(17)

§ 4ods.

1 písm. a) zák. č. 549/2011 Z. z. tak možno rozhodnutie štátu pôvodu o uložení trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody (za splnenia podmienky obojstrannej trestnosti, ak zákon nestanovuje inak) uznať a vykonať aj vtedy, ak odsúdený štátny občan Slovenskej republiky v nej fakticky nežije (ale žije v štáte pôvodu), no má na jej území evidovaný trvalý alebo prechodný pobyt. Teda paradoxne i za situácie, že občan Slovenskej republiky trvalo žijúci v zahraničí má na jej území ohlásený iba prechodný pobyt. Podmienka existencie preukázateľných rodinných, sociálnych alebo pracovných väzieb, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu nápravy odsúdeného, je totiž stanovená alternatívne a

slovenskej právnej úpravy musí byť splnená iba vtedy, ak občan Slovenskej republiky nemá na jej území obvyklý, t. j. trvalý ani prechodný pobyt.

(18)Z tohto pohľadu sa javia byť námietky odvolateľa, ktorých podstata spočíva v tom, že na území Slovenskej republiky nežije a rodinné, resp. sociálne väzby, ktoré by mohli prispieť k uľahčeniu jeho sociálnej nápravy, má práve v štáte pôvodu, na prvý pohľad neopodstatnenými.
(19)Na druhej strane však nemožno prehliadať, že zák. č. 549/2011 Z. z. bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraté rámcové rozhodnutie. Pritom platí, že právo Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd je povinný zohľadniť všetky pravidlá vnútroštátneho práva a vykladať ich v čo najväčšej možnej miere v súlade s rámcovým rozhodnutím tak, aby sa dosiahol ním sledovaný výsledok a zaručila jeho úplná účinnosť (pozri napr. rozsudky Súdneho dvora z 5. septembra 2012, Lopes Da Silva Jorge, C-42/11, EU:C:2012:517; a z 8. novembra 2016, Ogňanov, C-554/14, EU:C:2016:835).
(20)

bodu 9 odôvodnenia rámcového rozhodnutia výkon trestu vo vykonávajúcom štáte by mal posilniť možnosť sociálnej nápravy odsúdenej osoby. Aby sa príslušný orgán štátu pôvodu presvedčil, že výkon trestu vykonávajúcim štátom poslúži účelu uľahčenia sociálnej nápravy odsúdenej osoby, mal by zvážiť také prvky, ako sú napríklad väzby dotknutej osoby na vykonávajúci štát, či ho považuje za miesto svojich rodinných, jazykových, kultúrnych, spoločenských alebo hospodárskych či iných väzieb na vykonávajúci štát.

(21)

bodu 15 odôvodnenia rámcového rozhodnutia by sa toto rámcové rozhodnutie malo uplatňovať v súlade s právom občanov Únie na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov, ktoré udeľuje čl. 18 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

(22)

bodu 17 odôvodnenia rámcového rozhodnutia ak sa v tomto rámcovom rozhodnutí odkazuje na štát, v ktorom odsúdená osoba „žije“, označuje to miesto, na ktoré je viazaná na základe zvyčajného pobytu a prvkov, ako sú rodinné, sociálne alebo pracovné väzby.

(23)

čl. 3 ods. 1 rámcového rozhodnutia účelom tohto rámcového rozhodnutia je vytvoriť pravidlá,

ktorých členský štát s cieľom uľahčenia sociálnej nápravy odsúdenej osoby uzná rozsudok a vykoná trest.

(24)

čl. 4 ods. 1 písm. a) rámcového rozhodnutia za predpokladu, že odsúdená osoba je v štáte pôvodu alebo vo vykonávajúcom štáte, a za predpokladu, že dala svoj súhlas, ak sa tak vyžaduje

čl. 6, možno rozsudok spolu s osvedčením, ktorého štandardné tlačivo je uvedené v prílohe I, zaslať... členskému štátu, ktorého štátnu príslušnosť má odsúdená osoba a v ktorom žije.

(25)

čl. 4 ods. 2 rámcového rozhodnutia zaslanie rozsudku a osvedčenia sa môže uskutočniť, ak sa príslušný orgán štátu pôvodu, v prípade potreby po porade príslušných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúceho členského štátu, presvedčil o tom, že výkon trestu zo strany vykonávajúceho štátu bude slúžiť na účely uľahčenia sociálnej nápravy odsúdenej osoby.

(26)

čl. 4 ods. 3 veta prvá rámcového rozhodnutia pred zaslaním rozsudku a osvedčenia sa príslušný orgán štátu pôvodu môže akýmikoľvek vhodnými prostriedkami poradiť s príslušným orgánom vykonávajúceho štátu.

(27)

čl. 4 ods. 4 rámcového rozhodnutia počas takejto porady môže príslušný orgán vykonávajúceho štátu predložiť príslušnému orgánu štátu pôvodu odôvodnené stanovisko, že výkon trestu vo vykonávajúcom štáte by neslúžil na účely uľahčenia sociálnej nápravy a úspešného zaradenia odsúdenej osoby do spoločnosti. Ak sa porady neuskutočnili, takéto stanovisko sa môže predložiť bezodkladne po zaslaní rozsudku a osvedčenia. Príslušný orgán štátu pôvodu zváži takéto stanovisko a rozhodne o prípadnom vzatí osvedčenia späť.

(28)

čl. 6 ods. 3 rámcového rozhodnutia vo všetkých prípadoch, keď sa odsúdená osoba stále nachádza v štáte pôvodu, poskytne sa tejto osobe možnosť ústne alebo písomne vyjadriť svoje stanovisko... Pri prijímaní rozhodnutia o zaslaní rozsudku spolu s osvedčením sa zohľadní vyjadrenie odsúdenej osoby. Ak osoba využila možnosť ustanovenú v tomto odseku, jej vyjadrenie sa zašle vykonávajúcemu štátu najmä na účely čl. 4 ods. 4... .

(29)

čl. 8 ods. 1 rámcového rozhodnutia príslušný orgán vykonávajúceho štátu uzná rozsudok, ktorý mu bol zaslaný v súlade s čl. 4 a v súlade s postupom

čl. 5, a bezodkladne príjme všetky potrebné opatrenia na výkon trestu, pokiaľ nerozhodne o uplatnení jedného z dôvodov odmietnutia uznania alebo výkonu, ktoré sú ustanovené v čl. 9.

(30)

čl. 9 ods. 1 písm. b) rámcového rozhodnutia príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže odmietnuť uznanie rozsudku a vykonanie trestu, ak kritériá stanovené v čl. 4 ods. 1 nie sú splnené.

(31)

čl. 9 ods. 3 rámcového rozhodnutia v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a), b), c), i), k) a l), skôr než sa prijme rozhodnutie o odmietnutí uznania rozsudku a výkonu trestu príslušný orgán vykonávajúceho štátu sa akýmkoľvek vhodným spôsobom poradí s príslušným orgánom štátu pôvodu a prípadne ho požiada o bezodkladné poskytnutie ďalších potrebných informácií.

(32)

štandardného tlačiva osvedčenia, ktoré je v prílohe I rámcového rozhodnutia, treba v jeho časti d), bod 4. uviesť iné relevantné informácie o rodinných, sociálnych a pracovných väzbách odsúdenej osoby k vykonávajúcemu štátu, ak sú k dispozícii a je účelné ich poskytnutie.

(33)Z citovaných ustanovení rámcového rozhodnutia vyplýva, že jeho cieľom je uľahčiť sociálnu nápravu odsúdenej osoby. Najvyšší súd sa preto domnieva, že kritériá uvedené v čl. 4 ods. 1 písm.
  1. a)rámcového rozhodnutia budú splnené iba vtedy, ak má odsúdený v členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, také rodinné, jazykové, kultúrne, spoločenské, hospodárske alebo pracovné väzby, so zreteľom na ktoré možno dôvodne predpokladať, že výkon trestu v tomto členskom štáte posilní možnosť jeho sociálnej nápravy. Z tohto pohľadu potom slovenská vnútroštátna úprava, ktorá umožňuje uznať a vykonať rozhodnutie, ktorým bola jej štátnemu občanovi uložená sankcia spojená s odňatím slobody, aj vtedy, ak má na jej území iba formálne evidovaný trvalý alebo prechodný pobyt, bez súčasnej existencie rodinných, sociálnych, pracovných alebo iných väzieb, ktoré by mohli uľahčiť jeho sociálnu nápravu, a pritom nejde o situáciu, keď má byť odsúdený po výkone trestnej sankcie na jej územie vyhostený [čl. 4 ods. 1 písm.
  2. b)rámcového rozhodnutia], nezaručuje úplnú účinnosť rámcového rozhodnutia v tom smere, že uznanie a výkon rozhodnutia v takých prípadoch prispeje (môže prispieť) k posilneniu sociálnej nápravy odsúdeného.
(34)So zreteľom na uvedené, ako aj na povinnosť vnútroštátneho súdu, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia práva Európskej únie, zabezpečiť plný účinok týchto noriem, pričom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy neuplatní akékoľvek odporujúce ustanovenie vnútroštátneho práva, bez toho, aby musel požadovať alebo čakať na jeho predchádzajúce zrušenie zákonodarnou cestou alebo akýmkoľvek iným ústavným postupom (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, EU:C:1978:49, body 21 a 24; z 19. novembra 2009, Filipiak, C-314/08, EU:C:2009:719, bod 81; z 22. júna 2010, Melki a Abdeli, C-188/10 a C-189/10, EU:C:2010:363, bod 43; Akerberg Fransson, C-617/10, EU:C:2013:105, bod 45), dospel najvyšší súd k záveru, že pre rozhodnutie v tejto veci je potrebný výklad práva Európskej únie a preto sa rozhodol prerušiť toto konanie a Súdnemu dvoru podať návrh na začatie prejudiciálneho konania s nasledujúcimi otázkami: 1. Má sa čl. 4 ods. 1 písm.
  1. a)rámcového rozhodnutia vykladať v tom zmysle, že kritériá v ňom uvedené budú splnené iba vtedy, ak má odsúdená osoba v členskom štáte, ktorého je štátnym občanom, také rodinné, sociálne, pracovné alebo iné väzby, so zreteľom na ktoré možno dôvodne predpokladať, že výkon trestu v tomto štáte môže uľahčiť jej sociálnu nápravu, teda, že bráni takej vnútroštátnej úprave, akou je § 4 ods. 1 písm.
  2. a)zák. č. 549/2011 Z. z., ktorá umožňuje v takýchto prípadoch uznať a vykonať rozsudok len na základe formálne evidovaného obvyklého pobytu vo vykonávajúcom štáte, bez ohľadu na to, či má odsúdená osoba v tomto štáte konkrétne väzby umožňujúce posilniť jej sociálnu nápravu. 2. V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku má sa čl. 4 ods. 2 rámcového rozhodnutia vykladať v tom zmysle, že aj v situácii upravenej v čl. 4 ods. 1 písm.
  3. a)rámcového rozhodnutia je príslušný orgán štátu pôvodu povinný presvedčiť sa ešte pred zaslaním rozsudku a osvedčenia o tom, že výkon trestu zo strany vykonávajúceho štátu bude slúžiť na účely uľahčenia sociálnej nápravy odsúdenej osoby, a zároveň v tomto smere získané informácie je povinný uviesť v časti d), bod 4. osvedčenia, osobitne ak odsúdená osoba v stanovisku

čl. 6 ods. 3 rámcového rozhodnutia tvrdí, že má konkrétne rodinné, sociálne alebo pracovné väzby v štáte pôvodu. 3. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku má sa čl. 9 ods. 1 písm.

  1. b)rámcového rozhodnutia vykladať tak, že dôvod odmietnutia uznania a výkonu rozsudku bude daný aj vtedy, ak sa v situácii uvedenej v čl. 4 ods. 1 písm.
  2. a)rámcového rozhodnutia napriek porade

odseku 3 tohto ustanovenia a prípadnom poskytnutí ďalších potrebných informácií nepreukáže existencia takých rodinných, sociálnych, pracovných alebo iných väzieb, so zreteľom na ktoré by bolo možné dôvodne predpokladať, že výkon trestu vo vykonávajúcom štáte môže uľahčiť sociálnu nápravu odsúdeného. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.