1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na neverejnom zasadnutí konanom
D. sa odmieta. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej len „ŠTS“) rozsudkom zo 17. augusta 2015, sp. zn. PK-1T/15/2014, uznal obvineného doc. RNDr. O. A., PhD. za vinného z pokračovacieho zločinu subvenčného podvodu
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len „ES“)
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že po tom, čo bola podpísaná Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SORO/JPD3-49/2004 z
pôvodného rozpočtu projektu ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy bola mzda ako výdavok projektu pre riaditeľa, asistenta riaditeľa projektu rozpočítaná na mesiac a pre školiteľa strednodobých stáží na osobomesiac len pri plnom 100 % pracovnom úväzku, uzatvoril počnúc 1. januárom 2006 pracovné zmluvy s riaditeľom projektu na 50 % pracovný úväzok - 20 hodín týždenne (prof. RNDr. S. N., DrSc.), u asistenta riaditeľa projektu (RNDr. O. A., PhD.) a školiteľa strednodobých stáží (Mgr. O. R., PhD.) na 40 % pracovný úväzok - 16 hodín týždenne, pričom však adekvátne tejto zmene nezmenil mzdu uvedených subjektov, ktorú ponechal v pôvodnej výške
rozpočtu projektu, ktorý však bol určený za podmienky plného 100 % pracovného úväzku, čím bezdôvodne a bez súhlasu poskytovateľa projektu zvýšil hodnotu hodinovej mzdy, po takto upravenom výpočte - dňa
4, s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h) a s použitím § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením
2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) bola zároveň obvinenému uložená povinnosť nahradiť poškodenému ministerstvu školstva škodu vo výške 22.505,06 €, pričom so zvyškom nároku na náhradu škody bolo ministerstvo školstva odkázané
2 Tr. por. na občianske súdne konanie. Proti vyššie citovanému prvostupňovému rozhodnutiu (všetkým jeho výrokom) podal obvinený odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na verejnom zasadnutí rozsudkom z 11. februára 2016, sp. zn. 5 To 15/2015, takým spôsobom, že
1 písm. b), e), f), ods. 3 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste ako i vo výroku o náhrade škody a
3 Tr. por. obvinenému sám uložil
4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu
1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil so skúšobnou dobou na 4 roky s tým, že
2, ods. 4 písm. c) Tr. zák. bola obvinenému v rámci probačného dohľadu uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu, ku ktorej bol daným rozsudkom zaviazaný. Najvyšší súd zároveň
1 Tr. por. obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému ministerstvu školstva škodu vo výške 20 679,42 € a so zvyškom nároku na náhradu škody poškodeného odkázal
2 Tr. por. na občianske súdne konanie. Dňa 28. novembra 2016 bolo Špecializovanému trestnému súdu doručené dovolanie obvineného doc. RNDr. O. A., PhD., podané prostredníctvom ním zvoleného obhajcu a smerujúce proti obom vyššie uvedeným rozsudkom, keď ako dovolacie dôvody obvinený uplatnil dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), písm.
1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach,
2 Tr. por. aby obe ním napadnuté rozhodnutia zrušil a napokon
1 Tr. por., aby súdu prvého stupňa prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril i prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Z predmetného vyjadrenia je pritom zrejmé, že dovolanie obvineného nepovažuje za dôvodné, keďže napadnutými rozhodnutiami nebolo porušené žiadne zákonné ustanovenie. Prokurátor sa tiež parciálne vyjadril k niektorým uplatneným dovolacím výhradám, pričom záverom navrhol najvyššiemu súdu podané dovolanie
1) Tr. por., preto podané dovolanie
c) Tr. por. odmietol. Úvodom rozhodnutia o dovolaní je nutné zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších. Tie sú ako dovolacie dôvody výslovne uvedené v § 371 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi ustanovenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por., k tomu je dôležité poznamenať - tak ako to napokon najvyšší súd už stabilne zdôrazňuje v rámci svojej rozhodovacej činnosti - že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Tr. por. (viď k tomu bližšie R 120/2012). A napokon, vzhľadom na obsah posudzovaného dovolania, sa žiada úvodom vo vzťahu k uplatňovanému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. (v súlade s ktorým možno dovolanie podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia s tým, že správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť) vo všeobecnosti tiež uviesť, že v rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne právne posúdený. Do úvahy pritom prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin, alebo že skutok vôbec nie je trestným činom, resp. pri oslobodení spod obžaloby
3 Tr. por.). Inak povedané, vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Pokiaľ ide potom konkrétne o jednotlivé obvineným v podanom dovolaní uplatnené výhrady: § Obvinený v súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. c) Tr. por. (zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu) poukázal na to, že ŠTS až na konci posledného hlavného pojednávania dňa 17. augusta 2015 vyhlásil uznesenie o odmietnutí vykonania časti s ním v rámci vyjadrenia k obžalobe navrhnutých dôkazov a následne predseda senátu vyhlásil dokazovanie za skončené, v dôsledku čoho už tak nemohol navrhnúť iné dôkazy na preukázanie rovnakých skutočností, keď kľúčovým mal byť v danom prípade najmä návrh na vykonanie znaleckého posudku z odboru písmoznalectva, smerujúci k preukázaniu tej skutočnosti (ide o zásadnú skutkovú otázku), že časť žiadostí o platbu a všetky ich prílohy nepodpisoval. Obvinený tiež namietal tú skutočnosť, že ŠTS nijako nevysvetlil, prečo zamietol návrh na obstaranie vyšetrovacieho spisu vo veci trestného oznámenia na zamestnancov ministerstva školstva, pričom
jeho názoru sú výsledky vyšetrovania konania uvedených zamestnancov pre trestné konanie vedené voči nemu veľmi podstatné (pokiaľ by totiž zamestnanci ministerstva školstva žiadosť správne schválili ako oprávnenú, a teda sa trestného činu nedopustili, nemohol sa trestného činu dopustiť ani on). Ak ide o súd odvolací, vo vzťahu k tomuto uviedol, že mu v rámci odvolacieho konania predložil znalecký posudok Ing. Lenky Kováčovej z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Personalistika, ktorý zásadným spôsobom spochybňoval obžalobu založenú na uvedení do omylu, predložení neúplných dokumentov a vylúčení spätnej účinnosti Dodatku č. 4 (z jeho záverov malo konkrétne vyplývať, že: ad 1/ k žiadostiam o platbu boli predložené všetky dokumenty, z ktorých bol zrejmý rozsah úväzkov, počet hodín, hodinová sadzba, výška mzdy, a ad 2/ Dodatok č. 4 vzhľadom na svoj obsah musel mať spätnú účinnosť), avšak uvedený súd predmetný posudok napriek jeho podstatného významu v odôvodnení svojho rozsudku úplne ignoroval a nijako sa s ním nevysporiadal. Najvyšší súd v prvom rade konštatuje splnenie podmienky uvedenej v prvej vete § 371 ods. 4 Tr. por., a teda vytýkanie uvedených skutočností už v konaní predchádzajúcom, čo je nevyhnutným predpokladom pre vecné zaoberanie sa dovolacími námietkami, subsumovateľnými pod dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Výnimkou je posledná z vyššie uvedených dovolacích výhrad, dotýkajúca sa napadnutého druhostupňového rozsudku, ktorú logicky nebolo možné namietať už skôr, v pôvodnom konaní. Ak ide o samotnú podstatu uplatnených námietok, uvedených vyššie, k tomu je potrebné uviesť nasledovné:
3 Tr. por. súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Rozhodnutie o odmietnutí vykonať dôkaz sa oznámi tomu, kto návrh na jeho vykonanie podal, a to spravidla ústne po otvorení hlavného pojednávania; súd je však oprávnený, ak sa to ukáže potrebným v priebehu ďalšieho pojednávania, takéto rozhodnutie zmeniť a vykonanie dôkazu pripustiť. Zo zápisnice z hlavného pojednávania konaného dňa 17. augusta 2015 (kedy aj došlo k vyhláseniu napadnutého prvostupňového rozsudku) vyplýva, že ŠTS v jeho závere uznesením
3 Tr. por. odmietol (o. i.) návrh obhajoby na zabezpečovanie trestného spisu, PPZ-27/BPK-B-2012, o beztrestnosti úradníkov ministerstva školstva ako i pribratie znalca z odboru grafológie za účelom posúdenia pravosti jeho podpisov, čo aj odôvodnil. Následne vyhlásil predseda senátu
1 Tr. por. dokazovanie za skončené a udelil slovo na záverečné reči, avšak prítomná prokurátorka poukázala na to, že o jej návrhu na doplnenie dokazovania prečítaním plnomocenstva (prof. N. na obvineného z 1. augusta 2005) ešte nebolo rozhodnuté, a tak súd rozhodol o jeho vykonaní - prečítaní
por. Potom predseda senátu u procesných strán opätovne zisťoval, či nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, na čo prokurátorka, obhajca i obvinený zhodne uviedli, že žiadne také návrhy nemajú. Predseda senátu teda znovu urobil vyhlásenie
por. a nasledovali záverečné reči. Ak ide o konkrétne dôvody vedúce ŠTS k odmietnutiu oboch vyššie zmienených dôkazných návrhov obhajoby, tieto našli odraz aj v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozhodnutia, kde súd (na str. 28) uviedol, že dané dôkazy navrhnuté obvineným uznesením
3 Tr. por. odmietol vykonať, pretože „skutočnosti, ktoré mali byť nimi preukazované, mal už za dokázané inými dôkazmi, ktoré vzhľadom na ich jednoznačnosť a úplnosť považoval za postačujúce.“ Tiež na iným miestach odôvodnenia sa potom ŠTS vyjadril, prečo považoval obranu obvineného spočívajúcu v tom, že nepodpísal všetky žiadosti o platbu (č. 6 - 22) za účelovú a prečo jej teda neuveril. Súd mal po vykonanom dokazovaní za nepochybne preukázané, že všetky relevantné žiadosti podpísal sám obvinený, čo našlo aj odraz v skutkovej vete. Možno tiež v danom kontexte poznamenať, že odvolací súd sa so skutkovými závermi, učinenými súdom nižšieho stupňa, plne stotožnil a odkázal na tomu prislúchajúcu časť odôvodnenia jeho rozhodnutia (tu sa žiada len poznamenať, že odôvodnenia oboch rozhodnutí tvoria jeden celok, a teda nie je žiaduce ani potrebné,0 pokiaľ sa odvolací súd stotožní so závermi súdu nižšieho stupňa, aby ním uvedenú argumentáciu, ktorú považuje za správnu a vyčerpávajúcu, opakoval v odôvodnení svojho rozhodnutia). Vo vzťahu k uplatneným námietkam, tiež s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vyplývajúce z predloženého spisu, potom dovolací súd považuje za potrebné uviesť i to, že súčasťou práva na obhajobu je nepochybne aj právo navrhovať dôkazy slúžiace na podporu obhajoby a ak potom uplatnenie práva na obhajobu spočíva v takomto navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť súdu (prvého stupňa) zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím buď tomuto návrhu vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Tr. por.). Nie je však možné úspešne podať dovolanie z dôvodu
1 písm. c) Tr. por. na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle uvedeného dovolacieho dôvodu nemožno totiž považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Ak by záver súdu urobený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm.
1 písm. c) Tr. por.] sa potom Špecializovaný trestný súd nedopustil ani tým, že o obhajobou navrhovaných dôkazoch rozhodol až na konci pojednávania, ako sa mylne domnieva dovolateľ. V prvom rade, druhá veta ustanovenia § 272 ods. 3 Tr. por. používa výraz „spravidla“, pričom treba povedať, že vo väčšine prípadov je (práve) až po vykonaní dokazovania zrejmé, či tomu - ktorému návrhu na vykonanie dôkazu je potrebné vyhovieť, alebo naopak nevyhovieť (vzhľadom na zistený skutkový stav a vo veci už vykonané iné dôkazy). Takýmto „neskorším“ rozhodnutím o navrhovanom dôkaze je možné navyše zabrániť aj prípadnej korekcii skoršieho (predčasného) rozhodnutia. Tiež je v danom smere významné, že obhajoba má síce prioritne uviesť navrhované dôkazy potom, čo jej bol doručený rovnopis obžaloby (viď možný procesný následok uvedený v druhej vete § 240 ods. 3 Tr. por., týkajúci sa dôkazov známych strane v čase doručenia tam uvedenej výzvy), avšak takéto návrhy má právo predložiť aj kedykoľvek neskôr - v priebehu pojednávania, keď napokon v súlade s § 272 ods. 2 Tr. por. predseda senátu po vykonaní všetkých dôkazov ešte (obligatórne) zisťuje, či nemajú strany návrhy na doplnenie dokazovania. Ak ide konkrétne o obvineným uplatnenú dovolaciu námietku, tak okrem už uvedeného treba poukázať ešte na dve rozhodné skutočnosti, a síce, že jednak nie je pravdou, že by v danom prípade po odmietnutí vykonania niektorých obhajobou navrhovaných dôkazov už táto nemohla navrhnúť iné dôkazy - túto možnosť mala, ale ju nevyužila (ako to vyplýva z relevantnej časti zápisnice z pojednávania konaného
jeho názoru zásadným spôsobom spochybňovať uvedenie do omylu konaním obvineného, akceptáciu predloženia v konaní neúplných dokumentov, ako i vylúčenie spätnej účinnosti Dodatku č. 4. Inak povedané, z jeho záverov mali konkrétne vyplývať dve podstatné skutočnosti, a síce, že k žiadostiam o platbu boli predložené všetky dokumenty, z ktorých bol zrejmý rozsah úväzkov, počet hodín, hodinová sadzba, či výška mzdy, a jednak tiež to, že Dodatok č. 4 musel mať vzhľadom na svoj obsah spätnú účinnosť. K uvedeným záverom dovolací súd uvádza, že tu obsahovo nejde o žiadne nové skutočnosti (a navyše ani o skutočnosti, ktoré by mali vyplynúť zo záverov znaleckého dokazovania), ale obvinený len opätovne dáva do pozornosti okolnosti ním už uvádzané (namietané) v priebehu predchádzajúceho konania, keď s týmito jeho obhajobnými tvrdeniami sa súdy riadne vysporiadali (odvolací súd s odkazom na správne a presvedčivé odôvodnenie Špecializovaného trestného súdu - ohľadom viny, keď o. i. zdôraznil, že nemá žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku prvostupňového rozsudku a že
jeho názoru tento vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, t. j. vykonávanie akéhokoľvek ďalšieho dokazovania v štádiu odvolacieho konania už považoval za nadbytočné). To, že konajúce súdy nedospeli k taký záverom - skutkovým (ktoré sú v rámci dovolacieho konania pre najvyšší súd záväzné) a na podklade nich následne aj právnym, akých sa domáha(
1 písm. c) Tr. por., dovolací súd či už zo strany prvostupňového alebo odvolacieho súdu v posudzovanom prípade nezistil. Záverom považuje dovolací súd sa žiaduce k tomu dodať (ako to napokon už stabilne zdôrazňuje v rámci svojej rozhodovacej činnosti), že právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu, keď jeho účelom je poskytnutie príležitosti brániť sa proti obvineniu zo spáchania trestného činu a nie dosiahnuť také rozhodnutie súdu, o ktoré sa obvinený usiluje pomocou obhajoby. § Naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) vidí obvinený v tom, že v súdnom spise sa nachádzajúce dokumenty sú len v kópiách (s tým, že nie je jasné, kto a kedy vykonal ich overenie s originálmi), pričom zdôrazňuje, že tu nejde len o formálny problém, keďže na pojednávaní boli identifikované viaceré manipulácie so spisom - v jeho neprospech. V súvislosti so spomínanou manipuláciou bolo poukázané na chýbajúce prílohy č. 16 a 17 žiadosti o platbu č. 12, „nesprávnu“ prílohu č. 29 žiadosti o platbu č. 7, či na č. l. 1143 a nasl. priložený výpočet nájomného, neopatrený ani pečiatkou, ani napodobneninou jeho podpisu a nenachádzajúci sa ani v zozname príloh žiadosti o platbu č. 7 (pravdepodobne bol do žiadosti vložený dodatočne), ktorý napriek tomu bol podkladom pre určenie výšky škody na nájomnom. Pokiaľ ide o predpoklad možnej manipulácii zo strany ministerstva školstva, tento
názoru obvineného podporuje i postup jeho zástupcu, ktorý na výzvu predsedu senátu predložil neúplné dokumenty (chýbajúci formulár rozpočtu projektu ako príloha k výzve na predkladanie projektov), keď sa navyše nenašla ani prvotná žiadosť o dotáciu - uzavretie zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku (táto mala byť
oznámenia ministerstva školstva poskytnutá vyšetrovateľovi, avšak v spise sa nenachádza). A napokon v kontexte vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu bol namietaný i znalecký posudok Expertízneho a edukačného inštitútu BAS, konkrétne potom tá skutočnosť, že znalkyňa Ing. Elena Sopková údajne vychádzala z iných dokladov, ako sú v spise (napr. podklad k výpočtu nájomného, z ktorého vychádzala, nie je súčasťou žiadosti o platbu, keďže nie je podpísaný ani opečiatkovaný), pričom v danej súvislosti boli citované i určité pasáže jej výpovede na hlavnom pojednávaní konanom 10. augusta 2015 s tým, že obvinený okrem už uvedeného spochybňuje i niektoré jej závery. Po prvotnom zistení splnenia zákonnej podmienky uvedenej v prvej vete § 371 ods. 4 Tr. por. (t. j. uplatnenia uvedených námietok už v konaní predchádzajúcom), sa dovolací súd so samotnou vecnou podstatou vyššie uvedených dovolacích námietok vysporiadava nasledovne: Pokiaľ sa v dovolaní poukazuje na to, že v konaní boli použité listiny len vo forme fotokópií s tým, že nie je ani jasné, kto a kedy vykonal ich overenie (na niektorých nie je ani pečiatka s textom „Súhlasí s originálom“), táto výtka sa obsahovo (materiálne) týka otázky pravosti (autentickosti) vykonaných listinných dôkazov. Čo je ale potom z hľadiska prípadného naplnenia uplatneného dovolacieho dôvodu (resp. možného podradenia predmetnej dovolacej námietky pod dovolací dôvod) potrebné dať do pozornosti, je najmä tá skutočnosť, že v danom smere ide o náležitosť procesného postupu (konkrétne teda, či bol/bude použitý v trestnom konaní ako prameň dôkazu originál alebo fotokópia - overená resp. neoverená - listiny dôležitej pre trestné konanie), ktorá nie je predpísaná zákonom. Teda inak povedané, zákonným zdrojom určitej z pohľadu trestného konania relevantnej informácie (dôkazu) môže byť tak originál ako aj (príp. i neoverená) fotokópia určitej listiny, pričom v súdnej praxi je používanie fotokópií prevažujúce. Už z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že ak v posudzovanej trestnej veci boli podkladom pre vyvodenie skutkových záverov o. i. listiny vo forme fotokópií, a to aj prípadné neoverené, o ktorých pravosti súdy nemali pochybnosť (s tým, že tú samotnú skutočnosť, že by v prípade dotknutých fotokópii malo ísť o falzifikát, dovolateľ obsahovo nenamietal) a považovali ich za hodnoverný zdroj relevantných informácií (ako postačujúce na preukázanie určitých skutkových okolností, čo je už otázkou skutkových záverov), nie je možné hovoriť o žiadnom naplnení dôvodu dovolania uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. - uvedené okolnosti (skutkového charakteru) nemožno v danom dovolacom konaní účinne napadnúť. Z pohľadu uvedeného dovolacieho dôvodu je rozhodné, že dotknuté dôkazy, s použitím aj ktorých odôvodnili konajúce súdy svoje rozhodnutie, boli získané zákonným spôsobom (o. i. zo zákonného prameňa) a po dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní v súlade so zákonom (viď najmä § 269 a § 271 ods. 1 Tr. por.) boli tieto rovnako v súlade so zákonom - v zmysle zásady uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. por. - súdmi nižšieho stupňa vyhodnotené. Zjednodušene povedané, žiadne porušenie zákona s následkom nepoužiteľnosti dôkazov získaných z namietaných listín teda nebolo dovolacím súdom v predmetnej veci zistené (len to by mohlo prípadne, za splnenia požadovanej intenzity porušenia zákona, zakladať opodstatnenosť v tejto súvislosti uplatneného dôvodu dovolania). V ďalšej časti vyššie zosumarizované dovolacie výhrady smerovali k neúplnosti predložených dokumentov, s tým, že najmä s poukazom na uvedenú skutočnosť (tiež bolo upozornené na to, že niektoré listiny nemohli byť z určitého dôvodu súčasťou žiadostí o platbu resp. ich príloh, a teda existuje predpoklad, že tam boli vložené dodatočne) je
názoru obvineného odôvodnené podozrenie, že došlo k ich manipulácii. Aj na základe uvedenej námietky odvodzuje potom obvinený naplnenie dôvodu dovolania
1 písm. g) Tr. por., a teda, že rozhodnutie bolo založené na nezákonných dôkazoch. Dovolací súd k tomu potom uvádza, že aj pokiaľ ide o uvedenú námietku, platí už vyššie uvedený názor, a síce, že obvineným uvádzané okolnosti nespadajú pod uplatnený ako ani žiadny iný ním uplatniteľný dovolací dôvod, a to z nasledovných dôvodov: V prípade, že súd (prvého stupňa) vykonal dokazovanie listinami v rozsahu, v akom mu tieto boli predložené (resp. v rozsahu, v akom boli tieto súčasťou jemu predloženého spisového materiálu) a na základe toho dospel k skutkovým záverom, s ktorými sa stotožnil i súd odvolací, a ktoré sú pre dovolací súd záväzné, tak námietku ohľadne nekompletnosti listinného materiálu treba považovať v predmetnom dovolacom konaní (konanom na podklade dovolania obvineného) za bezpredmetnú. Ide totiž opäť len o otázku hodnotenia dôkazov, a to z iného, než jediného z pohľadu dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. relevantného hľadiska - ktorým je hodnotenie dôkazu z pohľadu zákonnosti (jeho získania alebo vykonania). Hodnotenie zákonne získaných a vykonaných dôkazov z hľadiska ich závažnosti (relevancie) a pravdivosti príp. vierohodnosti je otázkou vylúčenou z prieskumu dovolacieho súdu, konajúceho na podklade dovolania obvineného, pre jej zjavný skutkový charakter. Pokiaľ sú aj príslušnému súdu predložené nekompletné listiny, neznamená to nezákonnosť ich získania ani vykonania dôkazu (ich prečítaním), a teda nepoužiteľnosť v trestnom konaní. Súd má (naopak povinnosť) vykonať dokazovanie prečítaním listín (resp. prečítaním ich častí) a následne aj v kontexte s inými vykonanými dôkazmi vyhodnotiť, či je možné z nich vyvodiť určité dôkazné závery - aj vzhľadom na chýbajúce časti listinného materiálu. Iba ak by
názoru súdu chýbali jeho podstatné časti, vzhľadom na ktorú okolnosť by mal súd pochybnosť o jeho „dôkaznom“ význame (jednoznačnosti), tak by s ohľadom na zásadu in dubio pro reo nepoužil informácie z neho vyplývajúce (v neprospech obvineného) - tento záver môže pritom platiť aj len k niektorým skutočnostiam, keď naopak iné skutočnosti by bolo možné považovať z dotknutej listiny za nepochybne preukázané. Nie totiž iba úplne kompletný dokument (listina) je spôsobilý byť zákonným prameňom poznatkov z neho vyplývajúcich (v praxi môžu pritom vzniknúť rôzne situácie, keď okrem subjektívneho zásahu zo strany nejakej osoby prichádzajú do úvahy tiež objektívne okolnosti, čo však neznamená, že v zachovanom resp. dostupnom zvyšku nie je možné listinu použiť v trestnom konaní a získať z nej zákonné dôkazy). Ak potom súd po takto vykonanom dokazovaní pri hodnotení v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel k záveru, že prečítané listiny sú (zároveň) hodnoverným zdrojom informácii, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodnutí, tento (záver) je pre dovolací súd (pri dovolaní nepodanom ministrom spravodlivosti
3 Tr. por.) záväzný - ide o skutkovú otázku. Nad rámec uvedeného, ale v súvislosti s ním, pokiaľ obvinený poukazuje na možnú manipuláciu s dotknutými listinami (teda úmyselnú činnosť), k tomu treba v prvom rade uviesť, že taký postup nepovažuje dovolací súd v predmetnej veci za preukázaný, či inak, skutočnosti uvádzané obvineným nevyvolávajú záver, že by k takej manipulácii malo dôjsť. Vo všeobecnosti však zároveň platí, že pokiaľ by aj prípadná manipulácia s tým - ktorým dôkazom (resp. prameňom dôkazu) bola preukázaná, a to či už zo strany konajúceho orgánu alebo inej osoby, táto skutočnosť by bola síce dôvodom na vyvodenie príslušného druhu zodpovednosti vo vzťahu k danému subjektu, avšak sama osebe by nemala (automaticky) za následok nepoužiteľnosť konkrétneho dotknutého dôkazu (nemožnosť vykonať dokazovanie dotknutým prameňom dôkazu) - s poukazom na jeho nezákonnosť (teda nesúlad so zákonom jeho získania alebo vykonania orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom). Opäť by bolo vecou hodnotiaceho orgánu, aké závery by v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. vyvodil ohľadne výpovednej hodnoty daného dôkazu, t. j. či ho považuje za hodnoverný (i vzhľadom na preukázanú manipuláciu), resp. v akom smere, teda aké skutkové závery z dôkazu vyvodí - môže ísť aj o opačný záver, než zodpovedá napr. výslovnému zneniu listiny (treba si uvedomiť, že manipulácia môže spočívať naozaj v rôznorodých konaniach, od takých, ktoré nemusia vzbudzovať žiadne pochybnosti ohľadne hodnovernosti toho - ktorého dôkazu až po také, vzhľadom na ktoré treba s poukazom na zásadu in dubio pro reo vyvodiť opačný záver). Dovolací súd k uvedenému považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že manipulácia subjektu s určitým dôkazom - nie je pritom vylúčená ani manipuláciu dôkazu zo strany samotného obvineného (aj s prípadným trestnoprávnym zodpovednostným následkom určitého subjektu) nie je manipuláciou trestným konaním, a je ju teda potrebné dôsledne odlišovať od porušenia trestnoprocesných ustanovení o dokazovaní, s možnými následkami pokiaľ ide o otázku procesnej nepoužiteľnosti toho - ktorého dôkazu v závislosti od charakteru a povahy zisteného porušenia zákona. Ak je, resp. by bola namietaná manipulácia dôkazmi zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu (ktorá námietka býva uplatňovaná vo všeobecnosti pomerne často), v tejto situácii sa vychádza z rovnakého princípu ako pri verejnej listine, a síce, že pokiaľ nie je preukázaný (inými dôkazmi) opak, platí, že k manipulácii nedošlo. Záverom teda vo vzťahu k vyššie rozoberanej námietke [časti argumentácie ohľadne údajného založenia napadnutého rozhodnutia na nezákonných dôkazoch - § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por.] dovolací súd uzatvára, že súd nižšieho stupňa sa ani v danom smere nedopustil žiadneho porušenia zákona, keď dôkazné informácie čerpal z listín zaobstaraných v súlade so zákonom, ktoré na hlavnom pojednávaní vykonal zákonným spôsobom, a to v rozsahu mu dostupnom, a následne pristúpil k ich hodnoteniu a skutkovým záverom. A napokon, len okrajovo dovolací súd uvádza, že od námietky, že v konaní bol získaný dôkaz z dokumentu, ktorý nebol kompletný, je potrebné odlišovať námietku nevykonania dokazovania určitou listinou, hoci to napr. obvinený žiadal, avšak súd to nepovažoval za potrebné. Išlo by tu síce rovnako o námietku skutkového, a teda z pohľadu dovolacieho konania - konaného na podklade iného ako ministerského dovolania - irelevantného charakteru, avšak danej námietke by zodpovedala taká argumentácia dovolacieho súdu, že je vecou súdov nižšieho stupňa, či považujú za potrebné takéto dokazovanie vykonať alebo nie. Dalo by sa tiež (zjednodušene) uviesť, a to v kontexte uplatneného dôvodu dovolania
1 písm. g) Tr. por. („ ... rozhodnutie je založené na dôkazoch ...“), že dovolací súd môže posudzovať, či použitý dôkaz správne použitý byť nemal (z dôvodu je nezákonnosti), ale nemôže skúmať, či nepoužitý dôkaz (či už pre jeho nezákonnosť alebo nepotrebnosť) použitý byť mal. Taký prieskum je v dovolacom konaní možný iba na základe dovolania ministra spravodlivosti podaného
3 Tr. por. Pokiaľ ide o dovolaciu argumentáciu obvineného dotýkajúcu sa znaleckého posudku Expertízneho a edukačného inštitútu BAS a na hlavnom pojednávaní následného k nemu vykonaného výsluchu znalkyne Ing. Eleny Sopkovej, tak tu uvádza dovolací súd toľko, že táto (argumentácia) opäť „stojí“ mimo akéhokoľvek obvineným uplatniteľného dovolacieho dôvodu. Netýka sa otázky zákonnosti vykonaných dôkazov, ako sa mylne domnieva dovolateľ, ale znova iba skutkových otázok - dovolateľ materiálne napáda hodnovernosť (hodnotiaci úsudok súdov z tohto hľadiska) poznatkov získaných z/od dotknutého nositeľa dôkazu, resp. v konečnom dôsledku správnosť učinených skutkových zistení a záverov. K otázke zákonnosti treba potom („do tretice“) uviesť, že ani v súvislosti s vykonaním dokazovania či už prostredníctvom písomného znaleckého posudku alebo výsluchom skôr menovanej znalkyne nebolo dovolacím súdom zistené žiadne porušenie zákonných ustanovení o dokazovaní, keď bola riadne rešpektovaná i zásada kontradiktórnosti. § Obvinený ďalej v podanom dovolaní namietal, že medzi skutkom, za ktorý bol odsúdený a jeho právnym posúdením nie je žiadna súvislosť, alebo tiež inak povedané, že v skutkovej vete nemožno nájsť žiadnu oporu pre súdmi nižšieho stupňa vykonané právne posúdenie. Uvedený záver, a teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení [dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por.], odôvodnil dovolateľ nasledovne: - samotné predloženie pravdivo vyplnenej žiadosti (spolu so všetkými autentickými a pravdivými povinnými prílohami) nemôže naplniť skutkovú podstatu žiadneho trestného činu, nakoľko chýba úmysel poškodiť záujem chránený trestným právom; - pokiaľ ministerstvo školstva vynaložené výdavky (na základe pravdivých dokladov) po ich predchádzajúcej kontrole preplatilo, znamená to, že tieto boli oprávnené; pokiaľ by ich potom naopak nepreplatilo, išlo by „len“ o občianskoprávny spor - trestnoprávna sankcia nastupuje až vtedy, ak žiadateľ predloží nepravdivé, sfalšované, neúplné podklady, čím chce uviesť ministerstvo školstva do omylu o skutkových okolnostiach oprávnenosti výdavkov, k čomu v jeho prípade nedošlo (obsahom skutkovej vety nie je žiadne uvedenie do omylu); - prijímateľ (nenávratného finančného príspevku) nepotreboval žiadne odsúhlasenie zo strany ministerstva školstva, pretože projekt riadne plnil (výdavky na mzdy vynaložil v súlade s rozpočtom); - absentuje „sprenevera“ ako obligatórny znak objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov ES
zák., keďže daný pojem tak v jeho právnom (s odkazom na ustanovenie § 213 Tr. zák.), ako aj jazykovom význame znamená prisvojenie si zverených prostriedkov - v posudzovanej veci však išlo o refundačný projekt (o. z. E. vopred žiadne prostriedky nedostalo); výklad daného znaku v jeho prípade konajúcimi súdmi treba pritom považovať za ústavne neudržateľný ako i v rozpore so stabilnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora; - ak ide o vykonanú právnu kvalifikáciu
zák. (trestný čin subvenčného podvodu), v tejto súvislosti skutková veta neuvádza žiadnu - uvedeným ustanovením požadovanú - podmienku vyplývajúcu zo všeobecne záväzného právneho predpisu (túto nekonkretizuje zároveň ani ŠTS v odôvodnení svojho rozsudku), ako ani to, kedy, ako a koho by mal uviesť do omylu ohľadom jej splnenia; nie je jasné, čím mal byť naplnený znak „uvedenia iného do omylu“, keďže z preukázaného skutkového stavu vyplýva, že všetky žiadosti o platby, ako aj súvisiace doklady obsahovali pravdivé skutočnosti (ministerstvu školstva boli predložené pravdivé a úplné podklady); - vo vzťahu k refundácii miezd a zmene pracovného úväzku je kľúčový Dodatok č. 4 k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z 31. januára 2007, jazykovým a logickým výkladom ustanovení ktorého (nie je potrebné expressis verbis uviesť v zmluve jej časovú pôsobnosť) je zrejmé, že tento má aj spätnú účinnosť (nedávalo by inak zmysel v novom rozpočte, ktorý je súčasťou daného Dodatku, určovať celkovú výšku mzdových výdavkov rozvrhnutých na príslušný počet hodín celého trvania projektu), pričom tento záver - o spätnej účinnosti Dodatku č. 4 - vyplýva aj zo znaleckého posudku Ing. Lenky Kováčovej, ktorý bol predložený odvolaciemu súdu; - aj s poukazom na schválené rozpočty iných projektov, predložených ŠTS, je evidentné, že v praxi ministerstva školstva bola poznámka pod čiarou v znení „mesiac znamená plný pracovný úväzok“ obsolentná, resp. inak povedané, jednotka „mesiac“ nemohla byť použitá vo význame plného pracovného úväzku, keďže by dôsledkom takéhoto výkladu bolo porušovanie právnej úpravy o minimálnej mzde; - nevykonával funkciu štatutárneho orgánu o. z. E. v projekte L. a nebol ani splnomocnený (oprávnený) na všetky právne úkony s ním súvisiace, ale len na podávanie žiadostí o platbu (nie už teda na rozhodnutie o zmene pracovného úväzku, spôsobe vynakladania prostriedkov, zmene projektu či jeho samotného rozpočtu), keď z pracovných výkazov zároveň vyplýva, že ani jednotlivé žiadosti o platbu nepripravoval on sám, ale vždy iná osoba; - nebolo mu preukázané, že by sa niekedy oboznámil s rozpočtom projektu (z ničoho iného „jednotka“ mesiac pritom nevyplývala), tvoriacim prílohu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorú podpísal prof. RNDr. S. N., DrSc. Úvodom považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa, vo svojej komplexnej podobe, záväznej pre dovolací súd (ktorá je citovaná v úvode tohto rozhodnutia), spočíval (zjednodušene povedané) v tom, že obvinený ako štatutárny zástupca o. z. E. - prijímateľa nenávratného finančného príspevku z prostriedkov ES a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (v pomere 50/50): i/ bez súhlasu poskytovateľa (neoprávnene), ktorým bolo ministerstvo školstva, a v rozpore so schváleným pôvodným rozpočtom projektu bezdôvodne zmenil pracovný úväzok zamestnancov prijímateľa zo 100% na 50% (u riaditeľa projektu), resp. 40% (u asistenta riaditeľa projektu a školiteľa strednodobých stáží), avšak pri zachovaní (celej) pôvodnej mesačnej mzdy, a následne požiadal o preplatenie takto vynaložených mzdových nákladov, ii/ nad rozsah jeho skutočných nákladov (neoprávnene) požiadal o preplatenie výdavkov na nájomné za kancelárie, čím spôsobil škodu spolu vo výške 22.505,06 € - z toho 50% z prostriedkov ES (11.252,53 €) a 50% z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (11.252,53 €). Uvedený skutok bol v prvostupňovom rozsudku právne kvalifikovaný - s ktorou kvalifikáciou sa stotožnil i súd odvolací (na podklade odvolania obvineného zrušil len výroky o treste a náhrade škody) - ako pokračovací zločin subvenčného podvodu
1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania finančných záujmov ES
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Dovolací súd - pri viazanosti súdmi nižšieho stupňa ustáleným skutkom, uvedeným vo výroku prvostupňového rozsudku - uvádza, že tento napĺňa (všetky obligatórne) znaky príslušných skutkových podstát, a teda zodpovedá použitej právnej kvalifikácii. Pri vyššie uvedenom závere dovolacieho súdu o správne použitej právnej kvalifikácii, ako i s poukazom na to, že záväzná je výroková časť rozhodnutia, keď navyše ani dovolanie len voči samotnému odôvodneniu rozhodnutia nie je v zmysle § 371 ods. 7 Tr. por. prípustné - je potom potrebné v rámci dovolacieho konania hodnotiť ako irelevantnú tú skutočnosť, že v niektorých smeroch nie je možno považovať výklad vo veci konajúcich súdov týkajúci sa nimi použitej právnej kvalifikácie za správny (konkrétne ide o interpretáciu znaku „umožnenia spôsobenia sprenevery“ skutkovej podstaty trestného činu
zák., ako i nesprávnu všeobecnú kategorizáciu daného trestného činu z pohľadu spôsobeného následku, t. j. či ide o poruchový resp. ohrozovací trestný čin), resp. dostatočný (chýbajúca špecifikácia konkrétneho ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, na ktoré odkazuje § 225 ods. 1 Tr. por.), k čomu sa podrobnejšie vyjadrí dovolací súd neskôr. V kontexte uvedeného poukazuje potom dovolací súd i na rozhodnutie publikované pod R 49/2013, v súlade s ktorým (I/) nesprávnosť právnych úvah uvedených v odôvodnení dovolaním napadnutého rozsudku nie je dôvodom na konštatovanie splnenia dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ak skutková veta výroku o vine zodpovedá
hodnotenia dovolacieho súdu použitej právnej kvalifikácii. Pokiaľ ide o všeobecné zákonné znenie oboch v danom prípade (správne) použitých skutkových podstát príslušných trestných činov, toto je nasledovné: Trestného činu (zločinu) subvenčného podvodu
1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. sa dopustí ten, kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je
všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia, a spôsobí takýmto činom väčšiu škodu. Trestného činu (prečinu) poškodzovania finančných záujmov ES
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. (v relevantnom, použitom znení) sa dopustí ten, kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu ES, z rozpočtu spravovaného ES alebo v zastúpení ES na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožní spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu, a spôsobí takýmto činom väčšiu škodu. Dovolací súd tiež považuje za potrebné na tomto mieste citovať z výroku o vine prvostupňového rozsudku slovné znenie použitých skutkových podstát v alternatívach zodpovedajúcich obsahu skutkovej vety, keď konkrétne Špecializovaný trestný súd v tzv. právnej vete (okrem uvedenia zákonného pomenovania trestného činu a jeho paragrafového /.číselného označenia) ustálil (čo odvolací súd ponechal bezo zmeny), že obvinený: - vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je
všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nesplnil, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a uvedeným činom spôsobil väčšiu škodu, - predložil nesprávne doklady a použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu ES na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožnil spôsobenie sprenevery a uvedeným činom spôsobil väčšiu škodu. Vo vzťahu k otázke správnosti súdmi nižšieho stupňa použitej právnej kvalifikácie, resp. presnejšie naplneniu jednotlivých znakov príslušných skutkových podstát, považuje dovolací súd v prvom rade za potrebné dať do pozornosti tú okolnosť, že v posudzovanej veci tvoria (jeden) skutok v podstate dve línie charakterovo rovnorodých konaní, ktoré sú dovolacím súdom v ich podstatnom obsahu popísané vyššie pod písm. i/ a ii/ [v úvode vysporiadania sa s námietkami obvineného, uplatnenými v súvislosti s dôvodom dovolania
1 písm. i) Tr. por.], pričom súhrnom takého konania (či už sa týka preplácania mzdových nákladov alebo nákladov na nájomné) naplnil obvinený všetky obligatórne znaky oboch vyššie citovaných skutkových podstát (v príslušnej alternatíve ich znenia). Ak ide o otázku naplnenia subjektívnej stránky (v prípade oboch trestných činov), v tejto súvislosti dovolací súd upozorňuje na to, že keďže dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je (s výnimkou dovolania ministra spravodlivosti) prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. (a tiež žiadny iný obvinenému dostupný dovolací dôvod) nemôže napĺňať poukaz na to, že nebola v konaní vykonaným dokazovaním preukázaná subjektívna stránka trestného činu, pokiaľ taký záver nie je podporený znením skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku. Subjektívna stránka totiž pr
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.