Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžk/13/2017 Identifikačné číslo spisu: 1015202064 Dátum vydania rozhodnutia: 10.05.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 454

SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 5.7 Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvorí administratívny spis žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že pribratý účastník 1/ MIDLE BAU s.r.o. (pôvodne Tom-Ferr Build, s.r.o.), Dunajská Streda podal dňa 12.02.2015 na obci Hamuliakovo ako vecne príslušnom stavebnom úrade návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby: „Rodinný dvojdom A2-A s 2+2 B.J.“, na pozemkoch v k. ú. D., parc. č. 558/190, 558/191 a 558/

1. Stavebný úrad listom zo dňa 09.03.2015 oznámil účastníkom konania začatie územného konania o umiestnení stavby. Žalobcovia podali dňa 18.03.2015 námietky a pripomienky k danej veci, ktoré boli obsahovo podobné s námietkami uvedenými v žalobe. Dňa 19.03.2015 sa uskutočnilo miestne zisťovanie, na ktorom neboli zo strany účastníkov vznesené ďalšie námietky. 5.8 Dňa 30.03.2015 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. Výst. 110-13-H-15-Kš, ktorým rozhodol o námietkach vznesených žalobcami a o umiestnení stavby „Rodinný dvojdom A2-A s 2+2 B.J.“ na pozemkoch parc. č. 558/190, 558/191 a 558/364 (prípojky IS, účelová komunikácia), katastrálne územie D.. Proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podali v zákonnej lehote žalobcovia odvolanie. Dňa 28.04.2015 sa uskutočnilo ďalšie ústne pojednávanie, na ktorom žalobcovia uviedli, že trvajú na svojich námietkach, že termín „rodinný dvojdom“ nie je v súlade so stavebným zákonom, že do bytov nie je prístup z verejnej komunikácie a dom je v rozpore so stavebným zákonom aj s Územným plánom obce Hamuliakovo, Zmeny a doplnky č. 2/2006 a urbanistickou štúdiou. 5.9 Na základe odvolania žalobcov žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2015/49915-KAZ zo dňa 02.11.2015 zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, že v časti ,,
2. Požiadavky vyplývajúce zo stanovísk správcov sietí a stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy - Okresný úrad Senec“ doplnil podmienku vyplývajúcu z doplneného stanoviska Okresného úradu Senec, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej vodnej správy, č. OU-SC-OSYP/2015/8703/253-Ad zo dňa 16.07.
3. Ostatné časti rozhodnutia ponechal nezmenené a v platnosti. Žalovaný zároveň doplnil grafickú prílohu - overený situačný výkres na podklade katastrálnej mapy so zakreslením predmetu územného rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že navrhovaná stavba nie je v rozpore s územným plánom obce, vyhovuje príslušným ustanoveniam stavebného zákona, spĺňa požiadavky podľa osobitných predpisov a stavebník doložil k návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby všetky požadované doklady a pri dodržaní príslušných ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku podľa projektovej dokumentácie vypracovanej autorizovaným architektom P. nebol dôvod rozhodnúť o neumiestnení stavby. 5.10 Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/280/2015-74 zo dňa 28.09.2016 zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/, ktorou sa domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/49915-KAZ zo dňa 02.11.
4. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o umiestnení stavby „Rodinný dvojdom A2-A s 2+2 B.J.“ na pozemkoch parc. č. 558/190, 558/191 a 558/364 (prípojky IS, účelová komunikácia), katastrálne územie D..
5. 6.1 Podľa § 32 písm. a/ - d/ stavebného zákona umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnenie stavby, rozhodnutie o využití územia, rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, rozhodnutie o stavebnej uzávere. 6.2 Podľa § 33 ods. 1 stavebného zákona na územné konanie je príslušný stavebný úrad. 6.3 Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4) 6.4 Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. 6.5 Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 6.

§ 37ods.

2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 6.7 Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. 6.8 Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 6.9 Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe 6.10 Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky

1. a)na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
2. b)na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
3. c)vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
4. d)vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 6.11 Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 6.12 Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška“) pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. 7. 7.1 V prvom rade považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné vyjadriť sa k námietke žalobcov, že v konaní na krajskom súde nedošlo k spojeniu vecí do jedného konania, hoci v deň podania všetkých troch žalôb podali žiadosť o spojenie vecí (žaloby ďalších dvoch rozhodnutí žalovaného č. OU-BA-OVBP2/2015/49920-KAZ zo dňa 30.03.2015 a rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2/2015/49923-KAZ zo dňa 30.03.2015 k dvojdomom A2-B a A2-C, čo s vecou a zásahom do práv žalobcov priamo súvisí). Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu súdneho spisu za preukázané, že uvedený návrh žalobcov na spojenie predmetnej veci s inými, s prejednávanou vecou súvisiacimi konaniami, sa v spise nenachádza. Z uvedeného dôvodu je predmetom súdneho prieskumu postup a zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/49915-KAZ zo dňa 02.11.2015 v spojení s rozhodnutím Stavebného úradu Hamuliakovo pod č. Výst. 110-13-H-15-Kš zo dňa 30.03.2015 o umiestnení stavby "Rodinný dvojdom A2-A s 2+2 B.J." na pozemkoch parc. č. 558/190, 558/191 a 558/364 (prípojky IS, účelová komunikácia), katastrálne územie Hamuliakovo. 7.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu rozhodnutia žalovaného zistil, že v súlade s ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona záväzným podkladom pri územnom rozhodovaní stavebného úradu o umiestnení stavby bola záväzná časť územného plánu Obce Hamuliakovo, Zmeny a doplnky č. 2/2006, keďže územný plán zóny pre riešenú lokalitu nebol schválený. Predmetná časť územného plánu Obce Hamuliakovo sa v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového administratívneho rozhodnutia, v pripojenom administratívnom spise nenachádza. Rovnako sa v administratívnom spise nenachádza ani Uznesenie Obecného zastupiteľstva v Hamuliakove č. 8/2012 zo dňa 25.10.2012, na ktoré poukazuje prvostupňový správny orgán na str. 6 svojho rozhodnutia. Vzhľadom na absenciu rozhodujúcich podkladových listín, ktorých obsah tvorí zásadné právne východiská pre posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti, kasačný súd musí skonštatovať nepreskúmateľnosť správnych rozhodnutí obidvoch stupňov. Pod pojmom spisy žalovaného správneho orgánu treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.10.1997 sp. zn. 4Sž/40/97). S poukazom na uvedenú skutočnosť, najvyšší súd konštatuje, že v tomto štádiu konania nie je možné ustáliť či správne orgány rozhodli v súlade so zákonom. 7.3 Najvyšší súd SR zhodne s kasačnými sťažovateľmi má výhrady k spôsobu ustálenia okruhu účastníkov územného konania. V predloženom administratívnom spise sa nenachádzajú listy vlastníctva dotknutých pozemkov podľa § 34 stanoveného zákona. 7.4 Podľa fotokópie časti územného plánu obce zo septembra 2006, ktorú predložili žalobcovia ako prílohu k žalobe, parcely č. 558/190, 558/191, 558/364, k. ú. D. sa nachádzajú v území „Obytné územie - navrhovaný RZ (rozvojový zámer) 29/o. Jedná sa o plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho vybavenia, verejné, dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská. Prípustné funkčné vybavenie daného územia je najmä: bývanie v rodinných domoch samostatne stojacich, dvojdomoch, radových, prípadne átriových domoch s prislúchajúcou nevyhnutnou vybavenosťou (garáže, drobné hospodárske objekty). V územnom pláne boli stanovené regulatívy podmienok pre novú výstavbu izolovaných rodinných domov na voľných plochách vo forme uličnej zástavby samostatne stojacich rodinných domov, dvojdomov, prípadne radových alebo skupinových rodinných domov nasledovne: stavebná čiara 6m od uličnej hrany pozemku, výška oplotenia do ulice maximálne 180 cm, hustota zástavby 25 obyvateľov až 50 obyvateľov/ha, minimálna výmera stavebného pozemku pre izolované rodinné domy 600 m2, pre dvojdomy a skupinové rodinné domy 500 m2, maximálny počet nadzemných podlaží - dve + obytné podkrovie, koeficient zastavanosti max. 0,3, v prípade radovej a skupinovej zástavby rodinných domov max. 0,5, garážovanie vozidiel na pozemkoch rodinných domov, koridory sietí verejného technického vybavenia vedené v uličnom priestore alebo v páse verejnej zelene, zástavba navrhovaná v zmysle vyhlášky č. 32/2002 Z. z. o stavebno-technických požiadavkách na výstavbu, STN 73 4301 Budovy na bývanie a NV SR č. 339/2006 Z. z. 7.5 V sťažnostnom dôvode (námietke č. 1) kasačnej sťažnosti žalobcovia namietali nesprávne vyhodnotenie námietok vo vzťahu k stavbe samotnej žalovaným i krajským súdom. Žalobcovia mali za to, že napriek skutočnosti, že územný plán obce umožňuje v danej lokalite stavbu dvojdomu a že stavbu dvojdomu definuje STN 73 4301, nie je možné miešať a spájať definície a prispôsobovať ich v neprospech dotknutého vlastníka susediacich pozemkov, ktorí sa cítia byť dotknutí rozhodnutím na svojich právach. Žalobcovia sa v plnom rozsahu pridržiavali svojich doterajších tvrdení a trvali na výklade STN, že dvojdom je druhom rodinného domu a nie je možné dvojnásobiť počet bytov len preto, že rodinný dom môže mať podobu dvojdomu. 7.

§ 43bods.

1 stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria

1. a)bytové domy,
2. b)rodinné domy,
3. c)ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. 7.7 Podľa § 43b ods. 2 stavebného zákona bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. 7.8 Podľa § 43b ods. 3 stavebného zákona rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. 7.9 Podľa bodu 6.61 STN 73 4301 „Delenie rodinných domov" sa podľa spôsobu zástavby a uplatnenia v urbanistickej štruktúre rozoznávajú tieto základné druhy rodinných domov:
4. a)izolované,
5. b)dvojdomy,
6. c)radové,
7. d)átriové,
8. e)terasové. 7.10 Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného, navrhovaný objekt je podľa svojho účelu bytovou budovou, konkrétne podľa § 43b ods. 1 písm. b/ a ods. 3 sa jedná o dva rodinné domy, umiestnené ako dvojdom, každý s dvoma bytovými jednotkami. Objekt má dve nadzemné podlažia a podľa predloženej projektovej dokumentácie spĺňa požiadavky definície rodinného domu podľa zákona, vykonávacej vyhlášky a STN. 7.11 S námietkou žalobcov, týkajúcou sa nesprávneho posúdenia charakteru stavby umiestnenej podľa územného rozhodnutia sa vysporiadal krajský súd tak, že vzhľadom na absenciu definície „dvojdomu“ v stavebnom zákone, posúdil dvojdom ako horizontálne združenie rodinných domov samostatne prístupných, pričom v každom rodinnom dome tvoriacom dvojdom môžu byť umiestnené najviac tri byty, teda v dvojdome je prípustné situovať maximálne šesť bytov. Najvyšší súd SR dodáva, že žalovaný je povinný zaujať v ďalšom konaní a rozhodnutí názor ku vyriešeniu otázky vstupov do každej časti dvojdomu a to vo vzťahu k stanovenej stavebnej čiare, ktorá podľa názoru súdu určuje aj smer, resp. polohu umiestnenia vstupu do rodinných domov, resp. dvojdomov tak, že vstup by mal byť umiestnený na regulačnej čiare a nie na parcele, ktorou stavebná čiara vôbec neprechádza. 7.12 S uvedeným právnym názorom krajského súdu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil, keďže predmetná stavba predstavuje dva rodinné domy, ktoré nie sú postavené izolovane, ale vo forme dvojdomu. Z hľadiska užívania ležia domy na samostatných parcelách, na hranici pozemkov, každý z domov má mať dve samostatné bytové jednotky, každú so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, každá sa užíva samostatne. Predmetný rodinný „dvojdom“ nemá žiadne spoločné priestory ani spoločný vstup z verejnej komunikácie, tak ako to prepodkladá stavebný zákon v prípade bytového domu. 7.13 Námietku žalobcov, že umiestnená stavba nemôže byť rodinným domom nakoľko nedisponuje samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ale vstup na pozemky parc. č. 558/191 a 558/190 je zabezpečený z účelovej súkromnej komunikácie, ktorá ani legálne neexistuje, nachádzajúcej sa na susediacom pozemku parc. č. 558/47 považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto štádiu konania za dôvodnú a to práve s poukazom na dôvody obsiahnuté v bodoch 7.2 a 7.3 odôvodnenia tohto rozsudku, keďže najvyšší súd nemôže preveriť zákonnosť rozhodnutí žalovaného a Obce Hamuliakovo pre neúplnosť spisov. 7.14 Podľa § 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
9. a)diaľnice,
10. b)cesty,
11. c)miestne komunikácie,
12. d)účelové komunikácie, ako aj z dôvodu, že vstupy do dvojdomu nie sú vyriešené priamo z ulice, ale až z priľahlej parcely. 7.15 Podľa § 3d ods. 4 cestného zákona účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických alebo fyzických osôb. 7.16 Podľa § 22 ods. 1, 2 a 3 cestného zákona účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie § 16. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka. 7.17 K námietkam žalobcov týkajúcich sa porušenia typu uličnej zástavby podľa územného plánu obce a veľkosti pozemkov Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že podľa územného plánu Obce Hamuliakovo zo septembra 2006, ktorého kópiu predložili žalobcovia súdu spolu so žalobou vyplýva, že Regulatívy podmienok výstavby pre bývanie pri novej výstavbe izolovaných domov na voľných plochách bol určený stavebnou čiarou 6m od uličnej hrany pozemku. V preskúmavanom rozhodnutí Obce Hamuliakovo zo dňa 30.03.2015 je vo výroku rozhodnutia v bode 1. uvedené, že stavba bude umiestnená na pozemku č. 558/190-191 k. ú. D. 5m od hranice pozemku s cestou č. 558/364 a stavebná čiara sa určuje 5,00m od hranice pozemku s cestou č. 558/364. Pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo sa Obec Hamuliakovo neriadila regulatívmi stanovenými v územnom pláne Obce Hamuliakovo. 7.18 Podľa názoru Najvyššieho súdu SR stavebná čiara predstavuje smernú líniu, ktorú má dodržať budúca zástavba, pričom ju nesmie prekročiť smerom k ulici. Vymedzená je najmä v polohách s vyššími nárokmi na formovanie verejného priestoru. Je stanovená v územnom pláne. Stavebná čiara sa nezhoduje s hranicou pozemku (nie je to jedna a tá istá vec, ale stavebná čiara v určitých prípadoch môže kopírovať hranicu pozemku). Od stavebnej čiary je možné ustúpiť smerom dovnútra pozemku v rozsahu povolenom v územnom pláne, prípadne ju prekročiť architektonickými prvkami aj smerom k ulici, ale tiež len v rozsahu povolenom v územnom pláne. Stavebná čiara udáva záväznú polohu pre výstavbu budovy, jej odstup od hranice pozemku voči verejnému priestranstvu. 7.19 Skutočnosti, ktorými žalobcovia v kasačnej sťažnosti spochybňovali predmetný rozsudok krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré žalobcovia namietali už v správnom konaní i v žalobe a sú dôvodné, preto Najvyšší súd SR zmenil rozsudok krajského súdu. 7.20 Podľa § 462 SSP, ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. 7.21 Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcov vznesené v kasačnej sťažnosti za dôvodné a preto rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil rozhodnutia správnych orgánov. Úlohou správnych orgánov bude odstrániť uvedené pochybenia v konaní a rešpektovať vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR. 8. 8.1 O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že kasačným sťažovateľom priznal plnú náhradu trov konania z dôvodu úspechu v konaní. Žalovanému a ďalším účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže im zo zákona za tohto výsledku neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.