1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/490700/5054 zo dňa 06.11.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej aj ako „správca dane“) č. 9712401/5/2201747/2014/14091/Zori zo dňa 26.05.2014, ktorým bol
6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) žalobcovi určený rozdiel v sume 10.766,96 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2013, t. j. znížený nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 13.349,28 Eur na sumu 2.582,32 Eur. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na zistenia správcu dane,
ktorých žalobca cez dodávateľov STROJMONT SK, s.r.o. a ELKO, spol. s r.o. vykonal montážne práce - nabíjanie kolíkov a ostatných výkonov na výstavbe fotovoltaickej elektrárne v Nemecku. Napriek námietke žalobcu, že sa v danom prípade nejedná o služby súvisiace s nehnuteľnosťou, keďže fotovoltaická elektráreň nie je stavba spojená so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka), krajský súd zdôraznil, že pojem „stavba spojená s pevným základom“ je nutné vykladať v súlade s § 43 a § 43a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) a pevným spojením rozumieť aj upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi, alebo o inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi, alebo na inej stavbe. Krajský súd uviedol, že fotovoltaická elektráreň je montovaná na pevných základoch, podporné konštrukcie sú vo forme pevného trojuholníkového rámu, spojené so zemou kotviacimi prvkami (narážacími pilótami), nie je ľahko rozmontovateľná, nie je možné ju voľne presunúť, pre jej funkčnosť je nevyhnutné, aby bola napojená na energetickú sieť, pri jej oddelení od zeme a demontovaní nebude plniť svoju funkciu, a teda sa jedná o inžiniersku stavbu, ktorá spĺňa charakter nehnuteľnosti a vykonávané služby s ňou bezprostredne súviseli. Ďalej krajský súd uviedol, že žalobca v žalobe nedôvodne poukázal na § 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, keďže posudzovanie hnuteľnej veci, resp. nehnuteľnosti z pohľadu dane z príjmov nie je možné stotožňovať s týmto konaním. Skutočnosť, že pre účely dane z príjmov bola fotovoltaická elektráreň posúdená pre účely odpisovania ako samostatné technologické zariadenie, nemá
názoru krajského súdu nič spoločné s daným prípadom, keďže fotovoltaická elektráreň, na ktorej žalobca vykonával práce, sa nachádza na území Nemecka, jej vlastníkom bol nemecký daňový subjekt a ako nehnuteľnosť bola posudzovaná pre účely zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Záverom krajský súd poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného s tým, že predmetom miestneho zisťovania bolo preverovanie vykonávania ekonomickej činnosti pre účely posúdenia žiadosti žalobcu na dobrovoľnú registráciu DPH, nie kontrola správnosti zdaňovania realizovaných obchodných transakcií. Mal za to, že žalobcovi nebolo odporúčané posudzovanie predmetných služieb
1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH a v tejto súvislosti krajský súd poukázal tiež na Metodický pokyn k uplatneniu DPH pri službách vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť, ktorý žalovaný zverejnil na svojej webovej stránke v januári 2013, a to práve z dôvodu, aby pri takýchto službách nedochádzalo u daňových subjektov k rozdielnemu postupu pri určení miesta ich dodania. Krajský súd zdôraznil, že žalobca preto musel mať vedomosť, že daňové orgány posudzujú fotovoltaickú elektráreň ako nehnuteľnosť. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal, právo na ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okrem toho namietal, že v konaní došlo k vadám
1 OSP a tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V prvom rade nesúhlasil s názorom žalovaného, nakoľko mal za to, že fotovoltaická elektráreň je vecou hnuteľnou. Dôvodil, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu nespĺňa zákonné náležitosti. Zastával názor, že krajský súd v odôvodnení rozsudku nereagoval na zásadné argumenty žalobcu. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nie je zrejmé, ako prišiel k záveru, že konkrétnu fotovoltaickú elektráreň nie je možné ľahko rozmontovať a presunúť. V tejto súvislosti poukázal na to, že v priebehu konania preukázal možnosť rozmontovania a presunutia predmetnej elektrárne, a to prostredníctvom vyjadrenia odborníka a plánu (projektu) predmetnej fotovoltaickej elektrárne. Uviedol, že každá vec, ktorá je demontovaná a rozobratá, nemôže v čase keď je rozmontovaná plniť funkciu, na ktorú bola skonštruovaná. Dôkazom tejto skutočnosti je samotná realita výstavby týchto elektrární, ktoré boli rozmontované v Českej republike a následne boli presunuté a opätovne zmontované na Slovensku. Ďalej dôvodil praxou žalovaného, kedy správca dane už dňa 03.12.2012 vykonal u žalobcu miestne zisťovanie za účelom preverenia žiadosti o dobrovoľnú registráciu DPH práve v súvislosti s výkonom identickej ekonomickej činnosti žalobcu ako tomu bolo pri preverovaní správnosti uplatnenia odpočtu DPH počas daňovej kontroly. V tejto súvislosti poukázal na zápisnicu z miestneho zisťovania zo dňa 03.12.2012, kde je výslovne uvedené, že žalobca dodáva službu, a to práce na hnuteľnom majetku (fotovoltaickej elektrárni v Nemecku). Správca dane mal žalobcu navyše usmerniť, že v prípade poskytovania služieb súvisiacich s fotovoltaickou elektrárňou nie je vylúčené uplatnenie § 15 ods. 1 alebo § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Takúto prax žalovaného, kedy došlo k zmene jeho názoru, považoval žalobca za rozpornú s princípom právnej istoty. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Prešove a s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . (§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január
6 zákona č. 563/2009 Z. z. určený rozdiel v sume 10.766,96 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013, t. j. znížený nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 13.349,28 Eur na sumu 2.582,32 Eur.
1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
stavebného zákona stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie
stavebného zákona stavby sa
stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.
43a ods. 3 písm. k/ stavebného zákona inžinierske stavby sú stavby energetických zariadení, plynárne a spaľovne odpadu. Námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku Najvyšší súd SR považoval za nedôvodnú. Krajský súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo, logicky a v dostatočnom rozsahu vysvetlil, prečo fotovoltaickú elektráreň, s ktorou súviseli služby poskytované žalobcom prostredníctvom jeho subdodávateľov, považoval za nehnuteľnosť, resp. inžiniersku stavbu. To isté platí aj v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa porušenia princípu právnej istoty. Na tomto mieste najvyšší súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom bolo žalobcovi dostatočne zdôvodnené, prečo v tejto súvislosti nedošlo k porušeniu zákona daňovými orgánmi. Nie je možné sa odvolávať na konštatovanie správcu dane pri posúdení žiadosti o dobrovoľnú registráciu DPH bez toho, aby sa brali do úvahy výsledky kontroly správnosti zdaňovania realizovaných obchodných transakcií týkajúcich sa fotovoltaickej elektrárne nachádzajúcej sa mimo územia Slovenskej republiky (Nemecko). Navyše sám žalobca v odvolaní poukázal na usmernenie žalovaného, že v prípade poskytovania služieb súvisiacich s fotovoltaickou elektrárňou nie je vylúčené uplatnenie § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Najvyšší súd SR poukazuje aj na rozhodnutie sp. zn. 2Sžf/140/2014 zo dňa 22.03.2017, v ktorom najvyšší súd vyslovil právny názor, že stavebný zákon definuje stavbu cez „pevné spojenie so zemou“. Z tejto definície vyplýva, že stavba je stavbou vtedy, ak má pevné základy, ale pevným spojením so zemou sa rozumie aj upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi, alebo o inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, ako aj umiestnenie pod zemou. Okrem toho stavebný zákon definuje stavbu aj v tom zmysle, že je to stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Je nepochybné, že fotovoltaická elektráreň, s ktorou súviseli služby poskytované žalobcom, je montovaná na pevných základoch, podporné konštrukcie sú spojené so zemou kotviacimi prvkami a práve kotviace prvky (kolíky), resp. práce s nimi súvisiace (nabíjanie kolíkov) boli aj predmetom fakturácie subdodávateľa žalobcu (STROJMONTA SK, s.r.o.). Na tomto závere nič nemenia ani žalobcom predložené listinné dôkazy týkajúce sa posudzovania fotovoltaických elektrárni z pohľadu dane z príjmov v Nemecku, keďže v tomto prípade sa charakter fotovoltaickej elektrárne posudzuje z hľadiska slovenského zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Keďže
názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby, nerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, žalovanému náhrada trov konania neprináleží zo zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.