1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, odbor inšpekcie odpadového hospodárstva uložil žalobcovi pokutu
1 písm. l/ zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch vo výške 250 eur za to, že nezabezpečil v roku 2012 najmenej dva krát do roka zber a prepravu oddelene vytriedených odpadov z domácnosti s obsahom škodlivín, čím došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 39 ods. 5 písm. b/ zákona o odpadoch. O trovách konania rozhodol
1 OSP a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný správne vyhodnotil dôkaz, z ktorého nevyplýva preukázanie splnenia si povinnosti zabezpečenia prepravy odpadov. Plne sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie povinnosti
5 písm. b/ zákona o odpadoch, keď nepredložil relevantné dôkazy o zabezpečení prepravy odpadov, ale aj o tom, že v deň oznámenia zberu sa žiadny odpad nevyzbieral. Krajský súd sa nestotožnil ani s interpretáciou ustanovenia § 39 ods. 5 písm. b/ zákona o odpadoch, v zmysle ktorej žalobca zužuje splnenie povinnosti len na zabezpečenie „zberu“ a nie aj prepravy odpadu. Uviedol, že k splneniu povinnosti v zmysle citovaného ustanovenia nepostačuje len zabezpečiť samotný zber informovaním občanov o tom, že zber sa uskutoční, ale zabezpečiť aj prepravu vyzbieraných odpadov. Poukázal na odkaz zákona o odpadoch, ktorý upravuje nakladanie s odpadmi sledujúc ochranu zdravia ľudí a životného prostredia. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd
1 OSP a žalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že zúžil splnenie povinnosti len na zabezpečenie „zberu“. Uviedol, že spôsob splnenia si zákonnej povinnosti si obec ustanovuje vo Všeobecnom záväznom nariadení obce o nakladaní s komunálnymi odpadmi, drobnými stavebnými odpadmi na území obce
miestnych podmienok, ktoré je právnou normou pre oblasť nakladania s odpadmi na jej území. Systém zberu odpadov nie je zákonom ustanovený ani predpísaný. „Oznamom o zbere“ žalobca iba informoval a upozorňoval na termín zberu, spôsob zberu, prípadne o určenom mieste zberu objemných odpadov, drobných stavebných odpadov a oddelene vytriedených odpadov z domácností s obsahom škodlivín. Po vyzbieraní predmetných odpadov by sa obec stala držiteľom týchto odpadov a vzťahovali by sa na ňu povinnosti vyplývajúce z § 19 ods. 1 a ods. 3 zákona o odpadoch a stala by sa zodpovednou za tento odpad. Žalobca má ako držiteľ odpadu uzatvorené zmluvy s oprávnenými subjektmi na nakladanie s odpadmi v súlade s ustanoveniami platnej legislatívy v odpadovom hospodárstve. Predmetné zmluvy sú jednoznačné dôkazy potvrdzujúce to, že žalobca ako držiteľ odpadu odovzdáva vyzbierané odpady osobám oprávneným nakladať s odpadmi v súlade s ustanoveniami zákona o odpadoch, keďže nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám. Poukázal na skutočnosť, že dňa 30.04.2012 odpady neboli občanmi fyzicky odovzdané na určené a zabezpečené miesto obcou z čoho je jednoznačne zrejmé, že obec zákonnú povinnosť zabezpečiť ich prepravu nemala. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že správny orgán nedostatočne skúmal skutkový stav veci a rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané na základe nepresne a neúplne zisteného skutočného stavu veci, bez vykonania dôkazu zo strany žalovaného o nezabezpečení zberu oddelene vytriedených odpadov z domácností s obsahom škodlivín žalobcom dňa 30.04.
2 SSP, odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, odbor inšpekcie odpadového hospodárstva uložil žalobcovi pokutu
1 písm. l/ zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch vo výške 250 € za to, že nezabezpečil v roku 2012 najmenej dva krát do roka zber a prepravu oddelene vytriedených odpadov z domácnosti s obsahom škodlivín, čím došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 39 ods. 5 písm. b/ zákona o odpadoch. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP). Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad a aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku. Na potvrdenie zákonnosti napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za potrebné dodať nasledovné : Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, odbor inšpekcie odpadového hospodárstva vykonala v dňoch
ktorého mal byť dňa 30.04.2012 v čase od
1 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch je držiteľ odpadu povinný: a) zaraďovať odpady
Katalógu odpadov [ § 68 ods. 3 písm. e)], b) zhromažďovať odpady utriedené
druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom, c) zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady
ich druhov, označovať ich určeným spôsobom a nakladať s nimi v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi,
tohto zákona, ak nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak,
štvrtej časti tohto zákona,
5 písm. b/ zákona o odpadoch je obec okrem povinností
1 a 3 povinná zavedením vhodného systému zberu odpadov zabezpečiť
potreby, najmenej dvakrát do roka, zber a prepravu objemných odpadov na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia, oddelene vytriedených odpadov z domácností s obsahom škodlivín a drobných stavebných odpadov.
1 písm. l/ zákona o odpadoch pokutu od 300 eur do 6 638,78 eura uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe- podnikateľovi, ktorá nezabezpečí zber komunálnych odpadov alebo zber drobných stavebných odpadov v súlade s § 39 ods. 5. Najvyšší súd vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci musí prisvedčiť konajúcim správnym orgánom a krajskému súdu, ktorý zamietnuc žalobu sa s právnym posúdením veci správnych orgánov stotožnil, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na uloženie pokuty za nedodržanie zákona o odpadoch. Stotožňuje sa s názorom, že oznámenie o zbere nie je preukázaním spôsobu, akým žalobca zabezpečil reálne zber a prepravu odpadov odovzdaných občanmi v konkrétnom termíne určenom obcou na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia. Nie je možné predpokladať, že odpad nebude občanmi odovzdaný a nezabezpečiť vopred ďalšie materiálne a technické nakladania s ním, resp. začať riešiť ďalšie nakladanie s nebezpečným odpadom až potom, ako bude odpad vyzbieraný. Odvolateľ musí túto činnosť zabezpečiť vopred a súčasne pre všetky činnosti
5 písm. b/ zákona o odpadoch. Je potrebné zdôrazniť, že zákon o odpadoch hovorí jasne o zbere a preprave a nepodmieňuje zabezpečenie prepravy vykonaným zberom. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadol sa s relevantnými námietkami žalobcu, ktoré boli totožné so žalobnými námietkami. Preto najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.