1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP") žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3874 O-339/2015 zo dňa 07.09.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce v Žiline (ďalej len „prvostupňový správny orgán") č. 123/2015-IZA-1.2/pok/R zo dňa 10.06.2015, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 2.000,00 Eur
2 písm.
osobitného predpisu (Zákonníka práce), čo
2 písm.
Zákonníka práce, sporným momentom zostalo, či táto fyzická osoba - podnikateľ využil závislú prácu menovanej. Práve v tom spočívala žalobná námietka žalobcu, ktorý tvrdil, že neboli splnené podmienky kogentného charakteru ustanovenia Zákonníka práce na konštatovanie, že sa jedná o závislú prácu, najmä, že ak ju C. H. vykonávala len jednorázovo, za čo jej riadne zaplatil dohodnutú odplatu.
názoru krajského súdu dôkazy nachádzajúce sa v správnom spise dostatočným spôsobom preukazujú, že C. H. pre žalobcu vykonávala závislú prácu. Prácu vykonávala ako fyzická osoba
pokynu žalobcu v jeho prevádzke - v bare v čase o 11:20 hod.
názoru krajského súdu išlo o vykonávanú činnosť
pokynu žalobcu, ktorý fyzickej osobe prácu pridelil vo svojom mene, v konkrétne určenom nepravidelnom pracovnom čase a osobne vykonávanou touto fyzickou osobou. Krajský súd dospel k záveru, že boli splnené všetky znaky definície závislej práce
2 Zákonníka práce a súčasne nebol založený pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a C. H., čím bola naplnená definícia nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z. z.. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že bolo nesporne preukázané, že medzi žalobcom a fyzickou osobou C. H. neexistoval žiadny pracovnoprávny vzťah. Ďalej poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré má kogentnú povahu, čo znamená, že na určenie, či ide o výkon závislej práce potrebné naplniť komplex druhových a vecných definičných znakov, a to že ide o výkon práce, ktorý je osobný, v mene zamestnávateľa, za mzdu alebo odmenu, vykonávaný v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na jeho zodpovednosť, čo v danom prípade absentuje. Žalobca v odvolaní trval na tom, že danom prípade o závislú prácu nešlo, nakoľko absentujú jej jednotlivé definičné znaky.
žalobcu nedošlo k protiprávnemu konaniu, nakoľko nie sú objektívne splnené podmienky ustanovené zákonom, preto takéto konanie nemohlo byť predpokladom pre uloženie sankcie za spáchanie správneho deliktu. Žalobca namietal, že krajský súd sa v rozsudku nevyporiadal s aplikáciou nesprávnych zákonných ustanovení § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., ale i rozpor výrokovej časti rozhodnutia žalovaného s odôvodnením. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov je nielen miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, ale i okruh subjektov, ktoré sa môžu deliktu dopustiť. Subjektom, ktorému bola sankcia uložená, je žalobca, t. j. fyzická osoba podnikateľ, ktorá nie je zamestnávateľom.
žalobcu je odôvodnenie krajského súdu nedostatočné a nepresvedčivé. Žalobca v odvolaní navrhol, aby najvyšší súd vydal rozhodnutie, ktorým by zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca si v odvolaní uplatnil trovy konania. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/152/2015 zo dňa 16.03.2016, ktorý považuje za vecne správny a zákonný. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1, 2 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
1 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálne práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 82/2005 Z. z.) nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom 1) a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
osobitného predpisu. 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník.
2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
osobitného predpisu 2). 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník. 2) Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1 zák. č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, 1) vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, 8a) je poberateľom dôchodku
osobitných predpisov 8a) alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.
2 zák. č. 82/2005 Z. z. nelegálna práca nie je práca, ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, 1) príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, 8a) je poberateľom dôchodku
osobitných predpisov 8a) alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník. 8a) Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2 zák. č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať
2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
3.
2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
3 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov na konanie
e), § 6 ods. 1 písm. b),
tohto zákona. 26)Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
2 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (Zákonník práce) závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
3 zákona č. 311/2001 Z. z. závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu
osobitných predpisov. Predmetom preskúmavacieho odvolacieho konania najvyššieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pričom v rámci odvolacieho konania najvyšší súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po preverení riadnych podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu sa najvyšší súd stotožnil so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Z predloženého súdneho spisu najvyšší súd zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. k. 123/2015-IZA-1.2/pok/R/ zo dňa 10.06.2015 bola
2 písm.
predložených pracovných zmlúv bol žalobca zamestnancom spoločnosti SLOV-MATIC od 01.06.2002 a menovaná bola zamestnancom spoločnosti SLOV - MATIC od 01.11.2013, pričom obidvaja mali dohodnutý druh práce ako obsluha výherných automatov, nie obsluha baru. Pri výkone inšpekcie práce sa menovaná nachádzala na pracovisku žalobcu, čoho dôkazom bol vydaný pokladničný doklad o zakúpení predaného tovaru, na ktorom bolo uvedené v koho mene sa bar v herni prevádzkuje (žalobcovo meno), pričom
pracovnej zmluvy mala menová vykonávať prácu krupiérky, ale namiesto toho obsluhovala hostí v bare. Žalobca potvrdil, že v ten deň obsluhu baru vykonával sám, pričom menovaná v ten deň vypomáhala jednorázovo, za čo jej riadne vyplatil dohodnutú odplatu. Najvyšší súd uvádza, že menovaná mala v pracovnej zmluve uzavretej so spoločnosťou SLOV-MATIC, s.r.o. dohodnutý druh práce krupiérka (obsluha výherných automatov), čo znamená, že na základe pracovnej zmluvy mohla vykonávať iba tento druh práce. Pokiaľ však vykonávala prácu čašníčky (barmanky), mala mať na vykonávanie tohto druhu práce riadne uzatvorený pracovnoprávny vzťah so žalobcom, ktorý mal dohodnuté prevádzkovanie služieb v bare spoločnosti SLOV-MATIC, s.r.o.. Vzhľadom k tomu, že žalobca nevykonával prácu v bare sám, pričom nemal s menovanou uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah a menovaná vykonávala prácu čašníčky, a nie prácu krupiérky, ktorú mala dohodnutú v pracovnej zmluve so spoločnosťou SLOV-MATIC, s.r.o. pracovala na základe tohto zistenia nelegálne, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty spáchania správneho deliktu. Najvyšší súd dospel k záveru, že žalobca je fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a v jeho prevádzke vykonávala prácu v čase výkonu kontroly fyzická osoba, s ktorou preukázateľne nemal založený pracovný vzťah
Zákonníka práce, sporným momentom zostalo, či táto fyzická osoba - podnikateľ využil závislú prácu. Práve v tom spočívala základná odvolacia námietka žalobcu, ktorý tvrdil, že neboli splnené podmienky kogentného charakteru ustanovenia Zákonníka práce na konštatovanie, že sa jedná o závislú prácu, najmä, že ak ju C. H. vykonávala len jednorázovo, za čo jej riadne zaplatil dohodnutú odplatu. S touto námietkou sa krajský súd dostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí na strane č. 5 ods. 4. Z uvedeného vyplýva, že všetky dôkazy svedčia o tom, že boli splnené všetky znaky definície závislej práce
2 Zákonníka práce a súčasne nebol založený pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a C. H., čím bola naplnená definícia nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.. V zmysle § 3 ods. 2 citovaného zákona pritom platí zákaz nelegálneho zamestnávania
2 citovaného zákona, za porušenie ktorej inšpektorát práce má povinnosť uložiť pokutu
2 písm.
senátu najvyššieho súdu primeraná, odráža mieru porušenia povinností žalobcu a následkov, ktoré z tohto porušenia vyplynuli a nemožno ju považovať za neprimerane vysokú ani za zvlášť zaťažujúcu alebo za likvidačnú. Zároveň spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na zamestnávateľa na dodržiavanie zákonných povinností. Rozhodnutie žalovaného posúdil aj najvyšší súd ako súladné so zákonom a preto sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného zamietol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá v spojení s § 219 ods. l, 2 a § 246c ods. 1 prvá veta OSP potvrdil. O náhrade trov rozhodol najvyšší súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1, § 246c ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý nebol ani v odvolacom súdnom preskúmavacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.