Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Tdo/21/2015 Identifikačné číslo spisu: 5308010265 Dátum vydania rozhodnutia: 09.05.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Harabin Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 371ods.

1 písm.

1. c)Tr. por. tak prítomný nebol. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
2. g)Tr. por. Dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
3. g)Tr. por. možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z tohto potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm.
4. g)Tr. por. len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
5. g)Tr. por. Aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1, 3 písm.
6. d)Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solery or to a decisive extent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, čo sa ale v predmetnej veci nestalo (pozri Mariana Marinescu p. Rumunsku, rozs. č. 36110/03 z 2. februára 2010, Emen p. Turecku, rozs. č. 25585/02 z 26. januára 2010, Van Mechelen a ďalší p. Holandsku, Visser p. Holandsku, rozs. č. 26668/95 zo 14. februára 2002, Al - Khawaja a Tahery p. Spojenému kráľovstvu, rozs. č. 26766/2005 a č. 22228/06 z 15. decembra 2011 a ďalšie). Obvinený v intenciách tohto dovolacieho dôvodu namietal závery znaleckého posudku PhDr. Franeka, MUDr. Orlovského a PaedDr. Černého. Posudok PhDr. Franeka považoval za nepravdivý, lebo zistenia znalca sú v rozpore so znaleckým posudkom Mgr. Kollárovej. Zo spisu vyplýva, že vyšetrovateľ v prípravnom konaní podľa § 142 ods. 1 Tr. por. pribral znalca z odboru psychológia na podanie posudku. Znalec sa v posudku č. 12/2007 z 25. júla 2007 vyjadril, či konanie dovolateľa voči bývalej manželke bolo objektívne spôsobilé ohroziť jej psychické zdravie, vykonal psychologické posúdenie poškodenej a zaujal odborný názor k tomu, či u nej možno diagnostikovať prejavy syndrómu týranej osoby (č. l. 146). Znalec vypovedal na hlavnom pojednávaní 25. januára 2010. Obhajca v súvislosti s výsluchom znalca odcitoval časť znaleckého posudku Mgr. Kollárovej, v ktorom poškodenú čiastočne hodnotila ako osobu impulzívnu, konfliktnú. Na jeho otázku, či táto skutočnosť mohla u obvineného vyvolať konfliktné správanie, znalec vyhlásil, že trvá na svojom hodnotení poškodenej. Iný znalecký posudok inej znalkyne v inej veci nepozná. Zdôraznil bod 13/ posudku, podľa ktorého poškodená trpí poruchami spánku, bolesťami hlavy, desivými snami, tieto považoval za javy v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. K osobe poškodenej sa vyjadroval v súvislosti so stíhaním. K predloženému posudku Mgr. Kollárovej sa znalec, PhDr. Franek, na pojednávaní vyjadril tak, že poškodenej boli položené úplne iné otázky, nesúvisiace s trestným stíhaním. Obhajca vzhľadom na rozpory v posudkoch PhDr. Franeka a Mgr. Kollárovej v inom konaní navrhol doplniť dokazovanie kontrolným posudkom znalca psychológa. Súd návrh obhajcu na kontrolný znalecký posudok znalcom - psychológom na poškodenú zamietol (č. l. 446). Vyšetrovateľ v prípravnom konaní v zmysle § 142 ods. 1 Tr. por. nariadil aj znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia - traumatológia. MUDr. Orlovský predložil znalecký posudok č. 12/2007 z 23. mája 2007, v ktorom sa v teoretickej rovine vyjadril, aké zranenia mohla utrpieť poškodená, ak by ju dovolateľ zasiahol nožom a dokonal trestný čin zahrnutý v skutku 2/ (č. l. 172 a nasl.). Znalec bol na obsah znaleckého posudku vypočutý na hlavnom pojednávaní 25. januára 2010. Za súhlasu strán bol následne v súlade s § 268 ods. 2 Tr. por. čítaný znalecký posudok. Obvinený znaleckému posudku vytkol, že otázky vyšetrovateľa pri pribratí znalca neboli správne formulované a nezodpovedajú skutkovému stavu. Na otázku samosudcu v súvislosti s námietkami obvineného znalec vypovedal, že písomný posudok č. 12/2007 je skutočne iba v teoretickej rovine, pri jeho podávaní odpovedal na otázky tak, ako ich zadal vyšetrovateľ, pričom čiastočne vychádzal aj zo skutkového stavu, ktorý bol v spise zadokumentovaný (č. l. 444). Dovolateľ vytkol i nepravdivosť odborného vyjadrenia PaedDr. Imricha Černého, znalca v odbore Bytové zariadenie - odvetvia Nábytok a Bytové doplnky č. 43/2008, nariadené na určenie hodnoty odcudzenej veci v súvislosti so skutkom 3/, prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, 2 písm.
7. c)Tr. zák., ktorým bola určená hodnota odcudzeného fotoaparátu na sumu 4.292,-Sk (č. l. 331). Odborné vyjadrenie sudca oboznámil na hlavnom pojednávaní 16. novembra 2009 a umožnil stranám zaujať k nemu stanovisko. Obvinený s vyjadrením nesúhlasil, pretože výšku škody fotoaparátu považoval za neprimerane vysokú (§ 271 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd hodnotí znalecké posudky a vyjadrenie ako dôkazy vykonané zákonným spôsobom, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne oboznámené a strany mali v súlade s § 271 ods. 1 Tr. por. možnosť sa k nim vyjadriť. Súd sa vysporiadal aj s návrhom na nariadenie kontrolného znaleckého posudku k posudku PhDr. Franeka, o ktorom rozhodol podľa § 272 ods. 2 Tr. por. Dovolateľove námietky smerujúce k zbytočnosti, nepravdivosti či teoretickosti znaleckých posudkov sa týkajú hodnotenia dôkazov a vykonaného dokazovania. Takýmito námietkami sa však dovolací súd vzhľadom na viazanosť zisteným skutkovým stavom nezaoberal (§ 371 ods.1 písm.
8. i)Tr. por.). V súvislosti s nepravdivosťou zápisníc z verejného zasadnutia dovolací súd poukazuje na to, že nesprávnosť či nesúlad vyhotovenia zápisníc diktovaním predsedom senátu so zvukovým záznamom nebola podľa § 60 Tr. por. namietaná prítomným obvineným ani obhajcom.

§ 371ods.

1 písm.

1. g)Tr. por. tak prítomný nebol. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
2. i)Tr. por. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku alebo nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia je pochybenie súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu objasnený, a to v takej intenzite, že to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371 ods. 5 Tr. por.). O nesprávnu právnu aplikáciu práva ide najmä vtedy, ak bol skutok v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako iný trestný čin, než ten, ktorý sa nachádza v právnej vete napadnutého rozhodnutia, teda ak skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný (podradený) pod nesprávnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom takáto nesprávna subsumpcia bola v neprospech obvineného (teda spravidla pôjde o prísnejšie trestnú skutkovú podstatu). V tejto súvislosti treba opakovane podotknúť, že dovolací súd nie je oprávnený ani pri skúmaní tohto dovolacieho dôvodu preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku, čo je explicitne vyjadrené i v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
3. i)veta za bodkočiarkou Tr. por. Zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne ustáliť skutok je vecou súdu prvého, prípadne druhého stupňa a dovolací súd ustálený skutkový stav musí ako správny prezumovať a vychádzať z neho. Z podstaty väčšiny dovolateľom tvrdených námietok k tomuto dovolaciemu dôvodu vyplýva, že smerujú proti správnosti a úplnosti zisteného skutku, rozsahu a hodnoteniu vykonaného dokazovania, preskúmavanie ktorých je v zmysle uvedeného dovolacím súdom neprípustné. Obvineným napádaný skutkový stav veci, tak ako ho zistili a ustálili súdy nižšej inštancie, namietané nespáchanie skutku a proklamovaná nevina obvineného sú však dôvody stojace mimo zákonný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
4. i)Tr. por. Z obsahu dovolania totiž vyplýva, že obvinený napáda skutkové zistenia súdov prvého a druhého stupňa. Dovolací súd je viazaný zistením skutkového stavu veci ako ho zistil a ustálil okresný súd, s ktorého závermi sa stotožnil aj krajský súd. V súdenom prípade to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce zistenie, podľa ktorého dovolateľ spáchal skutok tak, ako je vyjadrené v rozsudku prvostupňového súdu, i keď bol spod obžaloby vzhľadom na zistenú nepríčetnosť v zmysle § 285 písm.
5. d)Tr. por. oslobodený. Nie je preto dôvod na vyslovenie oslobodenia dovolateľa podľa § 285 písm.
6. a)Tr. por. z dôvodu, že stíhané skutky neboli spáchané. Obvinený v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietal tiež absenciu motívu spáchať trestné činy. Motív je fakultatívnym znakom skutkovej podstaty trestného činu, patrí spolu so zavinením do subjektívnej stránky trestného činu. Ak je však uvedený v konkrétnej skutkovej podstate, stáva sa znakom zákonným a v takom prípade je obligatórny, ako je tomu napríklad pri trestnom čine lúpeže, kedy páchateľ koná „v úmysle zmocniť sa cudzej veci“. Prvostupňovým a odvolacím súdom boli spáchané skutky (činy inak trestné) právne posúdené ako 1/ zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 ods. 1 písm. a),
7. b)Tr. zák., 2/ pokus prečinu ublíženia na zdraví v zmysle §§ 14 ods. 1, 156 ods. 1, 2 písm.
8. a)Tr. zák. a skutok 3/ ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
9. c)Tr. zák. Žiaden z prerokúvaných skutkov na naplnenie zákonných znakov v základnej či kvalifikovanej skutkovej podstate tak, ako boli kvalifikované súdmi nevyžaduje spáchanie činu v konkrétnom motíve alebo úmysle. Nesprávne právne posúdenie skutku 3/ ako krádeže v zmysle § 212 ods. 2 písm.
10. c)Tr. zák. Ing. O. oprel aj o tvrdenie, že odcudzený fotoaparát bol nadobudnutý počas manželstva s poškodenou a patril do BSM. Neprisvojil si preto cudziu vec v zmysle § 130 ods. 4 Tr. zák. Manželstvo obvineného a N. O. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Čadci z 3. decembra 2003, sp. zn. 8C 59/2003, právoplatným 9. marca 2004. Poškodená podľa pokladničného dokladu spoločnosti DATART MEGASTORE, s.r.o. odcudzený fotoaparát zakúpila po rozvode manželstva 22. apríla 2016 a nadobudla ho do výlučného vlastníctva. Vzhľadom na to dovolací súd konštatuje správne právne posúdenie konania dovolateľa v skutku 3/ ako prečin krádeže, lebo si zmocnením nepochybne prisvojil cudziu vec. Dovolací dôvod v intenciách písm.
11. i)ods. 1 § 371 Tr. por. na podklade vyjadreného zjavne nie je prítomný.

§ 371ods.

1 písm. j) Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z

1. augusta 1996, sp. zn. 7 To 6/96 vyslovil nasledovné: „I. ochranné liečenie je jedným z druhov ochranných opatrení, ktoré podľa § 2 Tr. zák. patria medzi prostriedky slúžiace na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Jeho účelom je rovnako ako pri treste zaistiť ochranu spoločnosti, ale špecifickým spôsobom..... III. Pred podaním znaleckého posudku o duševnom stave obvineného je povinnosťou znalcov v záujme úplnosti anamnestických údajov, postupom podľa § 107 Tr. por. zadovážiť zdravotnú dokumentáciu obvineného o predchádzajúcom ochrannom liečení“. Ochranné psychiatrické ambulantné liečenie prvostupňový súd uložil v zmysle §§ 73 ods. 1, 74 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorých súd uloží ochranné liečenie ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Ak nebol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v zmysle § 74 ods. 1 Tr. zák., ochranné liečenie sa spravidla vykonáva v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. V prípade, ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie. Dĺžka ochranného liečenia je vymedzená jeho účelom. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Krkošku a MUDr. Štrocholcovej z
2. júna 2011 je nepochybné, že obvinený trpel psychotickou poruchou s prevahou bludov, pričom ide o duševnú poruchu v pravom slova zmysle a chorobnou žiarlivosťou. V čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu činov, nemohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a konanie ovládať. Konštatovali jeho neschopnosť chápať zmysel inkriminovaného trestného konania. Pobyt obvineného na slobode z psychiatrického hľadiska hodnotili ako nebezpečný s odporúčaním uloženia ochrannej psychiatrickej liečby ambulantnou formou. Stanovenú diagnózu potvrdilo aj vyšetrenie počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení Žilinskej nemocnice v Žiline. Bludy sú poruchami myslenia, ovplyvňujúce správanie sa obvineného. Prvostupňový súd vzhľadom na závery znaleckého dokazovania považoval uloženie ochrannej liečby za potrebné, v záujme ochrany obvineného ako aj spoločnosti. Pri určovaní formy ochrannej liečby vzal do úvahy jeho predchádzajúce ústavné psychiatrické liečenie a skutočnosť, že sa v čase rozhodnutia riadne podroboval liečbe. S poukazom na vyjadrené je najvyšší súd toho názoru, že v konaní boli splnené predpoklady na uloženie ochranného liečenia dovolateľovi, a to jednak nepríčetnosť ako aj nebezpečenstvo spojené s pobytom páchateľa na slobode. Konajúce súdy rozhodnutia v tejto časti presvedčivo a relevantne zdôvodnili a tiež formu výkonu ochranného opatrenia.

§ 371ods.

1 písm.

1. j)Tr. por. tak naplnený nebol. Najvyšší súd v konaní súdov nižších stupňov nezistil porušenie zákona. Zároveň dáva obvinenému do pozornosti i § 371 ods. 5 Tr. por., z obsahu ktorého vyplýva, že ak by sa v konaní aj zistilo porušenie zákona a zásadne by to neovplyvnilo jeho postavenie, dovolací súd by potom ani nemohol rozhodnúť v intenciách návrhu, ktorý uplatnil v dovolaní. Najvyšší súd v posudzovanom prípade na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného podľa § 382 písm.
2. c)Tr. por. odmietol, lebo námietkami nenaplnilo dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c), g),
3. i)a
4. j)Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.