Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/66/2017 Identifikačné číslo spisu: 7590899238 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Janka Cisárová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7590899238.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke A., rod. O. zomretej XX. Q. XXXX, naposledy bývajúcej vo B., vedenej na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. D 994/1990, o dovolaní závetných dedičov Q., bývajúceho v Y. Y., bývajúceho v S. a H. bývajúceho vo B., zastúpených JUDr. Dušanom Szabóom, advokátom so sídlom Kráľovský Chlmec, Nemocničná 7, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo
- septembra 2015 sp. zn. 11 CoD 5/2015, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice-okolie z
- októbra 2014 č. k. D 994/1990, Dnot 183/1999-472 o prerušení konania vedeného na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 11 C 73/
- Výrok potvrdzujúceho uznesenia odôvodnil vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie majúc predovšetkým za to, že správnym bol jeho názor o dôvodnosti prerušenia konania do výsledku sporu o neplatnosť závetu. Uviedol, že od rozhodnutia o sporných skutkových okolnostiach riešených v konaní pod sp. zn. 11 C 73/2012 na základe žaloby o určenie neplatnosti závetu podanej na Okresnom súde Košice-okolie zákonnou dedičkou U. závisí posúdenie dedičského práva po poručiteľke A., rod. O. a rozhodnutie v prejednávanej veci.
- Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali Q. (ďalej len „závetní dediči “alebo „dovolatelia“) dovolanie. Navrhli zrušenie uznesenia odvolacieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie odvolaciemu súdu. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzovali z ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 2 písm. b/ a c/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O.s.p.“). Podľa ich názoru rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a založené na nedostatočných skutkových zisteniach a ich nesprávnom právnom posúdení. Opätovne vyslovili presvedčenie, že dedičský súd má pokračovať v konaní bez zreteľa na právnych nástupcov pozostalého manžela poručiteľky; márnym uplynutím lehoty v zmysle ustanovenia § 18 bývalého Notárskeho poriadku právnym nástupcom pozostalého manžela sa neobnovil ich právny záujem na určení neplatnosti závetu.
- Dovolanie bolo podané
- novembra
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
- Podľa právneho stavu účinného do
- júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.
- Dovolanie závetných dedičov proti uzneseniu odvolacieho súdu o prerušení konania, smeruje proti uzneseniu, ktoré nemá znaky uznesenia, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné; dovolaním napadnuté uznesenie vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania z ustanovenia § 239 O.s.p. vyvodiť nemožno.
- V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Dovolatelia procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietali a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.
- Namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ale za tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 111/1998). Na tom zotrvalo aj neskoršie zjednocujúce stanovisko R 2/
- Pri vyjdení z tohto stanoviska má dovolací súd za to, že obsah spisu v prejednávanej veci nedáva žiaden podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta stanoviska. V súvislosti s predmetnou námietkou závetných dedičov treba mať na zreteli, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu vytvára ich organickú jednotu. Súdy v odôvodneniach svojich rozhodnutí citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery; odvolací súd primeraným spôsobom reagoval na odvolacie námietky. Za procesnú vadu konania podľa § 237 ods. 1 O.s.p. nebolo možné považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov.
- Neobstojí ani námietka dovolateľov, podľa ktorej v dovolaní súdom nižších stupňov vyčíta, že konanie pred nimi trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci a ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení vecí (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.). K týmto námietkam dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. by bolo možné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo ale nie je tento prípad (tu napokon por. napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 102/2012 či 7 Cdo 116/2013). Z uvedeného plynie, že na dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. (i keby bol prípadne namieste záver o ich opodstatnenom uplatnení) dovolací súd nemôže v tomto konaní prihliadať.
- Z dôvodov uvedených vyššie dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie závetných dedičov proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré bolo podľa právnej úpravy účinnej do
- júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo účinok umožňujúci uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu, ktorý by zostal zachovaný aj po tomto dni (§ 470 ods. 2 CSP). Najvyšší súd preto dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.
- Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.