vymoženie 232 357,43 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1ECdo/2/2018 Identifikačné číslo spisu: 2301899258 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Ján Šikuta Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2301899258.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Q., bývajúceho v L. proti povinnej J., bývajúcej v G., zastúpenej JUDr. Annou Čukanovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, ul. Hany Meličkovej 26, o vymoženie 232.357,43 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 11 Er 63/2001, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z

1. októbra 2016 sp. zn. 10 CoE 309/2016, takto rozhodol: I. Dovolanie o d m i e t a. II. Oprávnený má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
2. Okresný súd v Galante (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením z
3. januára 2016 č. k. 11 Er 63/2001-465 odmietol návrh povinnej na vydanie doplňujúceho uznesenia.
4. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie povinnej, uznesením z
5. októbra 2016 sp. zn. 10 CoE 309/2016, zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Súdu prvej inštancie uložil, aby rozhodol o trovách exekúcie účastníkov.
6. Proti uvedenému uzneseniu podala povinná dovolanie. Ako dovolacie dôvody uviedla ustanovenie § 420 písm. a/, b/, c/ a f/ CSP.
7. Oprávnený vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že nesúhlasí s dovolaním povinnej a žiadal toto zamietnuť v celom rozsahu.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
9. Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do
10. júna 2016 viackrát (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je (nesmie byť vnímaný ako) tretia inštancia, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
11. Podľa § 424 CSP dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
12. Už za predchádzajúcej právnej úpravy najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 231/2014, 2 Cdo 107/2013, 3 Cdo 139/2015, 4 Cdo 190/2013, 5 Cdo 441/2014, 6 Cdo 250/2011). Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné. Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či dovolateľ bol negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (viď tiež R 50/1999). Posúdenie subjektívnej prípustnosti dovolania pritom predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti dovolania; pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie podáva ten, kto naň nie je oprávnený, neskúma už, či je dovolanie prípustné po objektívnej stránke. Subjektívny aspekt prípustnosti dovolania reflektuje stav procesnej ujmy dovolateľa, ktorý sa prejavuje v porovnaní