1 písm. a), c), d), ods. 2 písm. a),
zák. a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. apríla 2017, sp. zn. 4To/15/2017, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie obvineného T. A. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 20. decembra 2016, sp. zn. 5T/2/2015, bol obvinený T. A. uznaný vinným v bode 1/ rozsudku z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a), c), d), ods. 2 písm. a),
zák. a v bode 2/ rozsudku zo zločinu krivého obvinenia
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v bode 1/ obvinený T. A. minimálne v období od konca roku 2012 až do
ustanovení §§ 34 ods. 1 a 89 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal plastovo-alobalový obal s obsahom 22 mg práškového materiálu, obsahujúci 15 mg absolútneho metamfetamínu, čo sa považuje za 1 obvxkle jednorazovú dávku drogy, dňa 17. júla 2014 vydala K. V. - priateľka obvineného H. Y. 1 ks väčšieho vrecka s obsahom 49 ks menších rýchlo uzatvárateľných vreciek a 1 ks digitálnej váhy čiernej farby, ktoré
výpovede obvineného H. Y. mali súvisieť s jeho trestnou činnosťou, na digitálnej váhe následne bola zistená prítomnosť stôp tetrahydrokanabinolu (účinná látka konope a hašiša), rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradený o I. skupiny omamných látok, metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok, obvinený T. A. sa tohto skutku dopúšťal v čase, kedy už bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. októbra 2013, sp. zn. 4T/88/13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. októbra 2013 odsúdený okrem iných trestných činov aj pre spáchanie zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), d) Tr. zák., v bode 2/ dňa 12. júna 2014 asi o 10.30 hod. v Bratislave na Okresnom súde Bratislava V na Prokofievovej ul. č. 6 - 12 v konaní pod spisovou značkou 0Tp/315/14 pri jeho výsluchu v rámci rozhodovania o jeho prepustení z väzby za prítomnosti sudcu pre prípravné konanie JUDr. Romana Benedikoviča, zapisovateľky Bc. Martiny Gregorovej, prokurátorky Mgr. Hildegardy Vojtekovej a obhajkyne Mgr. Moniky Vopátovej napriek poučeniu krivo obvinil prokurátorov Okresnej prokuratúry Bratislava V, JUDr. Y. V. a Mgr. Q. U. tak, že do zápisnice o úkone okrem iného uviedol: „Trvám na tom, že aj prítomná p. prokurátorka si dala odo mňa kupovať 0,5 kg marihuany, dala mi 2 500,- eur a bola aj s JUDr. V. a ten konkrétne mi dal tie peniaze do rúk“, pričom v poznámkach, ktorých sa obvinený pridržiaval a ktorých kópia bola vyhotovená, obvinený následne okrem iného uvádza: „Mám poznatky a sám môžem potvrdiť, že Vy pán prokurátor ste boli za mnou si kupovať drogy Marihuanu, to že či ste ju potreboval pre niekoho na predaj alebo ste ju užil to neviem povedať, nakoľko to bolo 0,5 kg, čiže 500 g, za 2 500 eur a to v nominálnych hodnotách 20 ks 100 euroviek a 1 ks 500 eurovka, ktoré ste mi dal v hotovosti. Táto zásielka išla z Čiech Vám osobne do rúk pred mojim domom na parkovisku. Viem to celkom presne, nakoľko takéto množstvo so predával iba raz a to Vám vážený pán prokurátor.“ Prvostupňový súd uložil obvinenému T. A.
2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 5, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) rokov.
3 Tr. zák. obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia vec a to: - 1 ks igelitové vrecko s tlakovým uzáverom, - 1 ks digitálna váha striebornej farby, - 1ks kovová dóza a vrecko od semien spolu s plastovým vreckom, - 4 ks plastových vreciek s plastovým uzáverom, - 1 ks kovová dóza zn. KOTEX, - 10 ks skladačiek z lesklého papiera, - 2 ks zatavených striekačiek spolu s lepiacou páskou a igelitom, - 1 ks plastová dóza redbull, - 4 ks plastových vreciek s uzáverom, - 14 ks plastových vreciek s uzáverom, - časť igelitu 7 days croissant, - 3 ks prázdnych injekčných striekačiek, - 1 ks mobilný telefón NOKIA 2730 c-1 so SIM kartou O2, - 1 ks mobilný telefón SAMSUNG GALAXY s II mod. GTi 9100 so SIM O2 a micro SD kartou GB.
6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.
2 písm. d), § 74 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Krajský súd v Bratislave rozhodujúc o odvolaní prokurátora a obvineného T. A. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom z 20. apríla 2017, sp. zn. 4To/15/2017,
1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ako aj vo výroku o ochrannom opatrení vo vzťahu k obvinenému H. Y. a
3 Tr. por. obvinenému H. Y. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov. Odvolanie obvineného T. A. odvolací súd
por. zamietol. Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal obvinený T. A. prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), písm.
1 písm. c) Tr. por. videl obvinený v porušení práva na odôvodnenie rozhodnutia, keď odvolací súd
jeho názoru odignoroval ním vznesené zásadné odvolacie námietky v prejednávanej veci ohľadom nezákonnosti vykonania domovej prehliadky v jeho obydlí, ako aj jeho osobnej prehliadky orgánmi činnými v trestnom konaní z 15. apríla 2014, resp. porušenie zákona pri vydaní veci a pri spísaní zápisnice o vydaní veci, teda o neprípustnosti týchto dôkazov a z nich získaných dôkazov, ako aj nezákonnosti a z nej vyplývajúcej neprípustnosti všetkých ostatných nadväzujúcich a odvodených dôkazov, na podklade ktorých ho prvostupňový, ako aj odvolací súd uznali vinným. Nedostatočným, neúplným a
obvineného ignorujúcim odôvodnením rozsudku o jeho vine a treste vo vzťahu k námietkam obhajoby o vyššie uvedených skutočnostiach došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces vyplývajúceho z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Nezákonnosť a zmanipulovanosť vykonanej domovej prehliadky v obydlí obvineného, jeho osobnej prehliadky a neprípustnosť z nej získaných dôkazov obvinený namietal už v konaní pred prvostupňovým súdom, ktorý tieto námietky nijako neskúmal, nezaoberal sa nimi a v prvostupňovom rozsudku sa s nimi nijako nevysporiadal, pričom uvedené nenapravil ani odvolací súd, čím došlo
obvineného k naplneniu ďalšieho dovolacieho dôvodu v tejto veci, a to dovolacieho dôvodu v zmysle § 374 ods. 3 Tr. por.,
ktorého možno v dovolaní ako dôvod dovolania uplatňovať aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por., spočívajúceho
obvineného v porušení práva na spravodlivý proces v spojení s právom na odôvodnené a presvedčivé súdne rozhodnutie, poukázal obvinený na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z
obvineného konal v rozpore s § 2 ods. 14, ako aj § 168 ods. 1 Tr. por. V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal aj nezverejnenie výsledku hlasovania senátu Krajského súdu v Bratislave uvedením pomeru hlasov, čím
neho došlo k porušeniu § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. e) Tr. por. obvinený uviedol, že v konaní pred prvostupňovým súdom rozhodovala ako prísediaca Anna Hodžová, ktorá mala byť vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania, z dôvodu pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti vo vzťahu k osobe obvineného, čo obvinený v priebehu trestného konania dôvodne namietol, avšak tieto jeho námietky zaujatosti prvostupňový súd úplne odignoroval a vôbec o nich nerozhodol, rovnako ako ani odvolací súd. Obvinený pritom namietal osobnú zaujatosť členky senátu prvostupňového súdu Anny Hodžovej, s ktorou sa osobne pozná od základnej školy, kde ho táto učila a kamarátil sa tiež s jej synom Y. Q., pričom prísediaca Anna Hodžová nechcela, aby sa s ním obvinený ďalej stretával a kamarátil, čo mu aj povedala, keď bol u nich doma koncom roku 2013. Z uvedeného je
obvineného zrejmé osobné negatívne vnímanie jeho osoby touto členkou senátu, z čoho celkom zrejme vyplývajú odôvodnené pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti tejto členky senátu voči jeho osobe. Skutočnosť, že o obvineným vznesenej námietke zaujatosti nebolo rozhodnuté, obvinený namietal aj v podanom odvolaní, avšak ani odvolací súd sa namietanými skutočnosťami nezaoberal. Vychádzajúc z uvedeného bol
obvineného splnený zákonný dôvod pre vylúčenie prísediacej Anny Hodžovej z konania a rozhodovania v predmetnej trestnej veci a rovnako tak bolo v zmysle § 32 ods. 1 Tr. por. povinnosťou členky senátu oznámiť svoju zaujatosť voči osobe obvineného. V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený spochybnil aj nestrannosť a nezaujatosť Okresnej prokuratúry Bratislava V, ktorá
jeho názoru mala byť vylúčená z vykonávania úkonov v tejto trestnej veci z dôvodu odôvodnenej pochybnosti voči osobe obvineného, pretože sa voči nemu viedlo trestné stíhanie vo veci krivého obvinenia ohľadom JUDr. Y. V. a Mgr. Q. U., ktorí sú prokurátormi Okresnej prokuratúry Bratislava V. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. odôvodnil obvinený nezákonnosťou vykonanej domovej prehliadky a osobnej prehliadky z
obvineného evidentne v rozpore s Trestným poriadkom. Z výpovede tejto svedkyne ďalej vyplynulo, že sa pri domových prehliadkach zúčastňuje ako príslušníčka Policajného zboru pravidelne, pričom o tejto skutočnosti je upovedomený aj vyšetrovateľ, čo je
obvineného škandalózne porušenie § 30 ods. 2 Tr. por. spôsobujúce nezákonnosť domovej prehliadky, ako aj osobnej prehliadky od začiatku a tým aj nepoužiteľnosť a neprípustnosť akéhokoľvek jej výsledku a zistení z nej vyplývajúcich. V tejto súvislosti obvinený poukázal na rozsudok najvyššieho súdu z 25. októbra 2011, sp. zn. 2 Tdo 37/2011, v zmysle ktorého „nezákonnosť vykonania dotknutého úkonu v predsúdnom konaní (pred začatím trestného stíhania) sa tu prenáša i do nezákonnosti dokazovania na hlavnom pojednávaní, a to bez možnosti nastalé účinky porušenia zákona právne konvalidovať.“
názoru obvineného orgány činné v trestnom konaní vo vykonaných prvotných úkonoch a úkonoch na ne nadväzujúcich v prípravnom konaní závažným a vedomím konaním porušili zákon v jeho neprospech, z čoho
neho vyplýva odôvodnená pochybnosť súvisiaca s manipulovaním dôkazov pri výkone prvotných úkonov orgánmi činnými v trestnom konaní a s tým súvisiace porušenie princípu nezávislosti a nestrannosti. Na základe uvedeného sa obvinený domnieva, že domová prehliadka uskutočnená v jeho obydlí dňa 15. apríla 2014 bola vykonaná v rozpore so zákonom, a to práve z dôvodu neprítomnosti nezúčastnenej osoby, ktorá má počas celého výkonu domovej prehliadky svojou fyzickou a zmyslovou prítomnosťou dohliadať na to, aby pri jej výkone nedošlo k možnému zneužitiu moci orgánmi činnými v trestnom konaní, manipulovaniu s dôkazným materiálom, vrátane možného podhodenia falošných dôkazov, t.j. aby bola domová prehliadka vykonaná úplne nezávisle, nestranne a aby skutočnosti, ktoré v rámci jej vykonania vyšli najavo boli zistené s absolútnou objektívnosťou. V tejto súvislosti obvinený upozornil na skutočnosť, že na drogách, ktoré boli nájdené pri domovej prehliadke v taštičke značky E. a ani na tejto taštičke neboli žiadne stopy DNA ani daktyloskopické stopy obvineného. Zároveň je zrejmé, že s touto taštičkou sa manipulovalo, pretože z fotodokumentácie z domovej prehliadky je zrejmé, že predmetná taštička sa najskôr nachádzala na začiatku bytu a neskôr bola nafotená v kuchyni. K uvedenej skutočnosti sa pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní nevedela vyjadriť svedkyňa U. U., ktorá sa ako vyšetrovateľka predmetnej domovej prehliadky zúčastnila. Rovnako tak až v konaní pred súdom vyšlo najavo, že pri domovej prehliadke boli prítomní aj príslušníci Policajného zboru Mgr. R. J. a Y. U., ktorí mali na hlavách kukly, hoci v zápisnici o domovej prehliadke to nie je uvedené (svoju prítomnosť potvrdili títo príslušníci na hlavnom pojednávaní) a obvinený namietal ich zaujatosť, keďže s nimi mal v minulosti konflikty a ich konanie mohlo byť motivované pomstou. V súvislosti s príslušníkmi Policajného zboru, ktorí vykonávali domov prehliadku, obvinený poukázal na to, že príslušníci Policajného zboru Y. M., T. Y. a Mgr. R. J., ktorí predmetnú domovú prehliadku vykonávali, sú v súčasnosti trestne stíhaní za zneužitie právomoci verejného činiteľa, resp. za drogové trestné činy.
názoru obvineného je v celej veci až príliš veľa nezákonných a nevysvetlených skutočností v konaní orgánov činných v trestnom konaní pri vykonaných prvotných úkonoch a tiež v nadväzujúcom prípravnom konaní. Z tohto dôvodu došlo
neho pri vykonanej domovej prehliadke, osobnej prehliadke a vydaní veci k neodstrániteľnému a nekonvalidovateľnému porušeniu zákona. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z
1 písm.
h) Tr. zák., ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť
ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Tr. zák.).“ Odvolací súd uznal dôvodnosť obvineným vznesenej námietky v tomto smere, čo aj výslovne uviedol vo svojom rozsudku, napriek tomu však
názoru obvineného právne nesprávne, nezákonne a rozpore s tým, čo uviedol vec posúdil tak, že pretože sa horná hranica trestnej sadzby v dôsledku aplikácie asperačnej zásady zvýšila na 20 rokov, nemalo by vypustenie § 37 písm. h) Tr. zák. aj tak žiadny významný vplyv na výšku trestu a z tohto dôvodu nebol
odvolacieho súdu dôvod zrušiť výrok o treste. S uvedeným právnym posúdením obvinený nesúhlasí, pretože je neprípustné, nezákonné a v rozpore s § 38 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd tak bol
obvineného povinný zrušiť výrok o treste vo vzťahu k jeho osobe, pretože duplicitné aplikovanie tej istej priťažujúcej okolnosti v rozpore so zásadou ne bis in idem, vyjadrenou v § 38 ods. 1 Tr. zák. bolo evidentne použité v jeho neprospech, pričom na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že trest bol prvostupňovým súdom uložený v rozmedzí dolnej a hornej hranice trestnej sadzby. Dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. je
obvineného naplnený aj nesprávnou právnou kvalifikáciou skutku aj
1 písm.
obvineného v rozpore so zisteným skutkovým stavom, uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku prvostupňového súdu. Dovolací dôvod
1 písm.
1 Tr. por. rozsudkom vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2017, sp. zn. 4To/15/2017 a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanoveniach § 319, § 2 ods. 1, ods. 7, ods. 12, ods. 14, § 30 ods. 2, § 31 ods. 1, § 105 ods. 2, § 119 ods. 2, § 168 ods. 1 Tr. por., § 38 ods. 1, § 73 ods. 2 písm. d), § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z., čl. 21 ods. 2, čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 Dohovoru v neprospech obvineného T. A.. Ďalej navrhol, aby najvyšší súd
2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
2 Tr. por. zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Bratislava V, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a
2 Tr. por. obvinenému T. A. zrušil trest odňatia slobody, uložený mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z
1 Tr. por. z dôvodu absencie dovolacích dôvodov
1 písm. c), písm. e), písm. g), písm.
1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), písm. i), písm.
3 Tr. por.) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm.
Trestného poriadku, resp. Občianskeho súdneho poriadku). Keďže Trestný poriadok ustanovuje, že hlasovanie senátu, vrátane obsahu porady a zápisnice o hlasovaní, je tajné (§ 170 ods. 1, 2 a 7, § 61 ods. 3 Trestného poriadku), ustanovenie § 3 ods. 9 zákona o súdoch (v znení zákona č. 33/2011 Z. z.), ktoré výsledok hlasovania odtajňuje a personifikuje, sa v trestnom konaní nepoužije.“ S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že neuverejnením pomeru hlasov jednotlivých členov senátu krajského súdu nedošlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu, naopak, uverejnením tohto hlasovania by senát postupoval v rozpore s citovanými ustanoveniami Trestného poriadku. Možno preto konštatovať, že dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. v predmetnej veci naplnený nebol.
1 písm. e) Tr. por. dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal zaujatosť členky senátu prvostupňového súdu Anny Hodžovej vo vzťahu k jeho osobe. Z obsahu predloženého spisového materiálu k predmetnej veci vyplýva, že obvinený vzniesol námietku zaujatosti voči členke senátu Anne Hodžovej prvýkrát dňa 20. marca 2015 (č.l. 1114 spisu). Na jeho námietku reagoval predseda senátu na hlavnom pojednávaní dňa 8. apríla 2015 tým, že obvinenému oznámil, že o ním vznesenej námietke zaujatosti voči prísediacej Anne Hodžovej sa
6 Tr. por. konať nebude, pretože nebola vznesená bezodkladne
4 Tr. por. (č.l. 1189 spisu). Obvinený vzniesol námietku zaujatosti opätovne po zmene zákonného sudcu (predseda senátu JUDr. Karol Posluch bol preradený na iný súd, vec bola pridelená predsedníčke senátu JUDr. Erike Némethovej Stiffelovej - č.l. 1972 spisu) podaním z
3 Tr. por. prísediacu sudkyňu Annu Hodžovú nevylúčil z konania v trestnej veci obvineného T. A. a spol., vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 5T/2/2015, z dôvodov uvedených v námietke zaujatosti. V odôvodnení tohto uznesenia je uvedené aj vyjadrenie členky senátu Anny Hodžovej k vznesenej námietke zaujatosti, v ktorom prísediaca uviedla, že obvineného T. A. pozná ako bývalého žiaka základnej školy, v ktorej pôsobí, avšak nie je pravdou, že by bola jeho triednou učiteľkou a ak aj v jeho triede učila, tak len ako zastupujúca učiteľka v rámci suplovania. Skutočnosť, že obvinený sa mal stretávať s jej synom sa dozvedela až v rámci námietky zaujatosti dňa 20. marca 2015, pričom uviedla, že jej syn je o 13 rokov starší od obvineného a ak sa aj s obvineným stretával v čase, ktorý je uvedený v námietke zaujatosti, nemala o tom vedomosť. Keďže nevedela o stretávaní sa svojho syna s obvineným, nemala ani dôvod im toto stretávanie zakázať a zanevrieť na obvineného. K predmetnej trestnej veci a teda aj k osobe obvineného pristupuje ako ku každej inej trestnej veci, kde je ustanovená za prísediacu, teda v súlade so zákonom, objektívne a nezaujato. Voči tomuto uzneseniu podal obvinený sťažnosť, na podklade ktorej Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie
1 Tr. por. zrušil s odôvodnením, že v tomto prípade neboli splnené podmienky na rozhodnutie o vylúčení prísediacej, pretože námietka zaujatosti nebola vznesená bez meškania a z tohto dôvodu o nej okresný súd ani nemal rozhodovať (č.l. 1998-1999 spisu). Z uvedeného, predovšetkým z vyjadrenia prísediacej Anny Hodžovej v odôvodnení uznesenia z 11. novembra 2015, nemožno vyvodiť akékoľvek pochybnosti o nezaujatosti tejto členky senátu vo vzťahu k obvinenému T. A. a z tohto dôvodu nemožno v predmetnej veci konštatovať ani naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. e) Tr. por.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dovolací dôvod
tohto ustanovenia možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď sa vydané rozhodnutie opiera o dôkazy, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Nemožno ním napadnúť spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku,
ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal predovšetkým nezákonnosť vykonanej domovej prehliadky z dôvodu prítomnosti príslušníčky Policajného zboru ako nezúčastnenej osoby a podhodením čiernej taštičky značky E. pri domovej prehliadke príslušníkmi Policajného zboru. Zo zápisnice o vykonanej domovej prehliadke z 15. apríla 2014 (č.l. 370-373 spisu) je zrejmé, že príkaz na domovú prehliadku bol doručený o 17.26 hod., následne od 17.47 hod. do 18.06 hod. bola vykonávaná osobná prehliadka obvineného (po predchádzajúcom doručení príkazu o 17.45 hod.), od 18.10 hod. do 20.20 hod. bola vykonávaná domová prehliadka bytu č. XX na Y. ulici č. XX v F., pri ktorej bola nájdená na stole v kuchyni čierna taška zn. Adidas, v ktorej sa nachádzalo veci opísané v bodoch 1-7 zápisnice. Uvedené je zadokumentované pod F 20 - F 34 priloženej fotodokumentácie, pričom z tejto nie je zrejmé, že by sa táto taška nachádzala aj na iných fotografiách z tejto domovej prehliadky. Kľúčovým pre posúdenie zákonnosti vykonanej domovej prehliadky v rámci tohto dovolacieho dôvodu bolo obvineným namietané porušenie § 30 ods. 2 Tr. por. pribratím údajnej príslušníčky Policajného zboru ako nezúčastnenej osoby.
2, prvá veta Tr. por. k výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať nezúčastnenú osobu.
2 Tr. por. nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu. Nezúčastnená osoba je v zmysle druhého dielu druhej hlavy prvej časti Trestného poriadku pomocnou osobou v trestnom konaní. Jej úlohou je svojou účasťou na zákonom vymedzených procesných úkonoch garantovať zákonnosť a objektivitu ich vykonania. V prípade akýchkoľvek pochybností potom môže byť nezúčastnená osoba vypočutá na okolnosti priebehu daného procesného úkonu - v tomto prípade domovej prehliadky. Predpokladom účasti nezúčastnenej osoby v trestnom konaní je: - spôsobilosť na právne úkony, - nezaujatosť vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu. Vo vzťahu k nezúčastnenej osobe R. U., ktorá bola prítomná na domovej prehliadke v byte obvineného dňa
1 písm. g) Tr. por. Nad rámec veci v tejto súvislosti však najvyšší súd dodáva, že by bolo pro futuro vhodné, aby sa orgány činné v trestnom konaní pokiaľ je to možné vyvarovali priberať ako nezúčastnené osoby štátnych zamestnancov polície, aby sa v čo najväčšom rozsahu predišlo možným pochybnostiam o ich nezaujatosti. Vo vzťahu k obvineným uvádzanej teórii „ovocia z otráveného stromu“ ďalej najvyšší súd uvádza, že sa jedná o angloamerickú doktrínu, ktorú slovenská trestná teória a ani prax doteraz v plnej miere neprevzala. Nemožno vylúčiť, že v niektorých prípadoch sa možno i na základe kontinentálneho formálno-materiálneho prístupu k hodnoteniu zákonnosti a prípustnosti dôkazov dopracovať k zhodným záverom, ako na základe teórie „ovocia z otráveného stromu“. Podstatné je však pristupovať k hodnoteniu zákonnosti a prípustnosti dôkazov vždy diferencovane s ohľadom na konkrétnu povahu a závažnosť vady vzniknutej v procese dokazovania a nerobiť paušálne závery, že celý dôkaz získaný prípadne na základe procesne nie celkom korektného úkonu je „otrávený“ (k tomu pozri primerane napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: 6 Tz 3/2017-I. zo 07.06.2017, body 123, 124).
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. a z tohto dôvodu je potrebné skúmať jej použitie s poukazom na § 371 ods. 5 Tr. por., v zmysle ktorého dôvody
odseku 1 písm. i) a
odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Postupujúc v zmysle tohto ustanovenia je potom potrebné stotožniť sa s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto časti, konkrétne s tým, že prvostupňový súd pochybil, ak obvinenému uložil trest
2 Tr. zák. a následne mu aj zohľadnil priťažujúcu okolnosť
h) Tr. zák., avšak táto priťažujúca okolnosť nebola jedinou priťažujúcou okolnosťou. Obvinenému súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj priťažujúcu okolnosť
m) Tr. zák. (bol už za trestný čin odsúdený). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, ak by aj dovolací súd vypustil priťažujúcu okolnosť
h) Tr. por., postavenie obvineného by to v žiadnom prípade neovplyvnilo, pretože aj napriek prevahe priťažujúcich okolností, prvostupňový súd nepostupoval v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák., keďže aplikácia tohto ustanovenia je pri použití asperačnej zásady
2 Tr. zák. v zmysle § 38 ods. 7 Tr. zák. vylúčená. S prihliadnutím na § 371 ods. 5 Tr. zák. je potrebné postupovať aj pri obvineným namietanom nesprávnom právnom posúdení skutku ako zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a) Tr. zák. Prvostupňovým súdom použitá právna kvalifikácia skutku v bode 1/ aj ako zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm.
1 písm. a) Tr. zák., by uvedené zásadným spôsobom neovplyvnilo postavenie obvineného, keďže kvalifikovaná skutková podstata § 172 Tr. zák., konkrétne
2 písm. a), písm. c) Tr. zák. by, s poukazom na vyššie uvedené, naďalej ostala naplnená. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že ani dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. v predmetnom konaní naplnený nebol.
1 písm. j) Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Vo vzťahu k námietkam obvineného vzťahujúcim sa k tomuto dovolaciemu dôvodu možno konštatovať, že
3 písm.
1 písm. j) Tr. por. v predmetnej veci naplnený nebol. Napokon, vo vzťahu k obvineným uplatneným námietkam vzťahujúcim sa k naplneniu dovolacieho dôvodu
3 Tr. por., je potrebné poukázať na uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Tdo 73/2012, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 47, roč. 2014, v zmysle ktorého „ustanovenie § 374 ods. 3 Tr. por. nemožno uplatňovať ako samostatný dôvod dovolania. Toto ustanovenie len v nadväznosti na § 369 Tr. por. a § 372 ods. 1 Tr. por. vyjadruje okolnosť, že aj keď sa z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. dovolaním napáda vždy rozhodnutie súdu druhého stupňa (okrem dovolania podaného ministrom spravodlivosti), možno dovolaním namietať aj chyby konania súdu prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Ak dovolateľ namieta chybu konania na súde prvého stupňa, musí táto chyba zodpovedať niektorému z dôvodov dovolania uvedenému v § 371 ods. 1 Tr. por. a takto musí byť aj v dovolaní označená (374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.).“ Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľom vytýkané chyby konania nie je možné samostatne podradiť pod dovolací dôvod
3 Tr. por., v rámci jednotlivých dovolacích dôvodov sa nimi však najvyšší súd podrobne zaoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanoveniami § 371 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), písm. i), písm. j) Tr. por., preto dovolanie obvineného T. A.
c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.