ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d/ a f/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) odmietol žalobu žalobkyne, nakoľko žalobkyňa nesplnila podmienku povinného právneho zastúpenia advokátom už v čase podania žaloby na súd v zmysle § 49 ods. 1 S.s.p. a zároveň nebola zachovaná lehota na podanie žaloby v zmysle § 256 S.s.p. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 170 písm. a/ S.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania ich náhradu nepriznal, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
1 S.s.p. a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. K nezákonnému zásahu žalovanou dochádza
žalobkyne tým, že žalovaná odmieta žalobkyni určiť termín štátnej skúšky z predmetu Správne právo. 4. Žalobkyňa vo svojej žalobe konkrétne namietala, že rozhodnutím žalovanej č.: SOP-661/2016 zo dňa 27.09.2016 bola vylúčená zo štúdia, keďže po vyčerpaní všetkých troch termínov neúspešne absolvovala štátnu skúšku z predmetu Správne právo. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie.
žalobkyne však žalovaná nepostúpila odvolanie do 30 dní odo dňa jeho doručenia a zároveň ju neupovedomila o postúpení odvolania odvolaciemu orgánu, na základe čoho sa domnievala, že správny orgán jej vyhovel v plnom rozsahu.
2 písm. f/ S.s.p. rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pričom zákonodarca v tejto súvislosti zdôraznil, že žaloba má byť nielen podaná, ale už aj spísaná priamo advokátom. V správnom súdnictve je značne obmedzená možnosť zmeny žaloby po uplynutí lehoty na jej podanie a preto je pre rozhodovanie správneho súdu určujúci práve obsah žaloby, pričom samotné zastupovanie na pojednávaní je v podstate sekundárne. V danej veci bola na zastupovanie vo veci splnomocnená fyzická osoba Mgr. C. U., ktorá nie je advokátom ani zamestnancom alebo členom žalobkyne, čím nebola splnená podmienka obligatórneho právneho zastúpenia žalobkyne, ktorá skutočnosť vedie k odmietnutiu žaloby. Správny súd taktiež konštatoval, že v danom prípade nebola zachovaná ani dvojmesačná lehota na podanie žaloby v zmysle § 256 S.s.p., ktorá lehota začína plynúť odo dňa keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že na základe emailovej žiadosti žalobkyne došlo dňa 04.10.2016 k osobnej konzultácii s dekanom Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy za prítomnosti prodekanky, pričom predmetom tohto stretnutia boli námietky žalobkyne týkajúce sa všetkých troch termínov štátnej skúšky a jej požiadavka, aby jej bol určený ďalší termín štátnej skúšky. Na tomto stretnutí bola žalobkyňa informovaná o neopodstatnenosti jej námietok s tým, že ďalší termín štátnej skúšky jej už určený nebude. Z uvedeného
krajského súdu vyplynulo, že žalobkyňa sa o inom zásahu orgánu verejnej správy dozvedela dňa 04.10.2016 a teda nebola zachovaná lehota na podanie žaloby. 7. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v zákonnej lehote (dňa 16.11.2017) kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhala, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka v prvom rade poukázala na to, že krajský súd odmietol žalobu na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávnym procesným postupom jej znemožnil realizáciu procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces z dôvodu predčasného odmietnutia žaloby. Uviedla, že ak mal krajský súd za to, že v danej veci žalobkyňa splnomocnila osobu, ktorá nie je spôsobilá na riadne zastupovanie, mal tento postupovať
3 S.s.p., prípadne
a takto mal krajský súd vyzvať žalobkyňu na doplnenie, opravu vád podania s poučením o možnosti podanie odmietnuť a teda mal postupovať ústavne - konformným spôsobom tak, aby žalobkyni umožnil uplatňovať jej právo na súdnu ochranu. Krajský súd bol teda povinný poučiť žalobkyňu o jej procesných právach a povinnostiach, o možnosti zvoliť si advokáta, prípadne o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, čo dodržané nebolo. V súvislosti so záverom krajského súdu, že žalobkyňa podala žalobu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, nakoľko sa o inom zásahu orgánu verejnej správy dozvedela dňa 04.10.2016 uviedla, že o tejto skutočnosti sa v uvedený deň nedozvedela, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že dňa 14.10.2016 podala žalovanej písomné stanovisko o námietkach zverejňovania štátnej skúšky. Uvedená písomnosť sa na krajskom súde nachádza, avšak žalovaná nedoložila odpoveď zo strany dekana Fakulty práva na túto písomnosť. Na písomné stanovisko žalobkyne bola dňa 31.10.2016 doručená odpoveď od dekana Fakulty práva, pričom ani z uvedenej písomnosti nevyplýva skutočnosť, že by sa žalobkyňa dozvedela o inom zásahu dňa 04.10.
a/ S.s.p. Žalovaný sa stotožnil s právnym záverom krajského súdu týkajúcim sa absencie obligatórneho spísania takejto žaloby ako aj zastúpenia v konaní advokátom. Poukázal na to, že v zmysle § 98 ods. 1 písm. f/ S.s.p. je dôvodom na odmietnutie žaloby skutočnosť, že žalobkyňa nebola pri jej podaní zastúpená
1 alebo § 50 S.s.p. Záverom poukázal na to, že argumentácia žalobkyne v kasačnej sťažnosti sa opiera aj o skutočnosti, ktoré sú nové v konaní, hoci mohli byť uplatnené v konaní pred správnym súdom. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť
odmietol resp. zamietol
a žalovanému priznal náhradu trov konania. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti sťažovateľky (§ 453 ods. 1 a 2 S.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania
a po jej preskúmaní dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 10.
1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11.
2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12.
1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13.
2 S.s.p. správne súdy rozhodujú v konaniach o:
1 S.s.p. žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 15.
2 S.s.p. žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu
odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d/ a f/ S.s.p. odmietol žalobu žalobkyne z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila podmienku povinného právneho zastúpenia advokátom už v čase podania žaloby na súd v zmysle § 49 ods. 1 S.s.p. a zároveň nebola zachovaná lehota na podanie žaloby v zmysle § 256 S.s.p. 17. V danej veci sa žalobkyňa postupom
1 S.s.p. domáhala ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ku ktorému zásahu malo dôjsť tým, že žalovaná nepredložila žiadosť žalobkyne o preskúmanie rozhodnutia č. SOP-661/2016 zo dňa 27.09.2016 spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa keď mu odvolanie došlo a neupovedomila o tom žalobkyňu.
žalobkyne uvedeným postupom žalovanej došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, na základe ktorého bolo jej žiadosti o preskúmanie rozhodnutia vyhovené v plnom rozsahu. 18. Žalobkyňa sa podanou žalobou zároveň domáhala aj poskytnutia súdnej ochrany
2 S.s.p., tvrdiac, že k nezákonnému zásahu do jej subjektívnych práv dochádza tým, že žalovaná jej odmieta určiť termín štátnej skúšky z predmetu Správne právo. 19. Ako vyplýva z vyššie uvedeného v predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala poskytnutia súdnej ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle § 252 ods. 1 a 2 S.s.p. Zákon legálne definuje iný zásah orgánu verejnej správy a to v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e/. Táto legálna definícia v podstate vymedzuje dva typy iného zásahu orgánu verejnej správy. Prvým typom je faktický postup orgánu verejnej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy a druhým typom je postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie
osobitného predpisu. Obsahom faktického iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy.
čl. 17 ods. 26 Študijného a skúšobného poriadku po vyčerpaní všetkých troch termínov neúspešne absolvovala štátnu skúšku z predmetu Správne právo. Na základe žiadosti žalobkyne o preskúmanie tohto rozhodnutia vydal dňa 09.12.2016 rektor žalovanej ako odvolací orgán rozhodnutie č. RE 407/2016, ktorým prvostupňové rozhodnutie č. SOP-661/2016 zo dňa 27.09.2016 potvrdil.
tvrdení žalobkyne okrem iného spočívať v jeho nečinnosti, keď žalovaná v zákonnej lehote nepostúpila žiadosť žalobkyne o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. V tejto spojitosti je potrebné opätovne uviesť, že v danej veci prebehlo formalizované správne konanie, v rámci ktorého došlo k vydaniu rozhodnutí správnych orgánov, t.j. nešlo o nečinnosť správneho orgánu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ S.s.p. a teda nebola splnená ani podmienka na podanie žaloby v zmysle § 242 S.s.p. 24. Pokiaľ teda správny súd automaticky pristúpil k skúmaniu procesných podmienok týkajúcich sa povinného právneho zastúpenia resp. včasnosti podania žaloby, (čím v podstate vyhodnotil žalobu z procesného hľadiska ako prípustnú) nepostupoval správe, keď odmietol žalobu
1 písm. d/ a f/ S.s.p., nakoľko z formulácie žalobného návrhu nie je zrejmé o aký typ správnej žaloby ide a (aj napriek rozsiahlej právnej argumentácii žalovanej k otázke prípustnosti žaloby vo vyjadrení k žalobe) neposúdil jej prípustnosť s poukazom na skutočnosť, že vo veci žalobkyňou namietaného postupu správnych orgánov prebehlo správne konanie zavŕšené vydaním rozhodnutia, ktoré podlieha súdnemu prieskumu na základe všeobecnej správnej žaloby. 25. Kasačný súd preto napadnuté uznesenie krajského súdu postupom
1 S.s.p. z dôvodu uvedeného v ustanovení § 440 ods. 1 písm. j/ S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie uznesenia krajského súdu z dôvodu procesných pochybení sa kasačný súd nemohol vecne zaoberať ani žiadosťou sťažovateľky, aby kasačný súd predložil Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade § 108 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách s Ústavou Slovenskej republiky. 26. Úlohou správneho súdu bude v ďalšom konaní po vyžiadaní si administratívneho spisu žalovanej ustáliť predmet konania, právne posúdiť materiálnu prípustnosť podanej žaloby vo vyššie naznačenom smere a následne vo veci opätovne rozhodnúť. 27.
S.s.p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.