1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, 5 M Cdo 21/2008 5 ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. 1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Žiadna z týchto vád nebola v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky namietaná a v konaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla najavo. Dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p. preto nie je daný. 2. So zreteľom na obsah mimoriadneho dovolania a tiež na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj otázkou, či konanie v danej veci nie je postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou vadou konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia. 5 M Cdo 21/2008 6 Z obsahu mimoriadneho dovolania vyplýva, že konanie v danej veci má byť postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto mala spočívať v tom, že pri závere o splnení podmienky vyplývajúcej z exekučného titulu (obdržanie náhrady povinným 2/ na základe prevodu predmetných nehnuteľností) okresný súd vychádzal z fotokópie kúpnej zmluvy a nevykonal taký dôkaz, ktorým by sa verifikovala táto právne relevantná skutočnosť. Podľa § 43 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak sa to, čo rozhodnutie ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil. V prípade sporu rozhodne súd. V prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti. Účelom exekučného konania je nútená realizácia práva vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi (Exekučným poriadkom). Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie (medziiným) preto, že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Rozhodovanie o námietkach predstavuje ďalšiu fázu (etapu) exekučného konania, pri ktorej na rozdiel od predchádzajúcich (napr. etapa do vydania poverenia na vykonanie exekúcie) je súd povinný na základe výhrad povinného dať náležitú (zdôvodnenú i preukázanú) odpoveď, či v začatej exekúcii možno pokračovať, alebo túto je potrebné zastaviť. Pri rozhodovaní o námietke povinného 2/, že „uznesenie o dedičstve samo osebe nie je pre dediča exekučným titulom“, bolo povinnosťou súdu preskúmať exekučný titul aj z hľadiska jeho vykonateľnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 43 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. či vykonaniu exekúcie nebráni nesplnenie podmienok alebo vzájomnej povinnosti obsiahnutých v exekučnom titule. Ak by tomu tak bolo, mohlo by to mať za následok „prechodnú“ nevykonateľnosť inak vykonateľného rozhodnutia. Ustanovenie § 43 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, dovoľuje vykonať exekúciu v prípadoch, kedy sa splnenie povinnosti v exekučnom titule viaže na splnenie podmienky (resp. splnenie vzájomnej podmienky) len ak a/ oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila 5 M Cdo 21/2008 7 alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil a súčasne b/ k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojí listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti. Splnenie podmienky alebo vzájomnej povinnosti možno preukázať verejnou listinou vydanou oprávneným orgánom (napr. notárskou zápisnicou), súkromnou listinou, na ktorej sa overia podpisy jej účastníkov a v prípade sporu, rozhodnutím súdu na základe určovacej žaloby oprávneného proti povinnému o splnení podmienky. Do súdneho spisu založená kópia kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností (č.l. 13 - 15 spisu) uzavretá medzi povinnými 1/ a 2/ ako predávajúcimi a spoločnosťou T. I. spol. s r.o. ako kupujúcou z 12. júla 2006, nevykazuje znaky listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom, ale ani znaky listiny, podpisy účastníkov na ktorých by boli overené notárom alebo orgánom matriky. V návrhu na vykonanie exekúcie (č.l. 3 spisu) sa uvádza, že rozhodnutie Štátneho notárstva v B. D 789/78 z 15. novembra 1979 (exekučný titul) ...“poľnohospodársku pôdu v celosti nadobúda J. O. s povinnosťou, ak by za pôdu obdržala náhradu, vyplatiť každému zo spoludedičov, t.j. O. O. a A. R. sumu 5 333,-- Kčs, v prípade obdržania odchylnej náhrady, každému jeho zákonný diel, t.j. 1/3, v lehote 30 dní od obdržania náhrady.“ Obsah kúpnej zmluvy predložený oprávnenou neobsahuje žiadne vyhlásenie povinnej, či oprávnenej osoby o splnení podmienky v exekučnom titule; za dôkaz o splnení nemožno považovať dohodu predávajúcich a kupujúceho o splatnosti kúpnej ceny v kúpnej zmluve, pretože z tejto bez ďalšieho nemožno zistiť či, kedy a v akom rozsahu došlo k zaplateniu kúpnej ceny kupujúcim a jej prevzatiu predávajúcimi. Možno preto uzavrieť, že obsah spisu nenasvedčuje tomu, aby oprávnená k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojila takú listinu, ako to vyžaduje zákon (§ 43 ods. 2 Exekučného poriadku). Vzhľadom na túto skutočnosť možno považovať mimoriadne dovolanie za dôvodné, pokiaľ sa v ňom uvádza, že pri posudzovaní splnenia podmienky uloženej exekučným titulom oprávnená neposkytla dôkaz na preukázanie právne významnej skutočnosti o splnení podmienky, s ktorou je spojená vykonateľnosť exekučného titulu. Súd tak konanie zaťažil inou vadou, pretože vychádzal zo skutočností, ktoré z predložených dôkazov nevyplynuli, resp. neboli oprávnenou preukázané. 5 M Cdo 21/2008 8 Vyššie uvedené dôvody potvrdzujú opodstatnenosť námietky generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že napadnuté uznesenie bolo vydané v konaní postihnutom inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Vzhľadom na existenciu uvedených dovolacích dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p.
2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách prvostupňového a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 10. februára 2010 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.