Obsah (5)

§ 52§ 10§ 37§ 3§ 4

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1KO/6/2018 Identifikačné číslo spisu: 3817202046 Dátum vydania rozhodnutia: 18.04.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018

§ 52písm.

a/ zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, na konanie ktoré sa vzťahuje zákon o správnom konaní tak ako upravuje § 53 ods. 1 citovaného zákona, preto žalovaný nárok si môže úrad uplatniť voči dedičovi samostatným rozhodnutím.

1. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal a rozhodol dňa 30.10.2017 uznesením č. k. 4Co/371/2017-47 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Odvolací súd uviedol, že uplatňovaný nárok na vrátenie časti vyplateného príspevku na úpravu domu nemôže byť považovaný ako dlh poručiteľa - osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý by prechádzal na jeho dedičov, pretože k vzniku tohto nároku dochádza až momentom smrti osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, teda žalovaná pohľadávka nemohla nadobudnúť súkromný charakter, Odvolací súd dospel k záveru, že ide o nárok voči dedičom ťažko telesne postihnutej osoby, ktorý priamo vyplýva a je výslovne upravený verejnoprávnymi predpismi /najmä ust. § 37 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z.z./ v prejednávanej veci ide o verejnoprávny vzťah, ktorý patrí do kompetencie úradu.
2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza (ďalej len Úrad) podal dňa 5.2.2018 na Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie sporu o právomoc

§ 10ods.

2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), keďže nesúhlasil s uznesením Okresného súdu v Prievidzi č. k. 15C/6/2017-19 zo dňa

1. marca 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/371/2017-47 zo dňa 30.10.2017, ktorý konanie zastavil a vec postúpil úradu.
2. Úrad poukázal na to, že nemá zákonnú kompetenciu rozhodovať o žalovanej pohľadávke po úmrtí fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže táto mu nevyplýva z ustanovenia § 37 ods. 18 a ani z ustanovenia § 52 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z., na ktoré poukázali vo svojich rozhodnutiach súdy.

§ 37ods.

18 zákona č. 447/2008 Z.z. ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie pred uplynutím siedmych rokov od poskytnutia peňažného príspevku na úpravu rodinného domu, uplatňuje sa v konaní o dedičstvo vo výške 50 % z úhrnu poskytnutých peňažných príspevkov alebo z ich pomerných častí, ak predmetom konania o dedičstve je upravený rodinný dom /v danej veci/, ak odseky 19 a 20 neustanovujú inak. Úrad

ustanovenia § 52 písm. a/ bod 5 zákona č. 447/2008 Z.z. rozhoduje v správnom konaní o povinnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo fyzickej osoby, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, avšak nie o povinnosti dediča fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, takéto znenie absentuje vo verejnoprávnom predpise. Vo veci sa jedná o pohľadávku z právneho vzťahu vzniknutého na základe správneho rozhodnutia č. OSVPPK/B/2001/01579-17/040230 KRE vydaného úradom dňa 4.3.2011, ktorým bol osobe s ťažko zdravotne postihnutím (poručiteľovi) priznaný

§ 37ods.

1 , ods. 5 a ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. príspevok na úpravu rodinného domu vo výške 3 023,07 Eur a následne i poskytnutý. Z takto vzniknutého právneho vzťahu vyplynuli pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím ďalšie povinnosti ustanovené v § 37 zákona č. 447/2008 Z.z. V prípade smrti osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pred uplynutím siedmych rokov od poskytnutia príspevku sa pohľadávka v pomernej časti peňažného príspevku uplatňuje v zákonom stanovenom rozsahu do pasív dedičstva po poručiteľovi

§ 37ods.

18 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení od 1.7.2011, ak predmetom konania o dedičstve je upravená nehnuteľnosť, (pozn. v danej veci je nehnuteľnosť predmetom dedenia a pohľadávka nebola uplatnená), preto nadobudnutím tohto dedičstva,

názoru úradu, nadobudla pohľadávka súkromno-právny charakter a v konaní 15C /6/2017 ide o vec patriacu do právomoci súdu a nie úradu. Ak by pohľadávka v prípade smrti poručiteľa - osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vznikla z verejnoprávneho vzťahu a predpisu priamo voči dedičom ťažko zdravotne postihnutej osoby, k akému záveru došiel Okresný ako aj Krajský súd, zákon č. 447/2008 Z.z. by neustanovoval jej uplatnenie v konaní o dedičstve po poručiteľovi. 6. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o právomoci (§ 11 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že táto vec patrí do právomoci súdu. Na stručné odôvodnenie uvádza nasledovné: 7.

§ 3

CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich

zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 8.

§ 4CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

9. Predmetom sporu v danej veci, na základe návrhu žalobkyne na vydanie platobného rozkazu zo dňa 7.2.2017, je pohľadávka žalobkyne voči dedičovi poručiteľa. Pohľadávka žalobkyne voči poručiteľovi síce vznikla na základe zákona č. 447/2088 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len ako „zákon č. 447/2008 Z.z.“), ale smrťou poručiteľa zanikol pasívne legitimovaný subjekt - fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto záväzky voči žalobcovi prešli na jeho dediča

ustanovenia § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatňoval v tomto konaní pohľadávku voči dedičovi poručiteľa

ustanovenia § 470 občianskeho zákonníka, preto aj

názoru kompetenčného senátu najvyššieho súdu sa jedná o vec patriacu do právomoci súdu, a nie úradu.

1. Najvyšší súd v zhode z názorom žalobkyne poukazuje na to, že právny vzťah, z ktorého je nárok na úhradu dlhu poručiteľa voči dedičovi, je súkromnoprávnym (občianskoprávnym) vzťahom. Smrťou poručiteľa zanikol jeho verejnoprávny vzťah z príspevku na kompenzáciu ťažko zdravotného postihnutia, teda právny vzťah medzi poručiteľom a Úradom. Smrť poručiteľa je právna skutočnosť, ktorá má za následok v zmysle ustanovenia § 460 v súvislosti s ustanovením 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik povinnosti dedičov uhradiť dlhy poručiteľa. Táto povinnosť je obsahom právneho vzťahu medzi veriteľom a dedičom ktorý vznikol v dôsledku dlhu a uvedenej právnej skutočnosti , t.j. dedenia a tento vzťah má súkromnoprávnu (občianskoprávnu) povahu. O verejnoprávny záväzok by v danom prípade mohlo ísť len vtedy, ak by bol takýto nárok voči dedičom výslovne predmetom úpravy vo vyššie uvedenom verejnoprávnom predpise. Rozhodovanie o nárokoch právneho vzťahu, ktorý tu vznikol dedením patrí do právomoci súdu, pričom nie je rozhodujúca samotná povaha dlhu, t.j. že vznikol z pôvodne verejnoprávneho vzťahu poručiteľa. Ide tu teda o vzťah súkromnoprávny (občianskoprávny). Na konanie o nároku žalobcu je preto príslušný okresný súd (obdobne uznesenie NS SR 1Rks/7/2009 zo dňa 15.4.2009).
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky o podanom návrhu preto rozhodol tak, že prejednanie a rozhodnutie danej veci patrí do právomoci Okresného súdu v Prievidzi.
3. Toto uznesenie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 7:
4. (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení zákonov v znení účinnom od
5. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.