1 písm. d/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Piešťany, sp. zn. 2 T 42/2009, prerokoval dovolanie obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 7. apríla 2016, sp. zn. 3 To 121/2015 a v zmysle §§ 382a, 386 ods. 1, 2 a 388 ods. 1 Tr. por., takto rozhodol:
1 Tr. por. vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 7. apríla 2016, sp. zn. 3 To 121/2015, a v konaní, ktoré mu predchádzalo, pri zistení dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. bol porušený zákon v ustanoveniach §§ 317 ods. 1, 321 ods. 1 písm. e/, 2, 322 ods. 3 Tr. por. a § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., v n e p r o s p e c h o b v i n e n é h o O. I..
2 Tr. por. napadnutý rozsudok sa zrušuje. Zrušuje sa aj rozsudok Okresného súdu Piešťany z 26. októbra 2015, sp. zn. 2 T 42/2009, v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia, na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Okresný súd Piešťany rozsudkom z 26. októbra 2015, sp. zn. 2 T 42/2009, obvineného O. I. uznal za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. d/ Tr. zák., na skutkovom základe, že
1 písm. d/, e/, 2 Tr. por. zrušil a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. I. v súlade s §§ 172 ods. 1, 49 ods. 1, 51 ods. 1, 2, 3 Tr. zák. odsúdil na trest odňatia slobody na tri roky, ktorý za súčasného uloženia probačného dohľadu odložil na skúšobnú dobu tri roky. Uložil mu i obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal obvinený dovolanie, v ktorom uplatnil dôvod
1 písm. g/ Tr. por. I. v dovolaní namietal, že vozidlo, v ktorom sa nachádzal, policajné orgány zastavili bez zákonného dôvodu a konkrétneho podozrenia, že posádka vozidla sa dopúšťa trestnej činnosti alebo priestupku. Považovali za podozrivé, že v týchto končinách sa pohybuje vozidlo s michalovským evidenčným číslom, ale to nebol zákonný dôvod na vykonanie služobného zákroku. Nešlo o náhle vzniknuté podozrenie z páchania trestnej činnosti a neexistoval dôvod na vykonanie služobného zákroku. Nebolo zistené podozrenie z páchania priestupku ani trestného činu. Služobný zákrok bol neopodstatnený a dôkaz nemožno považovať za získaný
osobitného zákona s následkom jeho nepoužiteľnosti v trestnom konaní. Poukázal na súdnu prax v hodnotení legálnosti služobného zákroku vykonaného za účelom získania dôkazu pre trestné konanie. I. namietal i zákonnosť znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru (ďalej aj „KEU PZ") v Bratislave, pretože vyšetrovateľ nepostupoval v zmysle § 142 ods. 3 Tr. por. Uznesenie o pribratí znalca mu nebolo doručené s následkom porušenia práva na obhajobu. Krajský súd v predchádzajúcom rozhodnutí, sp. zn. 6 To 9/2011, nezákonnosť uznesenia uznal, nesprávne však akceptoval možnosť použitia ďalších dôkazov, z neho vychádzajúcich. Zdôraznil povinnosť dodržiavať princíp právnej istoty, v intenciách ktorého je na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní za rovnakých podmienok, nutné dať rovnakú odpoveď. Navrhol vysloviť porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvod dovolania opiera, rozsudok krajského súdu zrušiť a prikázať mu v potrebnom rozsahu vec znovu prerokovať a rozhodnúť. Prokurátor považuje rozhodnutie za založené na dôkazoch získaných a vykonaných zákonným spôsobom. Ich hodnotenie inak, než
predstáv niektorej zo strán, nezakladá nezákonnosť. Otázkou posúdenia zákonnosti zaistenia omamných látok sa súdy v rozhodnutiach zaoberali, ich skutkovými zisteniami je dovolací súd viazaný. Pre neprítomnosť dovolacích dôvodov navrhol dovolanie odmietnuť. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal procesné podmienky na podanie dovolania a zistil, že dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a na zákonom určenom mieste (§§ 368 ods. 1, 2 písm. a/, 369 ods. 2 písm. b/, 370 ods. 1, 3, 566 ods. 3 Tr. por.). Spĺňa podmienky
1, 2 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. a nie je dôvod na postup v zmysle § 382 písm. a/, b/, d/, e/ ani f/ Tr. por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti, ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť ako prejav stability právnych vzťahov a istoty v právnom štáte. Je určené k náprave výlučne zákonom taxatívne stanovených procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok s potrebou ich odstrániť. Dovolací súd je pri náprave uvedených nedostatkov v zásade až poslednou inštanciou, čo znamená, že ich preskúmava až po preskúmaní odvolacím súdom, ktorým neboli napravené, prípadne ním boli spôsobené. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky [§ 371 ods. 1 (veta prvá) Tr. por. a contrario, pokiaľ nejde o zákonné výnimky uvedené v tomto ustanovení] a povinnosť namietať niektoré dovolacie dôvody najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Dôvod
1 písm. g/ Tr. por. možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z tohto potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. Aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1, 3 písm. d/ Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solely or to a decisive extent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, (pozri Mariana Marinescu p. Rumunsku, rozs. č. 36110/03 z
por. ods. 10 orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. ods. 12 orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Citovaná zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je predpokladom vedenia trestného stíhania v súlade so zákonom a tiež spravodlivého rozhodnutia vo veci. V rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov Trestný poriadok kladie dôraz na zákonné získanie a vykonanie dôkazov a zároveň na prípustnosť použitia dôkazu v konaní. Zákon pritom nepriznáva žiadnemu dôkazu osobitný význam a ani neustanovuje, aké množstvo dôkazov treba vykonať na preukázanie určitej skutočnosti. Zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri aplikovaní tejto zásady nesmie ísť o prejav ich ľubovôle. Postup dokazovania je potrebné vždy vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky a vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov s tým, že tieto hodnotí z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti. Rovnako musí zdôvodniť, ako sa vyrovnal s obhajobou, resp. prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Z pohľadu dovolacieho súdu medzi najzávažnejšie chyby majúce za následok porušenie základných zásad dokazovania patria prípady tzv. opomenutých dôkazov, t. j. takých, ktoré napriek tomu, že boli navrhnuté, boli súdom bez vecne adekvátneho zdôvodnenia zamietnuté, eventuálne ich vykonanie bolo celkom opomenuté. Ďalším excesom je situácia, kedy dôkaz nie je získaný procesne prípustným spôsobom, a preto mal byť vylúčený. Tretiu skupinu chýb tvoria prípady svojvoľného hodnotenia dôkazov vykonaných bez akéhokoľvek akceptovateľného logického základu. Ide o prípady, kedy z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Najextrémnejšími sú prípady, kedy sú skutkové zistenia v extrémnom nesúlade s vykonanými dôkazmi. Pozornosti dovolacieho súdu neuniklo, že obvinený pri prvom výsluchu na hlavnom pojednávaní 9. decembra 2009 po zákonnom poučení sudkyňou vyhlásil
3 Tr. por. v znení účinnom od
3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. účinnom v čase hlavného pojednávania. Súd napriek prijatiu vyhlásenia I. nevydal uznesenie o tom, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. V tom čase účinný Trestný poriadok nespájal s vyhlásením o nepopretí spáchania skutku uvedeného v obžalobe jeho neodvolateľnosť, ako ani nenapadnuteľnosť odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
1 písm. c/ Tr. por. Tento následok vyhlásenia bol zakotvený až novelou vykonanou zák. č. 262/2011 Z. z. s účinnosťou od
zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o PZ") v znení účinnom od
Schengenského dohovoru, ktoré získali útvary PZ pri plnení svojich úloh. Prehliadku osoby
1 zákona o PZ môže policajt vykonať, len ak vykonáva služobný zákrok. Sú to prípady upravené v §§ 17 ods. 2, 17b ods. 1, 18 ods. 3, 19 ods. 1, 23 ods. 2, 28 ods. 2 tohto zákona. Policajt nesmie urobiť bezpečnostnú prehliadku bez vykonávania služobného zákroku, len z dôvodu prevencie a tiež nie za účelom pátrania po iných veciach, napr. omamných a psychotropných látkach. Nie je možné zaujať názor, že na základe zákona o PZ i všeobecne koncipovanej inštruktáže policajných hliadok o vykonávaní pátrania po omamných a psychotropných látkach (§ 23 ods. 2 písm. b/ zákona) sú tieto oprávnené bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu zastavovať vozidlá, prípadne aj iných peších občanov a vykonávať na nich tzv. bezpečnostnú prehliadku. Takéto konanie zo strany policajtov by nesporne bolo svojvoľným a nemalo by oporu v zákone. Za situácie, ak členovia policajnej hliadky vopred disponujú informáciou, že posádka vozidla, ktoré zastavili, sa dopustila alebo dopúšťa trestnej činnosti, prichádza do úvahy postup
príslušných ustanovení Trestného poriadku a nie
zákona o PZ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
tohto zákona alebo
osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. § 199 ods. 1 tretia a štvrtá veta ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov bolo začaté trestné stíhanie. Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle citovaného ustanovenia treba považovať splnenie formálnych, t. j. procesných podmienok vyžadovaných Trestným poriadkom alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho dôkazu, a tiež splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t. j. aby úkon, resp. použitý dôkazný prostriedok bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže byť. Dovolateľ argumentoval konštantnou judikatúrou týkajúcou sa zákonnosti služobného zákroku a na jeho základe vykonávanej bezpečnostnej prehliadky a zákonnosti osobnej prehliadky vykonanej
Trestného poriadku, pri ktorých boli zaistené usvedčujúce dôkazy.
rozhodnutia č. 47/2013 (Zbierka stanovísk a súdov SR 4/2013) I. Pri relevantných poznatkoch o podozrení zo spáchania alebo aktuálneho páchania trestného činu, ktorými polícia disponuje v dostatočnom časovom predstihu, vzniká povinnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní
Trestného poriadku. V takom prípade možno dôkaz pre trestné konanie získať len trestnoprocesným postupom. Ak však poznatky o trestnej činnosti nie sú polícii dostatočne vopred známe, môže byť výsledok zákonného postupu pri služobnom zákroku (§ 9 ods. 3 zákona o PZ) dôkazom v trestnom konaní. II. Pri pátraní po hľadanej osobe je policajt v zmysle § 23 ods. 1, 2 písm. b/ zák. č. 171/1993 Z. z. o PZ v znení neskorších predpisov oprávnený nielen dať pokyn na zastavenie dopravného prostriedku, ale aj vykonať jeho prehliadku. Za týchto okolností je primeraný a zákonu zodpovedajúci postup, ak sa policajt pri vykonávaní predmetného služobného zákroku zároveň na základe § 22 ods. 1 uvedeného zákona presvedčí či hľadaná osoba u seba nemá zbraň, rovnako aj osoba, ktorá sa s ňou nachádza vo vozidle. To platí napríklad za situácie, v ktorej je zasahujúcemu policajtovi známe, že osobu spolujazdca s hľadanou osobou spájajú predchádzajúce spoločné kriminálne aktivity. III. Forma presvedčenia sa o držbe zbrane však musí zodpovedať miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu sledovaného služobnou činnosťou v zmysle § 8 ods. 1 zákona o PZ. Vzhľadom aj na legálnu definíciu zbrane (§ 122 ods. 3 časť vety za bodkočiarkou Tr. zák.) je primerané, aby bola osoba vyzvaná na vyloženie všetkého, čo má pri sebe, vrátane vecí z kabelky. Ak je takto získaná, okrem alebo namiesto zbrane, iná vec s možným súvisom so spáchaním trestného činu, treba postupovať v intenciách § 21 ods. 2 zákona o PZ a v nadväznosti na to
por. Dovolací súd zistil, že v spise je záznam policajtov Okresného riaditeľstva PZ v Trnave zo 17. októbra 2008, č. p. ORP-2008-ÚJKP,
ktorého bola toho dňa vykonávaná operatívna činnosť v obci P. vo veci preverenia informácie, na základe ktorej si mali neznáme osoby z T. okresu v obci P. zadovážiť od neznámej osoby na presne nezistenom mieste presne nezistený druh omamnej látky. V čase asi 1.00 h bolo v obci P. spozorované motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČ: T. XXX H., ktoré sa pohybovalo po obci .... následne OČTK predpísaným spôsobom zastavili osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, striebornej farby, EČ: T.-XXX H., v ktorom sa nachádzali 2 osoby. Po zastavení vozidla kolegovia pristupujúci od prednej a zadnej časti spolujazdca zastaveného vozidla oznámili, že bol zo strany spolujazdca cez okno vozidla vyhodený neznámy predmet. Následne bol asi 50 cm od vozidla na strane spolujazdca nájdený na ceste balíček pozostávajúci z čiernej ponožky, igelitového vrecka a vtedy ešte neustáleného počtu striekačiek s neznámym obsahom. Po tomto bola zistená a overená totožnosť obvineného a W., obmedzená ich osobná sloboda a následne došlo k ich prevzatiu vyšetrovateľom, na účely vykonávania ďalších služobných úkonov (č. l. 92). Skutočnosť, že dôvodom zastavenia vozidla s obvineným hliadkou, bolo preverenie informácie o zadovažovaní drog neznámymi osobami, potvrdili aj službukonajúci policajti vo výpovediach na hlavnom pojednávaní. V zmysle ustáleného skutku I. usvedčujúci predmet, psychotropnú látku - metamfetamín, naplnenú v zatavených striekačkách po zastavení vozidla kriminálnou políciou vyhodil zabalené v čiernej ponožke cez stiahnuté okno von na zem, kde ho našli príslušníci kriminálnej polície. Injekčné striekačky boli získané na základe ohliadky miesta činu a nie pri vykonávaní bezpečnostnej či osobnej prehliadky obvineného a vodiča zastaveného vozidla, čo je zrejmé z obsahu zápisnice o ohliadke miesta činu - na diaľnici D1 90,850 km v smere od L. na V. U. pri telefóne SOS č. 7 pred zvodidlami. V zápisnici o obhliadke je konštatovaný nález - čierna ponožka (stopa č. 1) s obsahom 8 ks striekačiek s obsahom 10 ml v každej striekačke bielej neznámej látky s tým, že asi 60 cm od čiernej ponožky sa nachádza v odstavnom pruhu osobné motorové vozidlo Škoda Fabia bielej farby, ev. č.: T.-393 H. .... (č. l. 94 a nasl.). Následne bola policajtmi vykonaná aj prehliadka iných priestorov
por., osobného motorového vozidla W., bez súhlasu prokurátora, pri nej však neboli zaistené žiadne psychotropné látky. V zázname o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby - obvineného zo 17. októbra 2008 je konštatované, že osobná sloboda I. bola
2 Tr. por. obmedzená bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora, vzhľadom na jeho pristihnutie pri páchaní trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, držania a obchodovania s nimi v zmysle § 171 Tr. zák. Osobná prehliadka obvineného vykonaná nebola, pretože bol vykonaný zákrok v zmysle § 22 ods. 1 zákona o PZ a policajt sa presvedčil, že osoba, proti ktorej sa vykonáva služobný zákrok, nemala pri sebe zbraň. Vyšetrovateľ PZ následne
1 Tr. por. začal trestné stíhanie a obvinenému vzniesol obvinenie pre trestný čin § 172 ods. 1 písm. d/, 2 písm. e/ Tr. zák. s tým, že trestné stíhanie bolo začaté vykonaním neodkladného a neopakovateľného úkonu, obhliadkou miesta činu zo
por. Dôkaz získaný použitím ITP (informačno-technických prostriedkov) pred začatím trestného stíhania nie je možné použiť v trestnom konaní, policajti môžu vykonávať operatívnu činnosť do momentu zistenia druhu trestnej činnosti alebo páchateľa, akonáhle trestnú činnosť zistia, musí byť začaté trestné stíhanie. V prerokúvanej veci nebola kvalifikovane preukázaná existencia dôvodného podozrenia z páchania trestného činu, ktorá by policajtov oprávňovala vykonať služobný zákrok a dať pokyn na zastavenie vozidla s obvineným. Absenciu podozrenia z páchania trestnej činnosti nenahradzuje ani úradný záznam spísaný 17. októbra 2008 policajtmi okresného riaditeľstva,
ktorého bola toho dňa v P. vykonávaná operatívna činnosť za účelom preverenia informácie, na základe ktorej si mali neznáme osoby z T. okresu zadovažovať od neznámych osôb omamné látky. Úradný záznam bol spísaný až následne, po vykonaní zákroku a zastavení vozidla s I. a je z neho zrejmé, že k vyhodeniu psychotropných látok z auta a ich nálezu na mieste činu preukázateľne došlo v príčinnej súvislosti s realizovaným služobným zákrokom. Dovolací súd nemá pochybnosti, že úradný záznam bol vyhotovený až po vykonaní zákroku a práve táto skutočnosť zakladá jeho účelovosť. Existenciu dôvodného podozrenia z trestnej, resp. priestupkovej činnosti nespôsobujú ani následné výpovede príslušníkov OR PZ, prítomných pri tomto zákroku, ktorí na hlavnom pojednávaní potvrdili, že dôvodom operatívnej činnosti bolo podozrenie z predaja drog neznámymi osobami v obci P.. Za tohto dôkazného stavu nie je preukázaný dôvod na zastavenie a prehliadku vozidla. Nie je vylúčené, že postup členov policajnej hliadky a prehliadka vozidla boli v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona o PZ. Z doposiaľ zistených skutočností nemožno prijať právny záver, že členovia policajnej hliadky postupovali pri výkone služobných povinností v súlade so zákonom o PZ. Nezákonnosť služobného zákroku
názoru dovolacieho súdu by v súlade s doktrínou ovocia z otráveného stromu zakladala procesnú nepoužiteľnosť a nezákonnosť všetkých dôkazov zistených v súvislosti s týmto zákrokom, vrátane obhliadky miesta činu s nálezom psychotropných látok, vyhodených dovolateľom. Vzhľadom na vedomosť polície o konkrétnom páchateľovi a jeho trestnej činnosti bez začatia trestného stíhania mohol byť postup polície nezákonný nielen ohľadne sledovania páchateľa, prehliadky osobného motorového vozidla, prehliadky tela, zaistenia drogy a obmedzenia osobnej slobody podozrivého a jeho zadržania, ktorým úkonom bolo začaté trestné stíhanie a následne vznesené obvinenie. Ide o úkony, ktorými sa získal dôkaz podstatný pre začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia. Rovnako výpovede svedkov, by nebolo možné použiť ako dôkazy, nakoľko sú zaťažené nezákonnosťou ich zdroja. To platí aj o záznamoch príslušníkov polície. Nezákonnosť sa následne preniesla aj na ďalšie dôkazy získané v prípravnom konaní a na dokazovanie v konaní pred súdom prvého stupňa, bez možnosti napraviť túto nezákonnosť. Je preto potrebné ustáliť aj okamih, od ktorého policajti disponovali podozrením z páchania trestného činu obvineným a vznikla nutnosť začať trestné stíhanie vykonaním neodkladného a neopakovateľného úkonu, a či neodkladnosť úkonu zodpovedajúca nebezpečenstvu z omeškania do začatia trestného stíhania bola vzhľadom na vedomosť polície aktuálna. Pri relevantných poznatkoch o podozrení zo spáchania alebo páchania trestného činu, ktorými polícia disponuje v dostatočnom časovom predstihu, vzniká totiž povinnosť postupu OČTK
Trestného poriadku. Zákonnosť vykonaných úkonov a splnenie ich formálnych a materiálnych podmienok ich zákonnosti bude v takom prípade potrebné hodnotiť
ustanovení § 99 a nasl. Tr. por. Úlohou prvostupňového súdu bude po vrátení veci zabezpečiť do spisu záznamy o služobných zákrokoch hliadok PMJ, ktoré vykonávali po polnoci
1 písm. d/, 2 písm. e/ Tr. zák. a dovolateľovi uložil trest odňatia slobody desať rokov. V rozsudku prvostupňový súd pri ustaľovaní skutkového stavu a právnej kvalifikácie činu vychádzal z výpovede obžalovaného. Na základe odvolania I. a prokurátora krajský súd uznesením z 19. septembra 2013, sp. zn. 6 To 142/2012, rozhodnutie okresného súdu v zmysle §§ 321 ods. 1 písm. b/,d/ a e/, 322 ods. 1 Tr. por. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení mu vytkol, že príslušné skutkové zistenia nepremietol do právneho posúdenia konania obvineného, pretože skutok kvalifikoval
1 písm. d/, 2 písm. e/ Tr. zák. napriek tomu, že zaistená psychotropná látka mala mať hodnotu 48.000,- Sk (1.593,31 eura), ktorá nepredstavuje rozsah škody väčšej, ako to má na mysli § 125 ods. 1 Tr. zák. Súdy nižšieho stupňa pochybili, keď závery znaleckého posudku ponechali v skutkovej vete rozsudku, a to v rozsahu „kriminalistickou expertízou sa zistilo, že v ponožke sa nachádzalo 8 kusov zatavených jednorazových injekčných striekačiek objemu 10 ml, ktoré obsahovali spolu 54,763 gramov bieleho kryštalického materiálu - metamfetamínu, s priemerným zastúpením účinnej látky 75,9% hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza) a z toho množstva obsahujúceho 41,565 gramov absolútneho metamfetamínu by sa dalo pripraviť najmenej 1039 obvykle jednorazových dávok (takýto údaj je možné akceptovať iba pri právnej kvalifikácii skutku
zák., vyplýva to z ustanovenia § 135 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., kde množstvo omamnej alebo psychotropnej látky pre vlastnú potrebu vychádza z jednorazových obvyklých dávok, pri posúdení skutku
zák. sa jednorazová obvyklá dávka neuvádza a vychádza sa z ceny celkového množstva zaistenej omamnej látky, v dôsledku čoho je jej cena nižšia) psychotropnej látky". Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Piešťany z 26. októbra 2015, sp. zn. 2T 42/2009, je ale nepochybné, že súd pri posudzovaní rozsahu činu vychádzal z ceny, za ktorú dovolateľ zakúpil psychotropné látky a aplikujúc zásadu in dubio pro reo ho posúdil ako trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. d/ Tr. zák., čo zodpovedá právnej kvalifikácii činu odvolacím súdom. Súd sa v novom konaní musí zaoberať aj zákonnosťou získania svedeckých výpovedí - príslušníkov policajného zboru v tom smere, či títo svedkovia boli pred výsluchmi zbavení povinnosti mlčanlivosti kompetentným orgánom v súlade so zákonom. Takíto svedkovia po zbavení povinnosti mlčanlivosti môžu vo výpovediach uvádzať iba skutočnosti objasňujúce zákonnosť, resp. nezákonnosť vykonaného zákroku. V žiadnom prípade sa nemôžu vyjadrovať k obsahu samotného skutku, teda k priebehu a okolnostiam jeho spáchania. Krajský súd pochybil
zistenia dovolacieho súdu v ustanoveniach §§ 317 ods. 1, 321 ods. 1 písm. e/, 2, 322 ods. 3 Tr. por. a § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., pretože prvostupňový rozsudok nezrušil aj vo výroku o vine z dôvodov
1 písm. a/ až d/ Tr. por. a nenariadil okresnému súdu nové prejednanie a rozhodnutie veci v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. s dôrazom na zistenie okolností zakladajúcich zákonnosť služobného zákroku. Vzhľadom na toto konštatované pochybenie dovolací súd zdôrazňuje aj to, že konaním ktoré rozhodnutiu krajského súdu predchádzalo boli porušené ustanovenia §§ 101 ods. 1, 3, 153 ods. 2 Tr. por. a §§ 9 ods. 1, 23 ods. 1 zákona o PZ. Obvinený v dovolaní žiadal zrušiť rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.