← Slovensko

zvýšenie výživného

Obsah (4)§ 395§ 240§ 57§ 52

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/52/2018 Identifikačné číslo spisu: 7910201894 Dátum vydania rozhodnutia: 23.04.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Machyniak Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

obsahu) preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

  1. Dňa
  2. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“ alebo „Civilný mimosporový poriadok“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
  3. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 395 ods. 1 C. m. p. (

ktorého, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už

tohto zákona. Keďže dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť

právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda

príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. - ďalej len „O. s. p.“) rešpektujúc, že

§ 395ods.

2 C. m. p. procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po

  1. júni
  2. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného mimosporového poriadku, a to princípu ochrany práv zaručených zákonom tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 1 C. m. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 2 ods. 1 C. m. p.).
  3. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva [v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. - ďalej len „C. s. p.“) aj nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku], sa v prvom rade zaoberal tým, či ho povinný podal v zákonom stanovenej lehote a dospel k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene. 6.

§ 240ods.

1 O. s. p. účastník mohol podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynula táto lehota od doručenia opravného uznesenia. 7.

§ 240ods.

2 O. s. p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nebolo možné odpustiť. Lehota bola však zachovaná, ak sa dovolanie podalo v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. 8.

§ 57ods.

2 O. s. p. platilo, že lehoty určené

týždňov, mesiacov alebo rokov končili sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhodoval s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci nebolo, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadol na sobotu, nedeľu alebo sviatok, bol posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 9.

§ 57ods.

3 O. s. p. lehota bola zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobil úkon na súde alebo podanie odovzdalo orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť.

  1. V preskúmavanej veci bol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu doručovaný do vlastných rúk právnemu zástupcovi povinného, právnemu zástupcovi matky v tom čase maloletého navrhovateľa 1/ a zároveň navrhovateľa 2/, a kolíznemu opatrovníkovi. Právnemu zástupcovi otca maloletého dieťaťa bol rozsudok doručený dňa
  2. apríla 2014, právnemu zástupcovi matky v tom čase maloletého navrhovateľa 1/ a zároveň navrhovateľa 2/ bol rozsudok doručený dňa
  3. mája 2014 a kolíznemu opatrovníkovi dňa
  4. apríla
  5. Predmetný rozsudok tak nadobudol právoplatnosť
  6. mája 2014 (§ 159 ods. 1 O. s. p.). Zákonom stanovená jednomesačná lehota na podanie dovolania skončila povinnému uplynutím dňa
  7. júna
  8. Povinný, ako to vyplýva z odtlačku poštovej pečiatky na obálke, obsahom ktorej bolo predmetné dovolanie (č. l. 233), podal dovolanie na poštovú prepravu dňa
  9. januára 2015, teda zjavne oneskorene. V danom prípade tak ide o dovolanie podané po uplynutí zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty.
  10. Najvyšší súd vychádzajúc z toho, že zmeškanie lehoty, v ktorej mohol účastník podať dovolanie, nebolo možné odpustiť, dovolanie povinného ako oneskorene podané odmietol [§ 447 písm. a) C. s. p.].
  11. Najvyšší súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol

§ 52C. m.

p. v spojení s § 453 ods. 1 C. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

  1. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.