Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžr/15/2017 Identifikačné číslo spisu: 1014202123 Dátum vydania rozhodnutia: 18.04.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 246cods.

1 veta prvá O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.

§ 246cods.

1 veta prvá O. s. p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.

§ 214ods.

2 O. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. j.: OU-SC-PLO/2014/3831-1/774/Ko z

1. novembra 2014, ktorým bolo rozhodnuté vo veci žiadateľov - Z. a dedičov po zomrelom C. I. v reštitučnom konaní, kde žalovaný rozhodol podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. tak, že žiadateľom nenavracia vlastníctvo a neposkytuje právo na náhradu za nehnuteľnosti, nakoľko neboli splnené podmienky prechodu nehnuteľnosti na čsl. štát v rozhodujúcom období v lehote od
2. februára 1948 do
3. decembra 1989, niektorým zo spôsobov uvedených v ust. § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. Predmetom reštitučného nároku boli nehnuteľnosti v k. ú. K. podľa výmeru o vlastníctve pôdy. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odvolací súd zistil, že z identifikácie parciel vyhotovenej Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom č. j. 320-314/13 z
4. novembra 2013 vyplýva, že časti pozemkovoknižných parciel č. XXXX a č. XXXX, ktoré boli označené v prídelovom konaní ako prídel A6 v súčasnosti ako časti parciel registra C- KN č. XXXX/XX a č. XXXX/XX prešli do vlastníctva iných fyzických osôb a časť parcely registra C- KN ako parc. č. XXXX/XX prešla do vlastníctva právnickej osoby. V súčasnosti sú predmetné parcely evidované na LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX v prospech iných osôb. Navrhovateľ je vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX o celkovej výmere XXX.XXX m2, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi TEAM PROJEKT, s. r. o. a navrhovateľom, t. z. je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom reštitučného konania (časť parc. č. XXXX). Ďalej odvolací súd zistil, že navrhovateľ oznámil žalovanému dňa
5. mája 2012, že v reštitučnom konaní, ktorého účelom a cieľom je rozhodnutie o vlastníctve uplatnených pozemkov, sú predmetom reštitučného nároku i pozemky, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, preto je jeho vlastnícke právo bezvýhradne dotknuté. Oznámil, že zo zákona má postavenie účastníka a žiadal vtedy konajúci Obvodný pozemkový úrad Senica, aby s ním konal. Obvodný pozemkový úrad Senica následne vydal rozhodnutie č. j.: 3831/2004/774/Ko z
6. septembra 2013, že navrhovateľ nie je účastníkom reštitučného konania, nakoľko dospel k záveru, že v reštitučnom konaní sa nekoná a ani nebude konať o právach alebo právom chránených záujmoch navrhovateľa, ani niet predpokladu, že jeho práva alebo právom chránené záujmy a povinnosti môžu byť rozhodnutím v reštitučnom konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z. priamo dotknuté. V samotnom rozhodnutí ďalej uviedol ako prechádzalo vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom po vytvorení nových parciel geometrickým plánom v roku 2004 na základe kúpnej zmluvy z
7. januára 2004 nehnuteľnosti nadobudol navrhovateľ, preto podľa jeho názoru nebol navrhovateľ podľa ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom reštitučného konania podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Voči vydanému rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, doručené dňa
8. októbra
9. Dňa
10. novembra 2013 rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov zn. OU-BA 2/16892/2013 bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušené. Okresný úrad v podanom rozhodnutí uviedol, že Obvodný pozemkový úrad Senica nepostupoval v celom konaní v súlade s ust. § 3, § 14, § 21, § 22, § 46 a § 47 správneho poriadku a podľa ust. § 28 ods. 1 a § 29 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, preto zrušil napadnuté rozhodnutie. Konkrétne však nenasmeroval Obvodný pozemkový úrad Senica ako ma v ďalšom konaní postupovať. Po vrátení veci Obvodný pozemkový úrad Senica pokračoval v konaní a vydal rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Rozhodnutie doručoval aj právnemu zástupcovi navrhovateľa na vedomie. Z uvedeného je zrejmé, že správny orgán si nebol istý, či má navrhovateľ postavenie účastníka reštitučného konania. V prejednávanej veci tak spornou ostala otázka, či navrhovateľ mal postavenie účastníka konania, resp. či sa s navrhovateľom konalo ako s účastníkom konania. Od vyriešenia uvedenej otázky sa následne odvíja aktívna legitimácia navrhovateľa na podanie opravného prostriedku voči vydanému rozhodnutiu. V prvom rade poukazuje odvolací súd na ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku, ktoré vymedzuje okruh účastníkov konania. Z uvedeného ust. okrem iného vyplýva, že účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Preukázanie opaku sa vykonáva vydaním rozhodnutia o tom, že určitá osoba nie je účastníkom konkrétneho konania. Inými slovami je možné konštatovať, že takáto osoba je zo zákona účastníkom konania, kým správny orgán nerozhodol inak. Pokiaľ v predmetnej veci bolo zrušené rozhodnutie o tom, že navrhovateľ nie je účastníkom reštitučného konania, právny stav sa vrátil späť pred vydané rozhodnutie a opäť prislúchalo účastníctvo navrhovateľovi. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ mal správny orgán rovnaký názor a nepovažoval navrhovateľa za účastníka konania, mal o tom opätovne rozhodnúť, avšak bol viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, ktorý jeho postup považoval za rozporný s ust. § 14 správneho poriadku. V tomto smere sa preto odvolací súd stotožňuje s právnym názorom navrhovateľa, že v reštitučnom konaní mal postavenie účastníka konania. Avšak nie je možné súhlasiť s tým, že správny orgán konal s navrhovateľom ako s účastníkom konania. Dôvodom je, že samotný žalovaný ho nepovažoval za účastníka konania. Je pravdou, že správny poriadok výslovne neupravuje doručenie rozhodnutia na vedomie, avšak uvedený termín sa v právnej praxi bežne používa a vyjadruje zámer síce doručiť rozhodnutie, alebo inú písomnosť, ale len za účelom oboznámenia sa s jej obsahom. V tomto prípade by takéto doručenie nevyvolávalo žiadne právne účinky a v prípade nepodania opravného prostriedku by nemalo ani vplyv na vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia, prípadne vykonateľnosti. Žalovaný sám tvrdil, že rozhodnutie doručoval navrhovateľovi len z dôvodu prebiehajúceho civilného konania. K prebiehajúcemu civilnému konaniu na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 4C/928/2008 odvolací súd uvádza, že dňa
11. októbra 2016 bol vydaný v predmetnej veci rozsudok, kde súd zamietol žalobu, nakoľko dospel k opačnému právnemu záveru ako žalovaný a uviedol, že v rozhodnom období, t. j. v období od
12. februára 1948 do
13. januára 1990 prešlo vlastnícke právo na štát bez právneho dôvodu, preto je podľa konajúceho súdu daný nárok podľa reštitučných predpisov a z tohto dôvodu je vlastnícka žaloba vylúčená. Rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť (spis sa nachádza na Krajskom súde v Bratislave). V uvedenom konaní bola podaná žaloba žiadateľov o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, o ktoré ide aj v reštitučnom konaní, pričom navrhovateľ má postavenie žalovaného v
14. rade. Cieľom žiadateľov je teda nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých sčasti vlastníkom je aj navrhovateľ, preto ani účelovo nepodali odvolanie voči preskúmavanému rozhodnutiu. Odvolací súd sa vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu nestotožnil s právnym názorom krajského súdu a žalovaného, ktorí nepovažujú navrhovateľa za účastníka reštitučného konania. Navrhovateľ správne tvrdil, že rozhodnutím v správnom konaní môže byť dotknutý na svojich právach, či právom chránených záujmoch, nakoľko bez ohľadu na hmotnoprávne posúdenie a rozhodnutie správneho orgánu o reštitučných nárokoch žiadateľov, konanie sa týkalo aj jeho nehnuteľností, t. j. predmetu jeho vlastníckeho práva, aj keby sa malo týkať len jeho nepatrnej časti, preto sa s ním malo konať ako s účastníkom konania. Navyše krajský súd sám konštatoval, že žalovaný pochybil, ak o účastníctve navrhovateľa v konaní opätovne nerozhodol. Napokon pre posúdenie otázky účastníctva pred správnym orgánom nemôže byť rozhodná skutočnosť, či bude mať alebo nebude mať v konaní úspech, a to vzhľadom na konečný výsledok správneho konania vo vzťahu k oprávneným osobám, ktoré si reštitučný nárok uplatnili. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ má postavenie účastníka konania v prebiehajúcom reštitučnom konaní, preto sa s ním malo konať ako s účastníkom konania, a preto bol oprávnený aj na podanie opravného prostriedku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu postupom podľa § 221 ods. 2 O. s. p. z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu postupovať v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu. Zároveň bude krajský súd povinný doručiť navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi stanovisko žalovaného z
15. marca
16. Podľa § 250ja ods. 4 O. s. p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.

§ 246cods.

1 veta prvej O. s. p.). Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa

1. júla
2. Dňom
3. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 492 ods. 1 ustanovil, že konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
4. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.