1 Trestného zákona, o dovolaní obvinenej N. K., ktoré podala prostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Holiča, advokáta v Bernolákove, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
c) Trestného poriadku dovolanie obvinenej N. K. o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 25. októbra 2016, sp. zn. 3T/199/2015, bola obvinená N. K. uznaná za vinnú z prečinu podvodu
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v mesiaci august 2014 v W. B. Z. v úmysle obohatiť sa na úkor spoločnosti M. W. B., s.r.o., so sídlom K. č. XX, X. O., uzavrela s jej konateľom E. O. ústnu dohodu o spôsobe zaplatenia faktúry za stavebný materiál vo výške 1.763,40 € tak, že časť sumy vo výške 1.372,20 € prevodom zaplatí jej sestra W. O. na ním uvedený účet a následne tieto finančné prostriedky menovaný prevedie na účet obvinenej, ktorá k nim doloží zvyšnú časť dohodnutej sumy vo výške 391,20 € a takto uhradí faktúru za stavebný materiál jednou platbou, avšak po dohodnutom prevode sumy 1.372,20 € na účet, ktorý mu obvinená poskytla, uhradila menovanému v hotovosti len 800,- € a zvyšné finančné prostriedky vo výške 963,40 € si ponechala pre vlastnú potrebu a snažila sa to zakryť takým spôsobom, že mu následne poslala platobný príkaz z O. banky preukazujúci uhradenie dlžnej sumy vo výške 963,40 €, hoci v skutočnosti príkaz na prevod nezadala a navyše tento prevod nemohol byť ani zrealizovaný, pretože nemala na účte dostatočné finančné prostriedky na uhradenie faktúry a tiež mala vedomosť o tom, že tento účet má od 11. júna 2014 na základe exekučného príkazu č. EX XXX/XXXX vydaného súdnym exekútorom JUDr. Františkom Čarabom zablokovaný, čím úmyselne uviedla E. O., konateľa spoločnosti M. W. B., s.r.o. do omylu a spôsobila mu tak škodu vo výške 963,40 €. Za to bol obvinenej uložený
1 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov, výkon ktorého bol obvinenej
1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený a
1 Trestného zákona súd určil obvinenej skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov. Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení odvolanie vo výroku o vine a treste obvinená N. K., ktoré odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jozefa Holiča, advokáta v Bernolákove, písomným podaním zo
K., otca obvinenej O. K., sestry obvinenej W.. W. O. zamietol ako nedôvodné. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
1 písm. e) Trestného poriadku, t. j., že vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, z dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku, t. j., že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a z dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku, t. j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil
2 Trestného poriadku uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/37/2017 z
1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Bratislava III, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Zároveň sa domáha, aby bola vec
2 Trestného poriadku pridelená inému sudcovi trestného grémia na okresnom súde, alternatívne v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky s poukazom na článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd navrhla, aby vo veci rozhodol dovolací súd sám a obvinenú spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III, sp. zn. 1Pv/103/15/1103 zo 4. augusta 2015, oslobodil. K dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku obvinená uviedla, že súd kvalifikoval konanie obvinenej ako prečin podvodu
1 Trestného zákona, teda že na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu. Uviedla, že žiaden orgán činný v trestnom konaní ani súd nepripustil dôkaz svedčiaci o tom, že do omylu uviedol E. O. obvinenú N. K., kupujúcu W. O., daňový úrad a iné správne orgány. V predmetnej trestnej veci konanie sa začalo inšpekciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na podnet E. O., ktorý oslovil operatívneho pracovníka tohto orgánu činného v trestnom konaní, pričom E. O. nemusel vypovedať o všetkom, čo mu je o trestnom čine známe a výnimočne mohol zamlčať meno a postavenie toho, ktorý zjavne zneužil svoju právomoc a porušil služobnú prísahu
č. 73/1998 Z. z. a povinnosť policajta
3 písm. f) zák. č. 73/1998 Z. z. E. O. konal protiprávne a v rozpore so zákonom o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. a v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. E. O. nevystavil žiaden účtovný ani daňový doklad. Nikto akoby nepoznal časté predaje „bez papiera". Ak mala byť dohodnutá kúpna cena vo výške 1.763,40 €, tak by sestra obvinenej nekupovala tovar z Mostu pri Bratislave, ale kúpila by to za tú cenu „za rohom". Súd odmietol dokazovať, či dodaný tovar vôbec existoval v účtovníctve a aj to, či platby zákazníkov „bez papiera" neboli vždy zasielané na súkromný účet O. zamestnankyne len preto, aby sa nezaplatila daň. V danej veci ide o obchodnoprávny vzťah a je úplne bez významu, či došlo k dohode o cene bez DPH v sume 1.372,20 € alebo s DPH v sume 1.763,40 € a koľko obvinená zaplatila. Dohodnutá kúpna cena bola na sumu 1.372,20 € a zaplatená bola. Suma 1.763,40 € napísaná E. O. na papieri bola tá, ktorá by bola na objednávke aj s DPH. Nepravdivý príkaz na úhradu bol poslaný až potom, keď už obvinená odmietla E. O. zaplatiť navýšenú sumu. Tento nepravdivý údaj už nebol v príčinnej súvislosti s nezaplatenou časťou kúpnej ceny. Úmysel obvinenej obohatiť sa časovo a ani formou preukázaný nebol. V konaní niet poškodeného, pretože E. O. si nárok na náhradu škody neuplatnil. Nie je preto naplnená skutková podstata trestného činu podvodu
1 Trestného zákona a možno uvažovať len o krátení dane v štádiu pokusu. Vymyslené a nepodané tlačivo ako príkaz na úhradu bol nespôsobilým predmetom na uvedenie do omylu. Príkaz na úhradu realizovaný byť nemohol a E. O. už bol informovaný, že obvinená odmietla za stavebný materiál zaplatiť viac ako bolo pôvodne dohodnuté. Rovnako obvinená namietla, že súdy sa nevysporiadali zo zásadou ultima ratio. K dôvodu dovolania
1 písm. g) Trestného poriadku obvinená uviedla, že trestné stíhanie voči obvinenej začalo na podklade úradného záznamu vypracovaného
Trestného poriadku či osobitného zákona, a preto nie sú použiteľné ako v prípravnom konaní tak aj v konaní pred súdom. V prípade ak sa skutkový stav veci dokazuje prostriedkami, ktoré Trestný poriadok alebo osobitný zákon nepokladá za dôkazný prostriedok, nemôže byť výsledkom takéhoto dokazovania dôkaz použiteľný v trestnom konaní, teda takýto prostriedok nemôže slúžiť na náležité zistenie skutkového stavu veci a súd nemôže o takýto prostriedok oprieť svoje rozhodnutie. Úradné záznamy spísané príslušníkmi Policajného zboru nie sú dôkazom získaným z dôkazného prostriedku
Trestného poriadku či osobitného zákona. Úradný záznam ako dôkaz nemožno totiž vnímať ako produkt získaný informačno - technickými prostriedkami či prostriedkami operatívno - pátracej činnosti. Úradný záznam vyhotovený mjr. W.. S. Q. je len akýmsi výsluchom akejsi bližšie nestotožnenej osoby. Takto vypracovaný úradný záznam príslušníkom Policajného zboru má obdobnú povahu ako majú zápisnice o podaných vysvetleniach osôb, ktoré sa realizujú
zákona o Policajnom zbore. Úradný záznam vypracovaný príslušníkmi Policajného zboru má totiž len povahu informácie a sám o sebe preukazuje len to, kto ho spísal, kedy ho spísal a kde ho spísal. Použitie úradného záznamu polície na hlavnom pojednávaní, nevynímajúc postavenie obžaloby na úradnom zázname a následné založenie odsúdenia obvinenej na tomto zázname je možné považovať za podstatnú chybu konania. Rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu je postavené na nezákonnom dôkaze, ktorým je úradný záznam. Na podklade nezákonného dôkazu sa nesmie vykonať ďalší, hoci aj zákonný dôkaz, pretože aj zákonne vykonaný dôkaz už v sebe nesie vadu nezákonnosti. K dôvodu dovolania
1 písm.
1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces
článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvinenej. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. g) Trestného poriadku môže Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmavať len to, či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Spôsob hodnotenia týchto dôkazov vykonaných zákonným spôsobom súdmi nižších stupňov nemôže Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania iniciovaného obvinenou prehodnocovať ani spochybňovať, pretože by tak neprípustným spôsobom zasahoval do výlučnej kompetencie týchto súdov bez právneho podkladu a napokon i v rozpore so samotnou podstatou dovolacieho konania, pretože dovolanie nemôže nahrádzať riadne opravné prostriedky a jeho podanie nie je prípustné v rovnako širokom rozsahu, aký je charakteristický pre riadne opravné prostriedky. K úradnému záznamu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby - západ Bratislava z 10. decembra 2014, na ktorý obvinená v podanom dovolaní poukazuje, Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že vo veci bolo vykonaných niekoľko rozhodujúcich dôkazných prostriedkov, na podklade ktorých boli dostatočne zistené a preukázané skutočnosti, na základe ktorých bol vynesený predmetný rozsudok okresného súdu, na podklade ktorého bola dôkazmi preukázaná vina obvinenej N. K. a v tomto smere predmetný úradný záznam nemal charakter ani jediného usvedčujúceho a ani jedného z viacerých rozhodujúcich usvedčujúcich dôkazov. V predmetnej veci nemožno prehliadnuť, že nedošlo k dôkaznej núdzi v tom zmysle, že by už zabezpečené a vykonané dôkazy, a to zákonným spôsobom (teda mimo predmetného úradného záznamu) nepostačovali na objasnenie veci a uznanie viny. Z uvedeného vyplýva, že tento dovolací dôvod nebol naplnený.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že z obsahu dovolania nevyplynuli ani skutočnosti, ktoré by zodpovedali dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku tak, ako ho označila obvinená. Obvinenou uplatňovaný dovolací dôvod
1 písm.
1 Trestného zákona - na škodu cudzieho majetku seba obvinená obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu. Fakt, že obvinená nemala finančné prostriedky na úhradu za plnenia a za stavebný materiál nezaplatí, spôsobil, že poškodeného E. O. uviedla do omylu, že si obvinená splní svoj záväzok, čím poškodenému spôsobila škodu, postačuje na naplnenie objektívnej ako aj subjektívnej stránky. Pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie,
ktorého obvinená N. K. spáchala skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, z ktorého skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Popísanému skutkovému stavu plne zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako prečinu podvodu
1 Trestného zákona. Použitú právnu kvalifikáciu
citovaných ustanovení odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú v popise skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov skutkovej podstaty prečinu. Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou obvinenej pokiaľ ide o samotný vznik škody. Skutočnosť, že poškodený si v tomto prípade neuplatnil nárok na náhradu škody nemôže rezultovať záver, že škoda nevznikla (nebola spôsobená). V týchto súvislostiach dovolací súd uzatvára, že skutkové okolnosti, obsiahnuté v opise skutku rozsudku súdu prvého stupňa, poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu podvodu
1 Trestného zákona, z ktorého bola obvinená N. K. uznaná za vinnú. Nebol preto naplnený dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku.
1 písm. e) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Pokiaľ ide o tretí z uplatnených dovolacích dôvodov - rozhodoval orgán činný v trestnom konaní, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania
1 písm. e) Trestného poriadku, túto okolnosť obvinená najneskôr pred odvolacím súdom nenamietala v zmysle § 371 ods. 4 Trestného poriadku, a preto sa ňou dovolací súd zaoberať ani nemohol. Z uvedeného vyplýva, že ani tento dovolací dôvod nebol naplnený.
c) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. g), písm.
c) Trestného poriadku odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.