14 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) bol žalobcovi zrušený nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2007 o sumu 190 000,-- Sk a bol priznaný nadmerný odpočet v sume -25,-- Sk 3 Sžf 113/2009 2 Krajský súd napadnutý rozsudok zdôvodnil tým, že preskúmaním veci mal za zistené a preukázané, že u žalobcu došlo zo strany správcu dane ku kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane
zákona č. 222/2004 Z.z. v platnom znení o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie druhého štvrťroku 2007. O jej výsledkoch bol vyhotovený protokol, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný aj napriek tomu, že kontrolovaný daňový subjekt odmietol protokol s dodatkom podpísať a správca dane považoval za prerokovaný a právoplatne uzavretý. Na základe zistení z daňovej kontroly bolo zo strany správcu dane vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým nebol uznaný uplatnený nadmerný odpočet dane za druhý štvrťrok roku 2007, a tým aj určil vlastnú daňovú povinnosť vo výške, ako je uvedené v úvode tohto odôvodnenia. Dodávateľ fakturoval sprostredkovateľské a poradenské služby, t.j. v obchodnom prípade H. M. v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 15.04.2007, pričom
čl. I. tejto zmluvy, zmluva bola uzavretá medzi objednávateľom T., s.r.o., zastúpeným Ing. I. K. a zhotoviteľom V. S., s.r.o., zastúpeným taktiež Ing. I. K. Predmetom zmluvy bola sprostredkovateľská a poradenská činnosť poskytnutá v obchodnom prípade H. M., poradenstvo v ďalšom postupe a sprostredkovanie dohody za účelom odkúpenia časti pohľadávky v konkurznej veci vedenej pod č. 3K 246/01 vedenej na Krajskom súde v Bratislave v objeme nominálnej hodnoty 1 500 000,-- Sk. Článok I. tejto zmluvy vychádza z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3K 246/01 zo dňa 28.11.2001, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Z. Z. Z. P. v SR, ďalej len ZZZP v SR, P., pričom spoločnosť T. S., s.r.o., si ako konkurzný veriteľ konkurznou prihláškou zo dňa 24.01.2002 prihlásil pohľadávku vo výške 37 437 866,-- Sk, ktorú preukazoval notárskou zápisnicou N 130/2001, Nz 116/2001 zo dňa 29.05.2001 spísanou na požiadanie A. R. a Ing. V., predsedníčky a podpredsedníčky ZZZP v SR. V tejto notárskej zápisnici nazvanej Osvedčenie o vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou je uvedené, že S. Z. S. P. v SR (ďalej len SZSP v SR) ako jediný spoločník spoločnosti S., spol. s r.o., L., svojím vyhlásením zo dňa 10.01.2001 uznal dlh vo výške 40 000 000,-- Sk za nesplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosť v kat. úz. voči I., v.p. ZZZP v SR B. a zaviazal sa uvedený dlh splatiť v lehote 30 dní. Kópia uznania dlhu tvorí neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice. Spoločnosť I., v.p. ZZZP v SR ako postupca postúpila svoju pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.1998 na postupníka V. S., s. r.o., so sídlom P. a ten ďalšou zmluvou zo dňa 03.01.2001 na spoločnosť T. S., s.r.o., P., ktorá je veriteľom a osobou oprávnenou
uvedenej notárskej zápisnice. Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001 prevzalo ZZZP v SR ako nový dlžník dlh vo výške 40 000 000,-- Sk od SZSP v SR a z uvedeného dôvodu je ZZZP v SR dlžníkom a osobou povinnou z tejto notárskej zápisnice. Správca konkurznej podstaty JUDr. P. S. podal dňa 17.04.2003 na Krajský súd v Bratislave žalobu voči SZSP v SR z dôvodu, že pohľadávka pôvodne uznaná týmto subjektom voči T. S., s.r.o., nie je platná, a teda jedná sa o neexistujúci záväzok. 3 Sžf 113/2009 3 Krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom č. Cbi 34/2003-38, ktorý bol uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2004 zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava V ako vecne a miestne príslušnému. Tento súd rozsudkom č.k. 11C 184/04-168 zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že právny úkon uznania dlhu zo dňa 10.01.2001, ktorým došlo zo strany SZSP v SR k uznaniu dlhu voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40 000 000,-- Sk, je od počiatku neplatný, pretože SZSP v SR nemohlo mať postavenie dlžníka voči veriteľovi T. S., s.r.o., v čase uznania dlhu. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplynulo, že existujúci dlh pôvodného dlžníka mohol byť právne relevantným spôsobom uznaný subjektom SZSP v SR iba do zániku pôvodného dlžníka, a to S., s.r.o. a k takémuto úkonu, ako vyplýva z likvidačnej správy spoločnosti S., s.r.o., nedošlo. Uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava V nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2007. Ako z uvedeného vyplýva, krajský súd v tomto smere musel jednoznačne prisvedčiť správnosti právneho záveru žalovaného, že spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom pohľadávky v celkovej nominálnej hodnote vyše 37 000 000,-- Sk prihlásenej konkurznou prihláškou na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči ZZZP v SR, ktoré prevzalo tento dlh od SZSP v SR Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, pretože úkon uznania dlhu zo dňa 10.01.2001, ako vyplýva z hore uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava V, bol od počiatku neplatný, a teda pohľadávka neexistovala. Spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom predmetnej pohľadávky, nemohla postúpiť žalobcovi časť tejto pohľadávky v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.2006, na základe ktorej dodávateľ T. S., s.r.o., vystavil pre odvolávajúceho sa T., s.r.o., uvedené faktúry za dohodnutú cenu 1,-- Sk. Teda možno
krajského súdu jednoznačne konštatovať, že žalobca nenadobudol túto pohľadávku od spoločnosti T. S., s.r.o. a fakturované služby – sprostredkovateľské a poradenské činnosti, ktoré bezprostredne súviseli s deklarovaným odkúpením časti predmetnej pohľadávky, nepoužil a nepoužije na účely svojho podnikania ako platiteľ, a teda zo strany žalobcu nebola splnená podmienka na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty,
ktorého platiteľ si môže odpočítať od dane, ktorú bol povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktorú použije na účely svojho podnikania ako platiteľ a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi tak nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe citovanej dodávateľskej faktúry za kontrolované obdobie roku 2007 vystavené dodávateľom V. S., s.r.o., za sprostredkovateľské a poradenské služby v zmysle Zmluvy o dielo o sprostredkovaní zo dňa 15.04.
3 veta druhá OSP a po prejednaní odvolania bez pojednávania (§ 250ja ods. 2, prvá veta OSP) dospel k záveru, 3 Sžf 113/2009 5 že odvolanie nie je dôvodné a z tohto dôvodu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil
1, 2 OSP.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta- tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení účinnom do 31.12.2007, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a/ citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou
ods. 3 až 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Súd po oboznámení sa so samotnými odvolacími dôvodmi žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu ako aj po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru (§ 372p ods. 1 OSP), že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických a právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu a stotožnil sa s nimi v celom rozsahu. V odôvodnení rozsudku sa preto obmedzil len na právne vyhodnotenie a posúdenie veci. V danej veci bola vykonaná u žalobcu kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane
zákona č. 222/2004 Z.z. zákona o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon DPH) za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok roku 2007. O výsledkoch kontroly bol vyhotovený protokol č. 651/320/34702/08/Dan zo dňa 06.06.2008, ktorý bol
úradného záznamu č. 651/320/45040/08/Dan zo dňa 29.07.2008 prerokovaný s daňovníkom dňa 29.07.2008. Na základe výsledkov daňovej kontroly bol žalobcovi znížený uplatnený nadmerný odpočet dane v daňovom priznaní 190 000,-- Sk za predmetné zdaňovacie obdobie a priznaný v sume -25,-- Sk. Konkrétne boli vylúčené nároky na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. D-1/II/07 (VS č. 150407/TA) so základom dane 1 000 000,-- Sk, DPH 190 000,-- Sk zo dňa 15.04.2007 od dodávateľa žalobcu V. S., s.r.o., P., za sprostredkovateľské služby pri nákupe pohľadávok v obchodnom prípade „H. Máj, PN“ na základe zmluvy o dielo (o sprostredkovaní č. 150407/TA zo dňa 15.04.2007). Predmetom zmluvy o dielo zo dňa 15.04.2007 je sprostredkovateľská a poradenská činnosť poskytnutá v obchodnom prípade „H. M.“, poradenstvo v ďalšom postupe a sprostredkovanie dohody za účelom odkúpenia časti pohľadávky v konkurznej veci sp.zn. 3K 246/01 vedenej na Krajskom súde v Bratislave v objeme 1 500 000,-- Sk. 3 Sžf 113/2009 6 V konaní bolo preukázané, že Okresný súd Bratislava V. svojim rozsudkom č. 11C/184/04-168 zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že právny úkon zo dňa 10.01.2001, ktorým S. Z. S. P. v SR uznal dlh voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40 000 000,-- Sk, je od počiatku neplatný. S. Z. S. P. v SR je občianskym združením založeným
zákona č. 83/1990 Zb. o združení občanov v znení neskorších predpisov, pričom v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 cit. zákona je právnickou osobou. Kúpnou zmluvou zo dňa 01.10.1992 predávajúci I., v.p. Z. Z. Z. P. v SR previedol na kupujúceho S., spol. s r.o., L. nehnuteľnosti – budovy a pozemky za kúpnu cenu 3 347 371,-- Kčs, ktorú sa kupujúci zaviazal uhradiť v prospech predávajúceho do 30.06.
uvedenej notárskej zápisnice. Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001 prevzalo ZZZP v SR ako nový dlžník dlh vo výške 40 000 000,-- Sk od SZSP v SR a z uvedeného dôvodu je ZZZP v SR dlžníkom a osobou povinnou z tejto notárskej zápisnice. Správca konkurznej podstaty úpadcu Z. Z. Z. P. v SR, v konkurze, JUDr. P. S., podal dňa 17.04.2003 na Krajský súd v Bratislave žalobu proti žalovanému SZSP v SR, z dôvodu, že pohľadávka pôvodne uznaná týmto subjektom voči T. S., s.r.o., nie je platná, a teda jedná sa o neexistujúci záväzok. Krajský súd v Bratislave rozhodol vo veci rozsudkom č. Cbi 34/2003-38, ktorý bol uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2004 zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava V ako vecne a miestne príslušnému. Tento súd rozsudkom č.k. 11C 184/04-168 zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že právny úkon uznania dlhu zo dňa 10.01.2001, ktorým došlo zo strany SZSP v SR k uznaniu dlhu voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40 000 000,-- Sk, je od počiatku neplatný, pretože SZSP v SR nemohlo mať postavenie dlžníka voči veriteľovi T. S., s. r. o., v čase uznania dlhu. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplynulo, že existujúci dlh pôvodného dlžníka mohol byť právne relevantným spôsobom uznaný subjektom SZSP v SR iba do zániku pôvodného dlžníka, a to S., s.r.o. a k takémuto úkonu, ako vyplýva z likvidačnej správy spoločnosti S., s.r.o., nedošlo. Uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava V nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2007. Ako z uvedeného vyplýva, súd v tomto smere musel jednoznačne prisvedčiť správnosti právneho záveru žalovaného, že spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom pohľadávky v celkovej nominálnej hodnote vyše 37 000 000,-- Sk prihlásenej konkurznou prihláškou na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči ZZZP v SR, ktoré prevzalo tento dlh od SZSP v SR Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, pretože úkon uznania dlhu zo dňa 10.01.2001, ako vyplýva z hore uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava V, bol od počiatku neplatný, a teda pohľadávka neexistovala. Spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom predmetnej pohľadávky, nemohla postúpiť žalobcovi časť tejto pohľadávky v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.2006, na základe ktorej dodávateľ T. S., s.r.o., vystavil pre odvolávajúceho sa T., s.r.o., uvedené faktúry za dohodnutú cenu 1,-- Sk. Teda možno jednoznačne konštatovať, že žalobca nenadobudol túto pohľadávku od spoločnosti T. S., s.r.o. a fakturované služby – sprostredkovateľské a poradenské činnosti, ktoré bezprostredne súviseli s deklarovaným 3 Sžf 113/2009 8 odkúpením časti predmetnej pohľadávky, nepoužil a nepoužije na účely svojho podnikania ako platiteľ, a teda zo strany žalobcu nebola splnená podmienka na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty,
ktorého platiteľ môže si odpočítať do dane, ktorú bol povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktorú použije na účely svojho podnikania ako platiteľ a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi tak nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe citovanej dodávateľskej faktúry za kontrolované obdobie roku 2007 vystavené dodávateľom V. S., s.r.o., za sprostredkovateľské a poradenské služby v zmysle Zmluvy o dielo o sprostredkovaní zo dňa 31.03.2007. Keďže odvolávajúci sa nenadobudol časť predmetnej pohľadávky od uvedenej spoločnosti, potom fakturované sprostredkovateľské služby od V. S., s.r.o., ktoré mali bezprostredne súvisieť s deklaráciou odkúpenia časti predmetnej pohľadávky v zmysle zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.04.2007, žalobca nemohol použiť na účely svojho podnikania ako platiteľ DPH a preto nebola zo strany žalobcu ako daňovníka splnená podmienka na odpočítanie dane
ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH a z tohto dôvodu senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/13/2009-43 zo dňa 06.05.2009 je vecne správny, preto žalobu zamietol a potvrdil rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane. Zároveň senát Najvyššieho súdu konštatuje, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave vo veci navrhovateľa: JUDr. P. S., T., správca konkurznej podstaty úpadcu Z. Z. Z. P. v SR, v konkurze, P., proti odporcovi v prvom rade: Z. Z. Z. P. v SR, v konkurze, P., a v druhom rade: T. S., s.r.o., M., č.k. 11Cbi/8/2004-413 bol vydaný rozsudok dňa 28.10.2009, v ktorom Krajský súd v Bratislave určil, že právne úkony odporcu v prvom rade Z. Z. Z. P. v SR, Bratislava, a to uznanie dlhu a súhlas dlžníka s exekúciou a vykonateľnosťou spísané vo forme notárskej zápisnice N 130/2001, NZ 116/2001 na Notárskom úrade JUDr. Oľgy Folbovej v Bratislave dňa 29.5.2001, sú od počiatku neplatné. Vo veci prebieha odvolacie konanie na Najvyššom súde SR. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, najmä na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 16.10.2006, ktorý rozhodol o neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu vo výške 40.000.000 Sk S. Z. S. P. v SR voči spoločnosti T. S., s.r.o., zo dňa 10.01.2001, z ktorého vychádzal aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.10.2009, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/13/2009- zo dňa 06.05.2009 je vecne správny a preto ho potvrdil
Ústavná sťažnosť zo dňa 26.02.2008 podaná spoločnosťou T. S., s.r.o., Banská Bystrica, na ktorú žalobca poukazoval v obdobnej veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. značkou 3Sžf59/2009, bola Ústavným súdom Slovenskej republiky dňa 02.04.2009 odmietnutá. Uznesenie Ústavného súdu SR je zverejnené na internetovej stránke Ústavného súdu SR pod sp. zn. IV.ÚS 110/09. 3 Sžf 113/2009 9 O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 23. marca 2010 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.