1 veta prvá O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.
1 veta prvá O. s. p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.
2 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s. p.) V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. (§ 247 ods. 1 O. s. p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O. s. p.). Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.). Úlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia - oznámenia žalovaného č. 9614401/5/5482066/2014/An zo dňa
1 veta prvá O. s. p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku tohto rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne. Senát najvyššieho súdu zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že prvostupňový súd vychádzajúc zo žaloby, podrobil súdnemu prieskumu žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámenie správcu dane, ktoré posudzoval v súlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako spôsobilý predmet súdneho prieskumu. V konaní pred súdom prvého stupňa bol zachovaný zákonný postup v zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca si protirečí, keď na jednej strane uvádza, že „Za rozhodnutie nemôže byť v právnom štáte považované napádané oznámenie daňového úradu“, ktorého prieskumu sa však na strane druhej v rámci žaloby domáhal. Bolo vecou žalobcu, aký spôsob ochrany svojich práv a oprávnených záujmov zvolil. Za stavu, že sa domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia a prvostupňový súd postupoval podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p., detailne sa vecou zaoberal a podrobne svoje rozhodnutie aj odôvodnil, nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch. Vychádzajúc zo skutočnosti, že rozsah súdneho prieskumu je limitovaný rozsahom žalobných dôvodov, ktoré možno uplatniť len v rámci zákonom striktne stanovenej 2-mesačnej lehoty (§ 250b ods. 1 O. s. p.), dôvody ktoré už nie je možné po uplynutí uvedenej lehoty rozširovať, odvolací súd sa ďalšími v žalobe neuplatnenými dôvodmi, v rámci odvolacieho konania nezaoberal. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne uvedenú spisovú značku na predvolaní na pojednávanie senát najvyššieho súdu uvádza, že išlo o formálny nedostatok, nemajúci za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku. Išlo totiž len o formálnu chybu spočívajúcu v nesprávnej spisovej značke uvedenej na predvolaní na pojednávanie, pričom účastníci konania boli totožní. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22. januára 2016 (č. l. 33 súdneho spisu) je zrejmé, že išlo o konanie vedené pod sp. zn. 24S/116/2015, pričom predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen č. 9614401/5/5482066/2014/An zo dňa 22. decembra 2014. Odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/116/2015-36 zo dňa 22. januára 2016 ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p.
1 O. s. p. a § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O. s. p.
ust. § 246c veta prvá O. s. p a s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.