1 O.s.p. zamietol ţalobný návrh ţalobcu ako nedôvodný, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu proti rozhodnutiu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru zneuţívania dominantného 2 2 Sžh 1/2009 postavenia č. 2005/DZ/2/1/127 zo dňa
5 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2002 Z.z., zákona č. 204/2004 Z.z. a zákona č. 68/2005 Z.z. (ďalej len „zákon“) a § 8 ods. 5 zákona v znení účinnom pred novelou č. 68/2005 Z.z. , a je preto
6 zákona v znení účinnom pred novelou č. 68/2005 Z.z. zakázané;
názoru krajského súdu ţalobca vo svojich podaniach v podstate len nesúhlasil so zisteniami a závermi správneho orgánu a svojou nedôslednosťou si zmaril aj dôkaz o prípadnej bezpečnostnej 3 2 Sžh 1/2009 nespoľahlivosti dotknutej spoločnosti cestou jej zamestnancov tým, ţe nepodal návrh na priestupkové konanie, v ktorom by ich konanie bolo objektivizované. Taktieţ krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade so zákonom vymedzil relevantný trh, na ktorom došlo k porušeniu, tak aj samotné porušenie záujmov chránených ustanoveniami zákona o ochrane hospodárskej súťaţe špecifikovaných ako zákaz zneuţitia dominantného postavenia na relevantnom trhu a prístupu k unikátnemu zariadeniu, akým je L.M.R.Š., B., pričom nebolo preukázané, ţe by zo strany ţalobcu neboli súčasne naplnené podmienky stanovené v § 8 ods. 5 písm. a),
ich druhu, ku ktorým patrí aj výroba a dodávka jedál a nápojov na palubu a z paluby lietadiel, si vyţaduje umoţnenie prístupu na unikátne zariadenie letiska pri dodrţaní všetkých bezpečnostných poţiadaviek osobitného cha rakteru. 4 2 Sžh 1/2009 Ţalobca podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie a ţiadal, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok ako nezákonný zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu nemá právny základ, nakoľko prístup k trhu sluţieb na vybavenie cestujúcich a nákladu a pozemnej obsluhy lietadiel sa riadi predovšetkým smernicou Rady č. 96/67/ES z 15.10.1996 o prístupe k trhu pozemnej obsluhy na letiskách spoločenstva a po jej implementácii nariadením vlády SR č. 641/2005 Z.z. o prístupe na trh sluţieb na vybavenie cestujúcich a nákladu a pozemnej obsluhy lietadiel, ktoré sú v tomto prípade vo vzťahu k zákonu o ochrane hospodárskej súťaţe osobitnými predpismi. Ďalej poukázal na to, ţe smernica Rady č. 96/67/ES ako aj nariadenie vlády SR 641/2005 Z.z. obligatórne otvorenie trhu pozemnej obsluhy na letisku viaţu na alternatívne splnenie dvoch kvantitatívnych podmienok, a to ročnej prepravy za predchádzajúci kalendárny rok minimálne 2 000 000 cestujúcich a ročnej prepravy za predchádzajúci kalendárny rok 50 000 ton nákladu.
ţalobcu výkladom a contrario treba jednoznačne dospieť k názoru, ţe také letisko, ktoré ani jedno z týchto kvantitatívnych podmienok nesplní, nie je potom povinné trh sluţieb pozemnej obsluhy sprístupniť a s týmto názorom sa stotoţnilo aj Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vo svojom stanovisku zn. 812/2300/2006 zo dňa 19.06.2006 ako gestor a spracovateľ implementácie smernice Rady č. 96/67/ES. V danom prípade L.M.R.Š. v rozhodnom období nesplnilo ani jednu z predpokladaných kvantitatívnych podmienok.
ţalobcu argumentáciu ţalovaného, ţe predmetné ustanovenie nariadenia vlády SR 641/2005 Z.z., a to ustanovenie § 3 sa nevzťahuje na L.M.R.Š. z dôvodu, ţe toto letisko v rozhodnom období nespĺňalo ani jedno z kvantitatívnych podmienok, nemoţno povaţovať za správnu. Ţalobca uviedol, ţe § 1 ods. 1 tohto nariadenia vlády ustanovuje rozsah pôsobnosti nariadenia tak, ţe nariadenie vlády upravuje podrobnosti o prístupe na trh sluţieb na vybavenie cestujúcich a nákladu a pozemnej obsluhy lietadiel na verejných letiskách na území Slovenskej republiky, teda na všetkých verejných letiskách a takýmto letiskom je i L.M.R.Š., a naviac samotný ţalovaný vo svojom stanovisku obsahujúcom oboznámenie s výsledkami šetrenia zo dňa 08.11.2004 adresovanom spoločnosti T. W., s.r.o., priznáva aplikáciu smernice rady č. 96/67/ES. V danom prípade ţalobca konal v dobrej viere, pričom mal za to, ţe jeho konanie bolo odobrené príslušnými autoritami, a preto neporušil svojim 5 2 Sžh 1/2009 konaním, ktoré ţalovaný vyhodnotil ako nekalosúťaţné, ani ustanovenia smernice a ani nariadenia vlády SR č. 641/2005 Z.z. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu písomne vyjadril a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako zákonný potvrdil. Poukázal na to, ţe odvolanie ţalobcu obsahuje námietky, s ktorými sa úrad dostatočne vysporiadal v svojich rozhodnutiach a vo vyjadrení k ţalobe. Ţalovaný uviedol, ţe z komunitárneho pohľadu bolo potrebné umoţniť prístup na trh sluţieb pozemnej obsluhy na veľkých medzinárodných letiskách v rámci jednotného trhu ES a aj preto sa smernica vzťahuje len na veľké letiská, ktoré spĺňajú príslušné obraty. Ochrana hospodárskej súťaţe na menších letiskách je ponechaná v úplnom rozsahu všeobecným národným súťaţným predpisom. Túto skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR z obdobia, keď smernica nebola ešte transponovaná do slovenského právneho poriadku. Z toho istého dôvodu ani nariadenie, ktoré neskôr prebralo smernicu do právneho poriadku SR sa nevzťahuje na letisko B. V prípade, ţe nariadenie vôbec neupravuje istý druh spoločenských vzťahov na úseku ochrany hospodárskej súťaţe, tak úrad aplikuje na daný prípad zákon ako všeobecný právny predpis.
ţalovaného nie je moţné pripustiť ţalobcov extenzívny náhľad,
ktorého ak osobitný predpis reguluje len určitú skupinu právnych vzťahov, v rámci ktorej zakazuje isté konanie, ostatné právne vzťahy, na ktoré sa nevzťahuje, sú automaticky povolené a všeobecné predpisy, ktoré sa na ne majú aplikovať, by sa nepouţili. Úrad zastáva názor, ţe smernica a teda ani nariadenie vlády sa nevzťahujú na ţalobcu, a teda ani na uvedený prípad, pričom tento názor ţalovaného podporuje aj stanovisko Európskej komisie generálneho riaditeľstva pre energiu a dopravu (dokumenty v spise na str. č. 42, 43). Je preto vzhľadom na uvedené nepochybné, ţe konanie ţalobcu nie je vylúčené spod osobnej pôsobnosti zákona. Pokiaľ ţalobca v odvolaní uvádza, ţe jeho výklad smernice a aj nariadenia podporuje aj ministerstvo dopravy, tak úrad má za to, ţe ministerstvo dopravy sa nevyjadrovalo celkovo k hospodárskej súťaţi ani k moţnosti aplikácie zákona a ministerstvo dopravy nepodáva výklad súťaţných pravidiel a ani neposudzuje hospodársku súťaţ a na toto je oprávnený v zmysle zákona iba Protimonopolný úrad SR. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe hospodárska súťaţ prebieha na všetkých letiskách bez ohľadu na ich veľkosť, a nie je moţné, aby na základe listu 6 2 Sžh 1/2009 ministerstva dopravy, ktoré ani nemá kompetenciu rozhodovať o aplikácii všeobecného súťaţného predpisu, t.j. zákona, prišlo ku konštatovaniu, ţe hospodárska súťaţ na letisku neexistuje, resp. ţe nie je potrebné ju chrániť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na dôvody odvolania ţalobcu posudzoval, či krajský súd ako i správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. S ohľadom na námietku ţalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie pred správnym orgánom bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.
OHS“) podnikateľ, ktorý je vlastníkom alebo správcom unikátneho zaradenia, zneuţije svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu, ak odmietne k nemu zabezpečiť prístup a ak súčasne
6 tohto zákona zneuţívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.
1 tohto zákona obmedzovanie súťaţe je kaţdé obmedzenie voľnosti konania podnikateľa na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo moţných súťaţných aktivít, skutočné alebo moţné zníţenie rozsahu konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných podmienok.
3 tohto zákona relevantný trh je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska uţívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.
6 tohto zákona, priestorový relevantný trh je vymedzeným územím, na ktorom sú súťaţné podmienky také homogénne, ţe toto územie môţe byť odčlenené od ostatných území s odlišnými súťaţnými podmienkami. Ustanovenie § 8 ods. 6 tohto zákona obsahuje generálnu klauzulu, ktorá zakazuje akékoľvek zneuţívanie dominantného postavenia podnikateľa, pričom jednou z foriem takéhoto zneuţívania je aj odmietnutie prístupu k unikátnemu zariadeniu špecifikovanému v § 8 ods. 5 zákona. Pokiaľ sa ţalobca vo svojej argumentácii odvoláva a poukazuje na smernicu Rady č. 96/67/ES o prístupe k trhu sluţieb pozemnej obsluhy na letiskách 8 2 Sžh 1/2009 spoločenstva (ďalej len „smernica“) a transpozičné nariadenie vlády č. 641/2005 Z.z. o prístupe na trh sluţieb na vybavenie cestujúcich a nákladu a pozemnej obsluhy lietadiel s účinnosťou od 01.01.2006 (ďalej len „nariadenie“), tak i najvyšší súd sa stotoţňuje v tomto smere so ţalovaným ako i dôvodmi prezentovanými v rozhodnutí krajského súdu, ţe smernica a ani nariadenie sa nevzťahujú na ţalobcu, a teda nemôţu sa vzťahovať ani na predmetný posudzovaný prípad. V tomto smere dáva i odvolací súd do pozornosti stanovisko Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre energiu a dopravu, ktoré sa nachádza v administratívnom spise, a z tohto listinného dôkazného prostriedku nesporne vyplýva, ţe príslušné ustanovenia smernice sa nevzťahujú z hľadiska príslušných kritérií tam uvedených na letisko B. Príslušná smernica sa mala v členských štátoch aplikovať od 01.01.2001 na letiskách, v ktorých príslušný ročný objem prepravy nie je niţší ako 2 000 000 cestujúcich alebo 50 000 ton nákladu. Z tohto dôvodu sa smernica vzťahuje predovšetkým na veľké letiská, ktoré spĺňajú príslušné kritériá uvedené v smernici, z čoho následne vyplýva, ţe letiská, ktoré nespĺňajú poţadované obratové kritéria v smernici, tak tieto letiská nespadajú do osobnej pôsobnosti smernice a ochrana hospodárskej súťaţe na menších letiskách sa ponecháva v jurisdikcii všeobecným národným súťaţným predpisom. Preto i
názoru Najvyššieho súdu SR konanie ţalobcu je potrebné subsumovať pod zákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe a na konanie ţalobcu v danom prípade aplikovať príslušné ustanovenia tohto vnútroštátneho predpisu. Pokiaľ sa ţalobca v odvolaní bráni tým, ţe v danom prípade konal v dobrej viere, keď mal za to, ţe jeho konanie bolo odobrené príslušnými autoritami, odvolávajúc sa i na vyjadrenie ministerstva dopravy, tak v tomto smere sa Najvyšší súd SR stotoţňuje so ţalovaným v tom, ţe ministerstvo dopravy sa nevyjadrovalo celkovo k hospodárskej súťaţi a naviac správne tvrdí ţalovaný, ţe neprislúcha do kompetencie ministerstva dopravy podávať výklad súťaţných pravidiel a ani posudzovať hospodársku súťaţ, ktoré kompetencie prislúchajú z hľadiska zákona o ochrane hospodárskej súťaţe výlučne Protimonopolnému úradu SR. Pokiaľ ţalobca odmieta prístup spoločnosti T. W., s.r.o., k odbavovacej ploche letiska i z bezpečnostného hľadiska, tak i odvolací súd sa stotoţňuje s krajským 9 2 Sžh 1/2009 súdom ako i so ţalovaným, ţe tvrdenia ţalobcu sú v tomto smere iba vo všeobecnej rovine bez uvedenia konkretizovaných dôvodov, ktoré bezpečnostné poţiadavky by spoločnosť T. W., s.r.o., pri vstupe na odbavovaciu plochu nespĺňala, resp. nespĺňa. Je pravdou, ţe ţalobca ako prevádzkovateľ je síce zodpovedný za bezpečnosť leteckej prevádzky, avšak táto skutočnosť mu nebráni umoţniť prístup k odbavovacej ploche letiska príslušnému súťaţiteľovi bez preukázania konkrétnych skutočností, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky.
5 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve v znení neskorších predpisov (ďalej len „letecký zákon“) prevádzkovateľ letiska zodpovedá za bezpečnosť leteckej prevádzky na letisku. Na tento účel koordinuje činnosť všetkých právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na prevádzkovaní a pouţívaní letiska; pre porušenie bezpečnostného programu letiska ich môţe vylúčiť z prepravy bez nároku na vrátenie cestovného alebo prepravného a vypovedať im dohodu upravujúcu ich činnosť v územnom obvode letiska.
2 leteckého zákona prevádzkovatelia lietadiel, prevádzkovatelia letiska a leteckých pozemných zariadení a poskytovatelia letových prevádzkových sluţieb sú povinný zabezpečiť ochranu cestujúcich, batoţiny, poštových zásielok, nákladu lietadiel a ich posádok, letísk a leteckých pozemných zariadení pred činmi protiprávneho zasahovania a vykonávajú preventívne opatrenia v rozsahu určenom vládou alebo osobitným predpisom. Plnenie poţiadaviek a dostatočnosť zaistenia bezpečnostnej ochrany hodnotí letecký úrad. Z ustanovenia § 35 ods. 1 leteckého zákona vyplýva, ţe za bezpečnostnú ochranu a verejný poriadok na verejnom letisku zodpovedá jeho prevádzkovateľ. Pri ich zisťovaní prevádzkovateľ letiska spolupracuje s útvarmi policajného zboru. Odvolací súd i vzhľadom na uvedené ustanovenia leteckého zákona dáva za pravdu ţalobcovi, ţe je predovšetkým na ňom zodpovednosť za bezpečnosť prevádzky letiska, avšak táto skutočnosť na druhej strane nemôţe znamenať, ţe prevádzkovateľ letiska potenciálnych súťaţiteľov pri ich snahe vyuţívať unikátne zariadenie k jeho vyuţitiu vôbec nepripustí. Taktieţ pokiaľ sa ţalobca napr. bránil 10 2 Sžh 1/2009 v priebehu správneho konania i tým, ţe v zmysle leteckého zákona mu nevyplýva povinnosť ako prevádzkovateľovi letiska uzatvárať napr. koordinačné dohody s osobami činnými na letisku, teda aj so spoločnosťou T. W., s.r.o., tak Najvyšší súd SR sa stotoţňuje v tomto smere so ţalovaným, ţe takáto povinnosť ţalobcovi vyplýva, avšak v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaţe, a to
6 a § 8 ods. 5, ktoré ustanovenie zakazuje podnikateľovi zneuţívať dominantné postavenie, a to neumoţnením prístupu k unikátnemu zariadeniu.
1 písm. d) leteckého zákona, iným podnikaním v civilnom letectve je poskytovanie sluţieb na vybavenie cestujúcich a nákladu.
3 leteckého zákona iné podnikanie v civilnom letectve
odseku 1 moţno vykonávať len na základe povolenia leteckého úradu. Letecký úrad v povolení určí rozsah a podmienky iného podnikania. Spoločnosť T. W., s.r.o., má od leteckého úradu schválený bezpečnostný program, ktorý sa nachádza i v administratívnom spise a ktorý dostatočne zabezpečuje, ţe všetky poskytované sluţby spoločnosťou T. W., s.r.o., teda i výroba manipulácie a doprava nápojov a jedál leteckým dopravcom na palubu lietadiel sú bezpečnostne chránené a sú predmetom kontroly s cieľom zabrániť vneseniu akéhokoľvek zakázaného predmetu na palubu lietadla. Najvyšší súd SR povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe i zamestnanci spoločnosti T. W., s.r.o. boli leteckým úradom posúdení ako bezpečnostne spoľahliví
W., s.r.o., spĺňa i zákonné bezpečnostné poţiadavky. V danom prípade sa preto odvolací súd stotoţňuje i so ţalovaným, ţe bezpečnosť letiska v danom prípade nevylučuje hospodársku súťaţ. Taktieţ z administratívneho spisu vyplýva, ţe spoločnosť T. W., s.r.o., má i na letiskách v K. a P. prístup na odbavovacie plochy a catering dodáva aţ na paluby lietadiel. Z písomných vyjadrení týchto letísk (listinné dôkazy na str. č. 65-66 spisu) vyplýva, ţe letisko v K. ako i letisko v P. nevyberá od spoločnosti T. W., s.r.o., ţiaden poplatok a ani inú odplatu za moţnosť poskytovať sluţbu catering. 11 2 Sžh 1/2009 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Najvyšší súd SR stotoţňuje s krajským súdom, ţe ţalobca v priebehu správneho konania a taktieţ ani v preskúmavacom konaní pred krajským súdom neprodukoval také dôkazy, z ktorých by vyplývalo, ţe u spoločnosti T. W., s.r.o., by existovali zákonné dôvody pre neposkytnutie prístupu k unikátnemu zariadeniu letiska B. za účelom poskytovania sluţieb cateringu vrátane tzv. Ramp handlingu, teda a j prevozu potravín a nápojov po ploche letiska a naloţenia na palubu a z paluby lietadla. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému správnemu orgánu náhrada trov odvolacieho konania neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 16. februára 2011 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.