ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2016/2477-5/45545/39/KUB zo dňa 14.06.2016, ktorým tento zmenil prvostupňové rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Žilina (ďalej aj „KPÚ“) pod č. KPUZA-2016/537-6/14280/LEH zo dňa 25.02.2016 tak, že Pamiatkový úrad SR, ako vecne a miestne príslušný orgán na úseku ochrany pamiatkového fondu
3, § 10 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“ alebo „zákon č. 49/2002 Z. z.“) rozhodol
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 32 ods. 4 pamiatkového zákona o zámere obnovy národnej kultúrnej pamiatky Hotel Mýto, súpisné č. XXX, parc. č. KN XX, k. ú. G., zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok pod č. XX XXX/X, ktorý na KPÚ Žilina predložilo pozemkové spoločenstvo URBARIÁT, pozemkové spoločenstvo Kysucké Nové Mesto, Námestie slobody č. 184, 024 01 Kysucké Nové Mesto, takto: Navrhovaný zámer - v rozsahu výmeny existujúcich drevených okenných výplní na 1. poschodí národnej kultúrnej pamiatky za plastové - je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom neprípustný. 2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že
jeho názoru odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dáva dostatočnú odpoveď žalobcovi na to prečo a z akých dôvodov nebolo možné takémuto zámeru na obnovu predmetnej národnej kultúrnej pamiatky vyhovieť. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v danom prípade hmotnoprávne ustanovenia pamiatkového zákona explicitne neustanovujú, teda ani plošne nemôžu ustanovovať podmienky ochrany pamiatkového fondu, ktoré by spočívali napr. v plošnom zákaze použitia plastových okien na kultúrnej pamiatke s poukazom na špecifiká pamiatkovej ochrany, pričom naopak pamiatkový zákon umožňuje, aby príslušný správny orgán v konkrétnej veci rozhodol na základe tzv. správnej úvahy v súlade s účelom pamiatkového zákona a po posúdení všetkých špecifík konkrétneho prípadu. 3. Správny súd v tomto smere poukázal na ust. § 27 ods. 2 SSP,
ktorého pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm.
názoru krajského súdu bezpredmetná, nakoľko ako bolo v konaní preukázané, a vyplýva to z rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, resp. aj žalovaného správneho orgánu, súčasné okenné výplne na fasádach predmetnej kultúrnej pamiatky nie sú pôvodné, pričom predmetná kultúrna pamiatka bola postavená začiatkom 20. storočia a
historických fotografií, ktoré tvoria súčasť zásad, boli pôvodné výplne pravouhlých okenných otvorov drevené dvojité trojkrídlové dnu otvárané s pevným priečnikom a s najväčšou pravdepodobnosťou natreté bielou farbou, resp. farbou v odtieni slonová kosť. Tieto sa zachovali až do
historických fotografií. V rozhodnutiach bola zohľadnená skutočnosť, že pôvodné okná sa na predmetnej kultúrnej pamiatke už nenachádzajú. 6. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu, že drevené okná v požadovanej kvalite nie sú vôbec opticky odlišné od plastových, z ustanovení pamiatkového zákona je
názoru krajského súdu zrejmé, že každý vlastník kultúrnej pamiatky je povinný zabezpečovať na vlastné náklady vyhovujúci stavebnotechnický stav kultúrnej pamiatky a užívať ju v súlade s jej pamiatkovými hodnotami, pričom sa riadia aj rozhodnutiami a záväznými stanoviskami príslušného krajského pamiatkového úradu. Krajský súd zdôraznil, že správne orgány na úseku pamiatkového fondu sú špecializovanými orgánmi štátnej správy. V tomto smere sa stotožnil súd s vyjadrením žalovaného, že štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu na týchto správnych orgánoch majú potrebné vysokoškolské vzdelanie v odbore ako je architektúra, história umenia ako aj v iných príbuzných odboroch. Preto aj táto námietka žalobcu bola posúdená zo strany súdu ako irelevantná. 7. Pokiaľ sa týka ďalších námietok, že v minulosti Krajský pamiatkový úrad Žilina tak striktne netrval na svojich záveroch ako tomu bolo pri výmene okien na 1. podlaží v roku 2005, kedy bola povolená výmena okien nie
originál pôvodných, ale
súčasných, správny súd poukázal na to, že zásady ochrany pamiatkového územia pre pamiatkovú zónu Kysucké Nové Mesto boli prijaté v roku 2013, to znamená, že v danom období nemal, resp. nemohol mať v roku 2005 vedomosť o vzhľade pôvodných okenných výplní predmetnej kultúrnej pamiatky, nakoľko práve pri spracovávaní zásad boli v archívoch po prvýkrát objavené historické fotografie predmetnej kultúrnej pamiatky. Tiež sa správny súd stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu, že rozhodovacia prax správnych orgánov na úseku ochrany pamiatkového fondu sa v priebehu jednotlivých rokov vyvíja, pričom s poukazom na aktuálny stav pamiatkového fondu sa v súčasnosti dôsledne vyžaduje zachovanie pamiatkových hodnôt v čo najväčšej miere. V tomto smere preto žalobnú námietku žalobcu správny súd považoval za irelevantnú a nepreukazujúcu akýkoľvek nezákonný postup zo strany správnych orgánov. 8. Vo vzťahu k ďalším námietkam, že v inom čase v roku 2005 bola vo vzťahu k predmetnej budove povolená úprava ako zabudovanie bankomatu v okennej výplní s prirobeným schodiskom, vybúranie nového dverového otvoru so schodiskom z ulice namiesto okna správny súd uviedol, že v danom prípade, pokiaľ je nesporné, že bola povolená adaptácia predmetnej národnej kultúrnej pamiatky na banku, uvedené však neznamená, že vo zvyšnom rozsahu je možné popierať ostatné pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky. Aj
názoru súdu je v danom prípade nutné trvať na zachovaní pamiatkových hodnôt vo zvyšnom rozsahu, pričom v opačnom prípade by totiž nešlo o obnovu formou adaptácie, ale kultúrna pamiatka ako taká by v dôsledku úprav úplne stratila pamiatkové hodnoty, pre ktoré bola predmetom individuálnej pamiatkovej ochrany. 9. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu, že zákaz použitia plastových okien na kultúrnej pamiatke nikde v právnych predpisoch nie je uvedený a príslušnou právnou normou upravený, správny súd poukázal na ust. § 27 pamiatkového zákona,
ktorého základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. V zmysle uvedeného je aj do definície základnej ochrany kultúrnej pamiatky transformovaný základný účel pamiatkového zákona, a to v zmysle ktorého je nehnuteľnosť so statusom národnej kultúrnej pamiatky chránená práve s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Pamiatková hodnota je pritom v súlade s § 2 ods. 2 pamiatkového zákona definovaná ako súhrn významných historických spoločenských krajinných, urbanistických a architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany. Z uvedeného nepochybne
názoru správneho súdu vyplýva, že cieľom pamiatkového zákona je chrániť architektonické prvky, pôvodné materiály, ako aj estetický výraz budovy národnej kultúrnej pamiatky. Z tohto dôvodu aj pamiatkový zákon stanovuje prísnejšie podmienky pri rekonštrukcii budov, ktoré majú status národnej kultúrnej pamiatky, t. j.
názoru správneho súdu môže a aj stanovuje podmienky prísnejšie nad rámec zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavenom poriadku, tzv. stavebného zákona. 10. Krajský súd ďalej vyhodnotil námietky žalobcu vo vzťahu k poukazovaniu na súčasnú požiadavku energetickej náročnosti budov v spojení s predloženým odborným vyjadrením Ing. S. C. za absolútne irelevantné vo vzťahu k predmetnej veci s poukazom na ust. § 2 ods. 2 písm. a) v spojitosti s § 2 ods. 4 písm. a) zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov,
ktorých sa postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov nevzťahujú na národné kultúrne pamiatky. 11. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v súčasnosti je budova v tzv. havarijnom stave, krajský súd poukázal na to, že postup
ust. § 32 pamiatkového zákona je nevyhnutný pri všetkých typoch stavebných prác, pokiaľ sa jedná o národnú kultúrnu pamiatku. Aj v prípade havarijného stavu národnej kultúrnej pamiatky je jej vlastník povinný požiadať príslušný krajský pamiatkový úrad o vydanie rozhodnutia k zámeru obnovy v zmysle pamiatkového zákona. Následne, pokiaľ tak vyžaduje stavebný zákon, musia byť stavebné práce povolené aj príslušným stavebným úradom, ktorý vydá stavebné povolenie práve na základe záväzného stanoviska príslušného krajského pamiatkového úradu.
ust. § 438 SSP, v ktorej namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci krajským súdom, nakoľko nie je
názoru sťažovateľa zrejmé, z akého dôvodu krajský súd dospel k záveru, že námietka sťažovateľa ohľadom nemožnosti zachovania pôvodných okien na budove, keďže tieto sa tam už nenachádzajú, by mala byť bezpredmetná, keďže ako sám uviedol na základe spoľahlivo preukázaných skutočností, pôvodné okenné výplne sa zachovali až do 70. rokov 20. storočia, kedy ich nahradili nevhodnými oknami. Z uvedeného je
názoru sťažovateľa zrejmé, že v súčasnosti sa na budove nachádzajú nevhodné okná úplne iné ako boli pôvodné. 16. Pokiaľ má byť zo strany správnych orgánov konštatovaná snaha pri výmene okien priblížiť sa čo najviac pôvodnému stavu v kópii novej konštrukcie a jej materiálu, v danom prípade dreveného materiálu, t. j. osadiť okná zodpovedajúce pôvodnému stavu
historických fotografií, nie je
sťažovateľa zrejmé, z akého dôvodu správne orgány nepovolili sťažovateľovi výmenu okien v kópii novej konštrukcie, rovnakej farbe len z iného materiálu (namiesto dreva plast), ktorý navonok nie je vôbec vidieť, pričom nie je zrejmé ako je možné z fotografií zistiť, či pôvodným materiálom na oknách bolo vlastne drevo. Za tohto stavu s udržiavaním a zachovaním trvalej hodnoty kultúrnej pamiatky nemá nič spoločné rozhodnutie správnych orgánov nenahradiť súčasné nevhodné okná kópiu pôvodných len z iného materiálu, ktorý navonok nevidno. V napadnutom ako aj prvostupňovom rozhodnutí správnych orgánov sa uvádza, že priblížiť sa čo najviac k pôvodnému stavu znamená zabezpečiť okná z dreveného materiálu, pričom čo sa týka takejto požiadavky drevené okná v požadovanej kvalite nie sú vôbec opticky odlišné od plastových, pretože povrchová úprava sa prevádza nástrekom farieb v komorách pod vysokým tlakom a po takomto nátere sa stratí štruktúra dreva a konečný optický dojem - hladkosť sa nedá rozoznať od plastu. Uvedené je ľahko viditeľné aj v súčasnosti pri súčasnom stave budovy, kedy niektoré okná na budove sú už plastové, ale žiaden optický rozdiel medzi týmito plastovými a drevenými oknami nevidno a len pohľadom a vzhľadom tieto okná ani nie je možné rozoznať, ktoré je drevené a ktoré plastové. Čo je aj preukázané sťažovateľom priloženou fotodokumentáciou, ktorá je súčasťou spisového materiálu. 17. Ak správny súd dospel k záveru, že zásady ochrany pamiatkového územia pre pamiatkovú zónu v Kysuckom Novom Meste sú platné až od roku 2013, a preto sa nevzťahovali na výmenu okien (nevhodných) v roku 2005, tak je
názoru sťažovateľa zrejmé, že zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v tom čase nepochybne platil, a čo sa týka historických fotografií predmetnej kultúrnej pamiatky, tieto boli a sú dostupné na internete tak, ako tieto sťažovateľ predložil do spisu. Odôvodnenie, že fotografie boli v archíve, tak neobstojí, nakoľko fotografia budovy Mýto z roku 1965 je aj na webovej stránke mesta Kysucké Nové Mesto. 18. Tak ako sa vyvíja rozhodovacia prax na úseku ochrany pamiatkového fondu, ako na to poukazuje krajský súd, rovnako sa vyvíjajú aj stavebné materiály, ktoré v minulosti neexistovali a práve tieto svojou kvalitou a nepomerne oveľa lepšími vlastnosťami dávajú predpoklad zachovania pamiatkových hodnôt v čo najväčšej miere. Jedným z takýchto materiálov je aj plast, pričom ak
záveru súdu priblížiť sa čo najviac k pôvodnému stavu znamená zabezpečiť okná z dreveného materiálu, čo sa týka takejto požiadavky drevené okná v požadovanej kvalite nie sú vôbec opticky odlišné od plastových, pretože povrchová úprava sa prevádza nástrekom farieb v komorách pod vysokým tlakom a po takomto nátere sa stratí štruktúra dreva a konečný optický dojem - hladkosť sa nedá rozoznať od plastu. 19. Sťažovateľ v plnej miere uznal potrebu ochrany predmetnej kultúrnej pamiatky, avšak v takomto smere poukázal na absolútny nepomer v hodnotení jednotlivých zásahov do tejto pamiatky, kedy na jednej strane bankomat v okne budovy je v rámci nevyhnutných úprav rozhodnutím KPÚ prípustný, teda ako by sa tým nemenil vzhľad kultúrnej pamiatky a potom aj povešané markízy sú asi prípustné, nakoľko
žalovaného a súdu vzhľad budovy a jej eklekticko-secesná fasáda s architektonickými prvkami sa týmto nemení, čo je priam absurdné konštatovanie najmä vzhľadom k tejto veci, keďže materiál plast alebo drevo v okenných výplniach nie je vôbec voľným pohľadom rozpoznateľné. 20. Vo vypracovanom odbornom posudku Ing. S. C. ako autorizovaným stavebným inžinierom bol zdokumentovaný technický stav súčasných okien. Autorka posudku v závere uviedla, že na základe faktov uvedených v časti C/ posudku, vykazuje objekt „Hotel Mýto“ havarijný stav z hľadiska bezpečnostného a hygienického. Odstránenie tejto poruchy sa docieli výmenou poškodených schátralých okien za nové. Práve bezpečnostné dôvody viedli sťažovateľa k zámeru vymeniť súčasné nevhodné a nevyhovujúce okná za nové. Pokiaľ
názoru súdu vlastník nesmie v danom prípade svojvoľne vykonávať stavebné úpravy v prípade havarijného stavu, s takýmto záverom sa sťažovateľ nestotožnil, pretože vzniknutý havarijný stav si takéto úpravy vyžaduje a v danom prípade nie je možné
názoru sťažovateľa hovoriť o svojvôli vlastníka, ale objektívne vzniknutom stave, kedy je ochrana zdravia a života ľudí prvoradá. 21. Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd postupom
2 SSP zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline a zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil Krajskému pamiatkovému úradu Žilina na ďalšie konanie, zároveň, aby priznal sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania a konania pred krajským súdom v plnej výške.
ust. § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 24. Najvyšší súd SR ako príslušný súd
ust. § 11 písm. g) SSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania
ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk
4 SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP. 25. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/35/2016 zo dňa 26.04.2017, ktorým tento zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2016/2477-5/45545/39/KUB zo dňa 14.06.2016, ktorým žalovaný rozhodoval
ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku o odvolaní, ktoré bolo podané na KPÚ Žilina dňa 16.03.2016, voči prvostupňovému rozhodnutiu Krajského pamiatkového úradu Žilina č. KPUZA-2016/537-6/14280/LEH zo dňa 25.02.
4 pamiatkového zákona o zámere obnovy národnej kultúrnej pamiatky Hotel Mýto, súpisné č. XXX, parc. č. KN XX, k. ú. G. D. O., zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok pod č. XX XXX/X, ktorý na KPÚ Žilina predložilo pozemkové spoločenstvo URBARIÁT, pozemkové spoločenstvo Kysucké Nové Mesto, Námestie slobody č. 184, 024 01 Kysucké Nové Mesto, takto: Navrhovaný zámer - v rozsahu výmeny existujúcich drevených okenných výplní na
2 zákona č. 49/2002 Z. z., pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany. 35.
3 citovaného zákona, kultúrna pamiatka
tohto zákona je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. 36.
1 citovaného zákona, na výkon špecializovanej štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu sa zriaďuje Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (§ 3) a krajské pamiatkové úrady. 37.
1, ods. 2 citovaného zákona, základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. V bezprostrednom okolí nehnuteľnej kultúrnej pamiatky nemožno vykonávať stavebnú činnosť ani inú činnosť, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky. Bezprostredné okolie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je priestor v okruhu desiatich metrov od nehnuteľnej kultúrnej pamiatky; desať metrov sa počíta od obvodového plášťa stavby, ak nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou je stavba, alebo od hranice pozemku, ak je nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou aj pozemok. 38.
2 písm. b) citovaného zákona, vlastník kultúrnej pamiatky je povinný užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou. 39.
1 citovaného zákona, základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia. 40.
2 citovaného zákona, krajský pamiatkový úrad vypracúva zásady ochrany pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany
odseku 1 a sú podkladom pre územný plán. Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie
osobitného predpisu (zákon č. 50/1976 Zb.). 41.
3 citovaného zákona, zásady ochrany pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny obsahujú požiadavky na primerané funkčné využitie územia, na zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, materiálovej a objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov, architektonického výrazu, prvkov uličného interiéru a uličného parteru, historickej zelene, charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, archeologických nálezísk, prípadne ďalších kultúrnych a prírodných hodnôt pamiatkového územia. 42.
1 citovaného zákona, obnova kultúrnej pamiatky (ďalej len „obnova“)
tohto zákona je súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností (§ 7 zákona č. 411958 Zb.) a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti, ktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu
osobitného predpisu (zákon č. 50/1976 Zb.). 43.
2 citovaného zákona, pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Ak vlastník začne obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy, krajský pamiatkový úrad začne konanie o obnove vydaním oznámenia o začatí konania o obnove, ktoré doručí vlastníkovi kultúrnej pamiatky, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. 44.
3 citovaného zákona, k žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy priloží vlastník zámer obnovy, ktorý obsahuje identifikačné údaje o kultúrnej pamiatke, majetkovoprávne údaje o kultúrnej pamiatke, plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky a špecifikáciu predpokladaných zmien kultúrnej pamiatky. 45.
4 citovaného zákona, v rozhodnutí o zámere obnovy
odseku 2 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky, za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy možno pripravovať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie. V rozhodnutí o zámere obnovy
odseku 2 krajský pamiatkový úrad zároveň uloží vlastníkovi kultúrnej pamiatky povinnosť oznámiť krajskému pamiatkovému úradu vopred začiatok obnovy a predpokladaný koniec obnovy. 46.
10 citovaného zákona, pred začatím obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území je vlastník povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť prípravnú a projektovú dokumentáciu
odsekov 4, 7 až 9. Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. 47.
1 citovaného zákona, ak vlastník nemôže čiastočne alebo úplne uhradiť náklady na obnovu alebo na reštaurovanie, môže požiadať o finančný príspevok ministerstvo a obec. Na poskytnutie príspevku nie je právny nárok. 48.
4 citovaného zákona, na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb., ak odsek 5 neustanovuje inak. Ak je v správnom konaní počet účastníkov konania väčší ako desať, správny orgán môže doručovať písomnosti účastníkom konania verejnou vyhláškou.
sťažovateľa zrejmé, že v súčasnosti sa na budove nachádzajú nevhodné okná úplné iné ako boli pôvodné. 56. Kasačný súd uvádza, že s touto námietkou nie je možné súhlasiť, nakoľko v danom prípade je možné stotožniť sa v celom rozsahu s právnym názorom krajského súdu, a síce, že ani v jednom z rozhodnutí správnych orgánov nie je uvedená potreba zachovať originál pôvodných okien. Zo strany správnych orgánov bola konštatovaná snaha priblížiť sa čo najviac k pôvodnému stavu v kópii novej konštrukcie a jej materiálu v danom prípade drevenému materiálu, t. j. potrebe osadiť okná zodpovedajúce pôvodnému stavu
historických fotografií.
61. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd SR tak, že sťažovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal
ust. § 170 písm. a) v spojení s § 467 ods. 1 SSP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.