stavebných predpisov v prospech žalovaného Z 2677/2014. Ďalším zápisom bolo vecné bremeno rozšírené aj na pozemok parcelné číslo KN-C XXX/X pod č. Z XXXX/XX s tým, že sa vzťahuje zákonné bremeno i na túto parcelu. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil právo na zaplatenie jednorázovej primeranej náhrady vo výške 200.000 Eur za zákonné vecné bremeno a jeho zápis na liste vlastníctva
9, 10 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. 2. Telefaxovým podaním zo dňa 23.03.2015, doplneným v zákonnej lehote, žalovaný navrhol prerušiť konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 4Cb/47/2014
c/ O. s. p. Svoj návrh zdôvodnil tým, že v predmetnom konaní o zaplatenie 17.059,38 Eur sa koná na podklade tej istej zmluvy o nájme a riešia sa v ňom v prevažnej miere otázky, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, najmä čo do právneho základu aj v tomto konaní a nie je hospodárne konať o totožných veciach. 3. Okresný súd návrh na prerušenie konania zamietol, lebo v prebiehajúcom inom konaní sp. zn. 4Cb/47/2014 sa
jeho názoru nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 9Cb/210/2014. V súčasne prebiehajúcich konaniach tých istých strán sporu sa riešia dva rôzne nároky z dvoch rôznych právnych vzťahov. Vo vecí sp. zn. 4Cb/47/2014 nároky z obchodno-záväzkového vzťahu (zmluvy o nájme nebytových priestorov) a v konaní vo veci sp. zn. 9Cb/210/2014 nároky vyplývajúce priamo zo zákona predstavujúce náhradu za obmedzenie vlastníka nehnuteľností vo výkone jeho vlastníckeho práva vo verejnom záujme, ktoré vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností sú povinnosťou vlastníka, za ktoré má nárok na primeranú jednorazovú náhradu. Na posúdenie tohto právneho nároku žalobcu uplatneného na súde v konaní sp. zn. 9Cb/210/2014,
súdu prvej inštancie nemá žiadny priamy vplyv posudzovanie nároku zo zmluvy o nájme nebytových priestorov.
657/2005 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. V konaní sp. zn. 9Cb/210/2014 sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 200.000 Eur. titulom jednorazovej náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena na nehnuteľnostiach vlastnícky patriacich žalobcovi a jeho zápis na liste vlastníctva č. XXXX
9, 10 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov v prospech žalovaného. 6. V konaní sp. zn. 9Cb/68/2015 sa rieši zásadná skutková otázka postavenia -pozície žalobcu, ktorá má dopad nielen pre rozhodovanie vo veci sp. zn. 4Cb/47/2014 o zaplatenie pohľadávky titulom nájomného zo zmluvy o nájme, ktoré konanie bolo právoplatne prerušené, ale aj na predmetné sporové konanie sp. zn. 9Cb/210/2014 o zaplatenie jednorazovej náhrady
9 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. A to z toho dôvodu, že v konaní sp. zn. 9Cb/68/2015 bude riešená tak otázka vlastníckeho práva žalobcu k sústave tepelných zariadení, ako i otázka charakteru tejto sústavy tepelných zariadení vo väzbe na osobitnú právnu úpravu. V danom prípade,
krajského súdu, výsledok konania sp. zn. 9Cb/68/2015 ako základ má vplyv na posúdenie právneho postavenia žalobcu nielen v konaní sp. zn. 4Cb/47/2014, ale i v predmetnom konaní. Na tomto závere
odvolacieho súdu ani nič nemení záznam o zriadení zákonného vecného bremena v katastri nehnuteľností v prospech žalovaného, a to práve s ohľadom na spornú otázku vlastníctva sústavy tepelných zariadení a rozvodov.
2 písm. b/ O. s. p. s tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
2 písm. c/ O. s. p. 10. V prvom rade dovolateľ poukázal na § 202 ods. 3 O. s. p.,
ktorého nie je odvolanie prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania. Preto mal
dovolateľa, odvolací súd odvolanie žalovaného odmietnuť
1 písm. c/ O. s. p.
ktorého dôvodom na prerušenie konania nemôže byť skutočnosť, že v inom konaní /alebo iným súdom/ prebieha konanie, v ktorom súd rieši ako predbežnú otázku, hoci aj totožnú právnu problematiku. Napokon takýmto dôvodom nemôže byť ani skutočnosť, že v inom konaní sa rieši právna problematika nemajúca žiadny súvis s predmetným sporom. 13. Konaním odvolacieho súdu, preto
názoru dovolateľa, došlo k porušeniu ústavného princípu spočívajúceho v základnom práve na spravodlivú ochranu práv bez zbytočných prieťahov. Teda ku konaniu rozhodnúť v primeranom čase, ktorým je zabezpečená rýchla a účinná ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Preto navrhuje dovolateľ napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, resp. zmeniť tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania bude zamietnutý. Žalobca zároveň požiadal o náhradu trov dovolacieho konania.
1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. 20. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 ods. 1 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti
1 O. s. p. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné. 21. V danej právnej veci smeruje dovolanie strany sporu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. 22.
1 O. s. p., dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak
1 písm. c). 23.
2 O. s. p., dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
3 O. s. p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. 25. Dovolací súd zdôrazňuje, že v treťom odseku ustanovenia § 239 O. s. p., sú vymenované prípady, ktoré vylučujú prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo dovolanie
odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje proti uzneseniu o prerušení konania. 26. V posudzovanom spore je nepochybné, že žalobca síce napáda dovolaním zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, proti ktorému by inak dovolanie
1 O. s. p. bolo prípustné. Ide však o uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o prerušení konania, to znamená o uznesenie, proti ktorému je vylúčená prípustnosť dovolania. Dovolanie žalobcu preto
p. prípustné nie je. 27. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania
ust. § 237 ods. 1 O. s. p. Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p. v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť. 28. Námietky žalobcu, ktorými vytýka súdu existenciu tzv. inej vady, treba považovať za dovolacie dôvody
2 písm. b/ O. s. p., ktoré však sami o sebe prípustnosť dovolania nezakladajú. Skutočnosť, že by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti
O. s. p. 29. Napokon pokiaľ dovolateľ namietal, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania
1 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. 30. So zreteľom na vyššie uvedené, preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu o prerušení konania
c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.