Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžf/66/2016 Identifikačné číslo spisu: 8015200651 Dátum vydania rozhodnutia: 24.04.2018 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8015200651.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu : TRADESPEC, s.r.o., Lada 168, IČO: 36 463 060, zastúpený : JUDr. Juraj Kus, advokát, Námestie osloboditeľov 10, Michalovce, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/24/2015-256 zo dňa 23. februára 2016 v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. apríla 2015 č. 1100901/1/356676/2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/24/2015-256 zo dňa 23. februára 2016 potvrdzuje. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie I. Konanie pred orgánmi finančnej správy 1.Rozhodnutiami zo dňa 13. 06. 2014 zn. 1096273/1/276125/2014, zn. 1096273/1/276375/2014, zn. 1096273/1/276381/2014, zn. 1096273/1/276388/2014, zn. 1096273/1/276371/2014, zn. 1096273/1/276377/2014, zn. 1096273/1/276385/2014, zn. 1096273/1/276394/2014, zn. 1096273/1/276395/2014 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutia"), Colný úrad Prešov (ďalej len „colný úrad") postupujúc podľa čl. 31 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex"), na základe údajov dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami Dohody o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994, článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994 a ustanoveniami kapitoly 3 Hlavy II Colného kódexu, určil colnú hodnotu tam označeného textilného tovaru a obuvi (ďalej aj „tovar"), ktorý bol predložený na colné konanie žalobcom ako deklarantom na základe colných vyhlásení prijatých v dňoch 17.-21.2.2014 a následne prepustený do navrhovaného colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH" alebo „daň") rozhodnutiami vydanými v colnom konaní, náhradnou metódou vo výške stanovenej v každom z prvostupňových rozhodnutí colného úradu zo dňa 13.06.2014. 2. Podľa výrokov prvostupňových rozhodnutí colný úrad zároveň po zápise do účtovnej evidencie dňa 13.6.2014 podľa čl. 217 ods. 1 v spojení s čl. 220 ods. 1 Colného kódexu oznámil žalobcovi v zmysle čl. 221 ods. 1 Colného kódexu colný dlh vo výške určenej v rozhodnutí, ktorý mu vznikol podľa čl. 201 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Colného kódexu prepustením tovaru podliehajúcemu dovoznému clu do colného režimu voľný obeh na podklade colných vyhlásení zo dňa 17.-21.2.2014 a to v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia. Podľa čl. 222 ods. 1 písm. a/ Colného kódexu uložil colný úrad žalobcovi povinnosť zaplatiť vymeranú sumu colného dlhu v stanovenej lehote na účet žalovaného. 3. Proti prvostupňovým rozhodnutiam colného úradu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 1100901/1/356676/2014 zo dňa 29.4.2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia žalovaného") zamietol a prvostupňové rozhodnutia potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že v predmetných prípadoch v rámci colnej kontroly pri overovaní dokladov v súlade s čl. 68 Colného kódexu zistil colný úrad výraznú odlišnosť deklarovanej hodnoty tovaru v porovnaní z hodnotou mediánu stanoveného Európskou komisiou, JRC (Joing Research Centre) - cenou založenou na reálnych dovozných prípadoch v rámci Európskej únie. Na overenie správnosti deklarovanej colnej hodnoty colný úrad požiadal Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF" v príslušnom gramatickom tvare) na základe nariadenia Rady (ES) č. 515/97 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (ďalej len „nariadenie č. 515/97"), aby vykonal preverenie konkrétnych údajov súvisiacich s deklarovanou colnou hodnotou v krajine vývozu, teda v Čínskej ľudovej republike (ďalej tiež „Čína"), a to na základe Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Čínskej ľudovej republiky o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach (Ú.v. EÚ L 375 z 23.12.2014), pričom podľa výsledkov preverovania vykonaného Generálnou správou pre clá Čínskej ľudovej republiky cena deklarovaná v predmetných colných konaniach je nepomerne nižšia ako výrobná cena poskytnutá vývozcom daného tovaru a prijatá čínskymi colnými orgánmi. 4. Výsledky tohto preverovania postúpil OLAF žalovanému, ktorý ich následne oznámil colnému úradu listom z 29.3.2014. Žalovaný konštatoval, že po zákonnom spochybnení deklarovanej colnej hodnoty tovaru, v dôsledku ktorého nebolo možné určiť colnú hodnotu metódou prevodnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu, a zároveň pri dodržaní základného postupu stanoveného v čl. 181a nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (ďalej len „Vykonávacie nariadenie"), pristúpil colný úrad v súlade s právnymi predpismi k vydaniu konečných rozhodnutí vo veci určenia colnej hodnoty náhradnou metódou. Žalovaný sa so závermi colného úradu stotožnil a vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalobcu. II. Konanie pred krajským súdom 5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd") správnu žalobu a navrhol toto rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutia colného úradu, zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe poukázal na to, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sa opierajú o jediný dôkaz, a to informáciu OLAF o výsledkoch preverovania vývozných cien, s ktorými predmetný tovar vystupoval z Číny. Tieto vývozné ceny sú podľa žalovaného v zjavnom nepomere k cene, s ktorou tovar vstupoval na colné územie EÚ a ktorú deklaroval žalobca do colných vyhlásení ako colnú hodnotu tovaru. Žalobca namietal, že colná hodnota sa nezakladá na vývoznej cene krajiny vývozu, ale na cene skutočne platenej. Uviedol, že colná hodnota bola určená podľa čl. 29 Colného kódexu, pričom ňou bola prevodná hodnota, teda cena skutočne zaplatená. 6. Žalobca ďalej poukazoval na to, že v colnom konaní opakovane žiadal o doručenie kompletného vybavenia dožiadania z OLAF, aby mohol realizovať svoje procesné práva a vyjadriť sa k tomuto dôkazu v zmysle § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok"). Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že informácie získané úradom OLAF v priebehu externých vyšetrovaní sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie EÚ a tvrdil, že rozhodnutia v správnom konaní sa nemôžu opierať o utajené informácie. 7. Žalobca tiež poukazoval na to, že colný úrad neakceptoval jeho dôkazný návrh, aby bolo vyžiadané účtovníctvo dodávateľskej čínskej spoločnosti, od ktorej žalobca tovar kúpil a aby boli preverené platby, ktoré za dovezený tovar zaplatil. Opakovane zdôrazňoval, že colná hodnota tovaru sa nezakladá na deklarovanej cene z krajiny vývozu, ale na cene skutočnej platenej. 8. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že colný úrad prepustil tovar do režimu voľný obeh v dňoch 14.-19.2.2014, pričom prijal colnú hodnotu uvedenú v colných vyhláseniach. Všetky colné vyhlásenia majú podľa žalobcu povahu rozhodnutia vo veci samej a preto nie je možné po štyroch mesiacoch dodatočne vymerať colný dlh a určiť colnú hodnotu náhradnou metódou podľa čl. 220 ods. 1 Colného kódexu. Podľa tohto článku colný orgán zapíše sumu cla, ktorá mala byť vybratá alebo zostáva na vybratie do dvoch dní odo dňa, keď sa colné orgány o tejto skutočnosti dozvedeli. Žalobca tvrdil, že z výzvy colného úradu zo dňa 17.2.2014 je zrejmé, že už týmto dňom sa colný orgán dozvedel o pochybnosti o deklarovanej colnej hodnote tovaru. Keďže colný úrad vydal prvostupňové rozhodnutia až dňa 13.6.2014, bola podľa názoru žalobcu suma cla zapísaná a vymeraná v rozpore s čl. 220 ods. 1 Colného kódexu. V tejto súvislosti namietal žalobca, že postup colných orgánov je v rozpore s právnou istotou a predvídateľnosťou rozhodnutí orgánov verejnej moci a označil za neprípustné, aby za rovnakých podmienok orgán verejnej moci vydal dve odlišné rozhodnutia o colnej hodnote tovaru. 9. Žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkou, že obdobný tovar za podobné ceny colný úrad bez problémov prepúšťa iným spoločnostiam do režimu voľný obeh, pričom uznáva colné hodnoty tovaru a neurčuje colnú hodnotu náhradnými metódami. Takýmto postupom je podľa žalobcu porušená zásada rovnakého zaobchádzania v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. Antidiskriminačný zákon. Nakoniec žalobca tvrdil, že žalovaný sa nevysporiadal z dôvodmi a námietkami, ktoré žalobca uviedol do odvolania. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že colný úrad neurčil colnú hodnotu na základe žiadnej utajenej informácie, ale náhradnou metódou v súlade s čl. 31 Colného kódexu, pričom vychádzal z informácií o konkrétnych dovozných prípadoch získaných prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, doručených orgánom Slovenskej republiky zabezpečeným spôsobom prostredníctvom komunikačnej siete AFIS určenej na výmenu informácií medzi Európskou komisiou a členskými štátmi. 11. Žalovaný ďalej uviedol, že colnou hodnotou tovaru nemožno rozumieť výlučne cenu skutočne platenú. Je možné ju v zmysle Colného kódexu určiť aj metódou rovnakého tovaru podľa čl. 30 ods. 2 písm. a/, metódou podobného tovaru podľa písm. b/, metódou jednotkovej ceny podľa písm. c/, metódou vypočítanej hodnoty podľa písm. d/, metódou rozumných prostriedkov čl. 31 ods. 1. Určovanie colnej hodnoty prevodnou metódou v zmysle čl. 29 Colného kódexu, teda na základe ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť za tovar, je síce prvou metódou v poradí, avšak colné orgány nie sú povinné prijať prevodnú cenu bez výhrad, len z dôvodu existencie dokladu o platbe. V predmetných prípadoch boli pochybnosti colného úradu o tom, či deklarovaná cena predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má za dovezený tovar zaplatiť, definitívne potvrdené na základe výsledkov preverovania, ktoré zabezpečil OLAF v krajine vývozu - v Číne. Tie preukázali, že cena deklarovaná v colných konaniach je nepomerne nižšia ako vývozná cena poskytnutá vývozcom daného tovaru a prijatá čínskymi colnými orgánmi. 12. Žalovaný zdôraznil, že všetky podklady a zistenia vyplývajúce zo správy OLAF týkajúce sa žalobcu sú uvedené v informácii žalovaného o výsledku preverovania zn. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.3.2014, s ktorými sa mal žalobca možnosť oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Žalovaný preto považoval tvrdenia žalobcu o rozpore postupu colných orgánov s § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku za neopodstatnené a mal za to, že colné orgány postupovali v úzkej súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania, dali mu príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. 13. K námietkam ohľadom preverovania účtovníctva predávajúceho v Číne žalovaný uviedol, že cezhraničné platobné príkazy žalobcu sú dôkazom o tom, že predmetné sumy boli zahraničnému predávajúcemu uhradené, ale nezaručujú, že zaplatená cena zodpovedá prevodnej hodnote a zahŕňa všetky náklady, ktoré vstupujú do colnej hodnoty. Takéto doklady preto nevyvracajú pochybnosť colného úradu, že ide o celkovú platbu za dovezený tovar. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v konaniach nevysvetlil neprimeraný rozdiel medzi deklarovanými dovoznými a zistenými vývoznými cenami tovaru. Vývozná cena, s ktorou daný tovar vystupuje z krajiny vývozu, je podľa žalovaného priamo spojená s cenou, s ktorou daný tovaru vstupuje do krajiny dovozu; preto logickým záverom je, že dovozná cena tovaru musí byť minimálne vo výške ceny, s ktorou daný tovar vystupoval z krajiny vývozu, ak počas prepravy nedošlo k jeho poškodeniu. 14. K námietkam žalobcu o rozpore vydaných rozhodnutí s čl. 220 ods. 1 Colného kódexu žalovaný uviedol, že z výroku i z odôvodnení prvostupňových rozhodnutí colného úradu je zrejmé, že k zápisu sumy cla v zmysle uvedeného článku došlo v dôsledku určenia colnej hodnoty náhradnou metódou, čím vznikol dôvod na dodatočné vymeranie colného dlhu. Colný úrad svojimi rozhodnutiami po dodatočnom zápise dlžnej sumy dovozného cla do účtovnej evidencie podľa čl. 220 ods. 1 oznámil v súlade s čl. 221 ods. 1 Colného kódexu žalobcovi ako povinnému dlžníkovi dodatočne vymerané sumy dovozného cla. Otázku určenia colnej hodnoty tovarov a určenia správnej výšky dovozných platieb colný úrad posúdil v jednom konaní a zahrnul ich do jedného rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že k dodatočnému vymeraniu colného dlhu v zmysle čl. 220 ods. 1 Colného kódexu nedošlo v dôsledku pochybností o správnosti deklarovanej hodnoty, ale v dôsledku určenia colnej hodnoty podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu. Zákonná dvojdňová lehota tak začala plynúť dňom určenia colnej hodnoty náhradnou metódou a keďže k dodatočnému vymeraniu colného dlhu došlo v ten istý deň ako bola určená colná hodnota náhradnou metódou, bola táto lehota podľa žalovaného dodržaná. 15. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o záväznosti prijatých colných vyhlásení a prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu, žalovaný uviedol, že v predmetných prípadoch colný úrad potvrdením písomných colných vyhlásení odtlačkom pečiatky nerozhodol o určení colnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu, ale deklarovanú sumu použil ako základ pre výpočet dlžných platieb súvisiacich s prepustením tovaru. V prípade režimu voľný obeh je totiž v zmysle čl. 79 Colného kódexu jednou z podmienok na prepustenie tovaru vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov. O tom, že colný úrad má dôvodné pochybnosti o deklarovanej cene a že táto bude predmetom preverovania, bol žalobca informovaný postupom podľa čl. 73 Colného kódexu, ktorý umožňuje colnému úradu prepustiť tovar do navrhovaného režimu v prípadoch, keď overovanie údajov v colnom vyhlásení nie je možné v primeranej lehote ukončiť a tovar na účely overovania už nie je potrebný. S prepustením tovaru žalobca ako deklarant vyjadril súhlas podpisom na rube oznámenia. Colný úrad preto vydaním prvostupňových rozhodnutí o určení colnej hodnoty náhradnou metódou nerozhodoval dvakrát v tej istej veci. 16. Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného k žalobe zotrval na svojej argumentácii i na petite žaloby. 17. Krajský súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 23.02.2016 rozsudok č. k. 1S/24/2015-256, ktorým žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. S odkazom na žalovaným aplikované ustanovenia Colného kódexu konštatoval, že námietka žalobcu o tom, že colná hodnota je identická s prevodnou cenou, nie je dôvodná. Uviedol, že v prípade pochybností mal colný orgán právo a povinnosť určiť colnú hodnotu tzv. náhradnou metódou. Nestotožnil sa ani s námietkou žalobcu, že tovar bol už prepustený do režimu voľný obeh a preto ďalšie šetrenia colného úradu boli neprípustné, pričom poukázal na čl. 73 ods. 1 druhá veta Colného kódexu, ako aj na to, že žalobca s takýmto postupom súhlasil. Považoval za nepochybné, že prijatie colných vyhlásení predložených deklarantom neznamená konečné rozhodnutie vo veci, ak má colný orgán pochybnosti o správnosti deklarovanej colnej hodnoty dovážaného tovaru. Taktiež k zápisu do účtovnej evidencie došlo podľa krajského súdu v súlade s Colným kódexom. 18. Krajský súd poukázal na to, že informácia, ktorá bola postúpená žalovanému od OLAF, je súčasťou administratívneho spisu, ide o „informáciu o výsledkoch preverovania č. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014", s ktorou sa mal žalobca možnosť oboznámiť. Podľa čl. 11 ods. 1, 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (ďalej len „nariadenie č. 883/2013") správa o vyšetrovaní predstavuje prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, v ktorých sa ich použitie ukáže ako nevyhnutné, rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok, ako administratívne správy vypracované národnými administratívnymi inšpektormi. Tieto správy podliehajú takým istým pravidlám hodnotenia, aké sa uplatňujú na administratívne správy, ktoré vypracovali vnútroštátni administratívni inšpektori a majú rovnakú dôkaznú silu ako tieto administratívne správy. Podľa krajského súdu v žiadnom prípade nemožno hovoriť o akýchsi utajovaných skutočnostiach, pretože výsledok vyšetrovania realizovaného OLAF jednoznačne vyplýva z oznámenia žalovaného zo dňa 29.03.2014. III. Odvolanie žalobcu, vyjadrenie žalovaného 19. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, d/, a f/ O. s. p. a navrhol rozsudok krajského súdu podľa § 250 ja ods. 3 zmeniť tak, že odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutia colného úradu a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. 20. V odvolaní žalobca nesúhlasil so záverom krajského súdu v napadnutom rozsudku, že informácie získané OLAF-om v priebehu interných vyšetrovaní sú predmetom služobného tajomstva a musí byť zabezpečená ich dôvernosť a ochrana podľa čl. 10 nariadenia č. 883/2013. Mal za to, že ochrana vo forme služobného tajomstva platí len vo vzťahu k tretím osobám, nie k účastníkom konania. Účastník konania má podľa žalobcu právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a navrhovať dôkazy, ktoré sú podkladom rozhodnutia. Poukázal najmä na čl. 10 ods. 3 uvedeného nariadenia, podľa ktorého dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom, ako aj legitímne práva dotknutých osôb, aby sa v prípade začatia súdneho konania dodržali všetky vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na takéto konania, pričom medzi legitímne práva účastníkov konania patrí podľa jeho názoru i právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia v zmysle § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. S touto námietkou sa krajský súd podľa názoru žalobcu v rozsudku nijako nevysporiadal. 21. Žalobca poukázal na to, že samotné vykonanie preverenia konkrétnych vývozov tovaru z Čínskej ľudovej republiky bolo vykonané jej Generálnou správou pre clá, toto preverenie bolo oznámené na základe medzinárodnej dohody OLAF-u a ten výsledky preverovania elektronickou formou prostredníctvom komunikačnej siete AFIS doručil žalovanému. Žalovaný následne spracoval túto informáciu do listinnej podoby s označením „Informácia o výsledkoch preverovania zo dňa 29.03.2014", ktorá pozostáva z dvoch strán, pričom na druhej strane sú uvedené vývozné ceny, s ktorými tovar vystupoval z Čínskej ľudovej republiky. Z uvedeného je podľa žalobcu preukázané, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú založené na dôkaze, ktorý si žalovaný sám vyrobil, resp. spracoval informáciu do písomnej podoby. Žalobca zaujal názor, že bolo povinnosťou žalovaného predložiť žalobcovi kompletné vybavenie dožiadania, či už v elektronickej podobe alebo písomnej tak, ako mu bolo doručené z OLAF-u, aby sa k nemu mohol náležite vyjadriť. 22. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1Sža/32/2014 zo dňa 19.01.2016 tvrdiac, že krajský súd bol povinný oboznámiť sa s utajenou informáciou doručenou zo strany OLAF, nakoľko žalobca v predchádzajúcom vyjadrení vyslovil vážne pochybnosti, že zistené výsledky preverenia sa vzťahujú na konkrétne dovozné prípady a že colná hodnota bola určená adresne a vzťahovala sa na dovážaný tovar. Krajský súd sa podľa žalobcu nedostatočne vysporiadal s námietkou ohľadom rozporu vyjadrenia správneho orgánu prvého stupňa, že nemá k dispozícii kompletné vybavenie dožiadania v listinnej podobe, s verziou žalovaného, podľa ktorej správa OLAF sa týka rozsiahleho vyšetrovania a obsahuje dôverné údaje aj o iných osobách než je žalobca. 23. Žalobca ďalej namietal, že postup colných orgánov pri určovaní colnej hodnoty tovaru je v rozpore s čl. 1 Dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 a s čl. 29 Colného kódexu, podľa ktorých je colnou hodnotou dovážaného tovaru jeho prevodná hodnota, teda cena skutočne platená, alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva. Žalobca poukázal na to, že cenu skutočne platenú vierohodne preukázal cezhraničnými platobnými príkazmi, podľa ktorých za predmetný tovar zaplatil spolu 156.339,66 Eur. Žiadnu inú cenu za tovar neplatil, čiže neobstoja podľa jeho názoru tvrdenia žalovaného, že súčasťou colnej hodnoty sú aj iné poplatky, napr. poistné, dopravné a podobne. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore s čl. 220 ods. 1 Colného kódexu. Poukázal na neakceptované dôkazné návrhy na vykonanie kontroly v účtovníctve spoločnosti predávajúceho z Čínskej ľudovej republiky, aby bolo možné zistiť, aké sumy boli za dovezený tovar zaplatené. 24. Žalobca tiež zotrval na námietkach, že colná hodnota bola určená podľa čl. 29 Colného kódexu a tovar bol prepustený do režimu voľný obeh v dňoch 14.-19.02.2014, pričom napadnuté rozhodnutia boli nezákonne vydané až po štyroch mesiacoch dňa 13.06.2014. Opakovane tiež tvrdil, že colný úrad sa už dňom 17.02.2014 dozvedel o pochybnostiach o deklarovanej colnej hodnote a preto nebolo možné dňa 13.06.2014 dovymerať colný dlh podľa čl. 220 ods. 1 Colného kódexu. 25. Skutočnosť, že predmetný tovar vystupoval na vývozných colných vyhláseniach z Čínskej ľudovej republiky s inými cenami, než ako boli deklarované žalobcom v dovozných colných vyhláseniach, nemôže byť žalobcovi na ujmu. Vývozca tak konal podľa žalobcu pravdepodobne s úmyslom získať neoprávnené vratky DPH za vývoz tovaru. 26. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zrekapituloval svoje predchádzajúce závery, nesúhlasil s odvolacími námietkami žalobcu a navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. IV. Právne názory odvolacieho súdu 27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd") ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s § 250ja ods. 1 O. s. p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O. s. p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (viď § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. 28. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci, sa Najvyšší súd vo svojom odôvodnení obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenie svojich zistení a záverov z odvolacieho konania. 29. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený zasahovať do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 30. Súčasťou systému zodpovednosti účastníka za obranu svojich práv je aj uplatňovanie koncentračnej zásady v správnom súdnom konaní, ktorá sa prejavuje predovšetkým v stanovení dvojmesačnej prepadnej lehoty na vymedzenie všetkých žalobných dôvodov, teda tvrdení o porušení určitého zákona v postupe alebo rozhodnutí správneho orgánu. V uvedenej lehote je žalobca povinný stanoviť hranice súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a nastoliť okruh otázok, ku ktorým správny súd zaujme stanovisko a urobí záver o tom, či postup a rozhodnutie orgánu verejnej správy bol z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov v súlade alebo v rozpore s namietanými právnymi predpismi. Na dôvody žaloby, ktoré neboli uplatnené v stanovenej lehote, súd neprihliada (§ 250b ods. 1, § 250h ods. 1, § 250j ods. 1, 2 O.s.p.). Platí pritom, že súd nevyhľadáva za žalobcu dôvody žaloby a ak pri súdnom preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu zistí porušenie zákona, hoci aj majúce za následok zásah do práv a oprávnených záujmov žalobcu, ktoré však žalobca v lehote na podanie žaloby neuplatnil, nemôže na naň prihliadnuť (m.m. napr. R 58/2001, ZSP 5/2005). 31. Tzv. medze žaloby sú určujúce i pre dôvody odvolania proti rozhodnutiu správneho súdu prvého stupňa v tom zmysle, že ani v odvolacom súdnom konaní nemožno žalobné body rozširovať a v odvolaní proti rozsudku súdu namietať také dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré neboli uplatnené v žalobe, a teda ani preskúmané krajským súdom. Išlo by totiž o porušenie zásady koncentrácie konania pred správnym súdom a odvolací súd v takej situácii nemôže na nové námietky prihliadnuť. 32. Colnou hodnotou dovážaného tovaru je podľa čl. 1 Dohody o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode GATT a Protokole k nej (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 120/1984 Zb. ) a čl. 29 Colného kódexu prevodná hodnota tovaru, teda cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva. Skutočnou colnou hodnotou sa v zmysle čl. VII ods. 2 písm. b/ Všeobecnej dohody o clách a obchode GATT (vyhláška č. 59/1948 Zb.) rozumie cena, za ktorú sa v čase a na mieste určenom predpisom dovážajúcej krajiny taký alebo rovnaký tovar predáva alebo ponúka na predaj v rámci normálneho obchodu za podmienok neobmedzenej súťaže. Podľa čl. 29 Colného kódexu 1. Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie spoločenstva, podľa potreby upravená podľa článku 32 a 33, a to za podmienky že:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.