stavebné konanie

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžk/17/2017 Identifikačné číslo spisu: 6016200369 Dátum vydania rozhodnutia: 10.04.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Nora Halmová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6016200369.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, Banská Bystrica proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, Banská Bystrica, za účasti: MIKEA s.r.o., so sídlom Haškova 31, Banská Bystrica, IČO: 31579302, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OVZ-SU 32838/2012/MM, ev. č. 257/2012 zo dňa

1. januára 2013, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/43/2016-62 zo dňa
2. marca 2017, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/43/2016-62 zo dňa
3. marca 2017 z a m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov kasačného konania. Odôvodnenie
4. 1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. OVZ-SU 32838/2012/MM, ev. č. 257/2012 zo dňa 15.01.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný povolil stavebníkovi MIKEA s.r.o. trvalé užívanie stavby „Polyfunkčný dom - nadstavba Námestie SNP 18, Banská Bystrica“ na pozemku v katastrálnom území (ďalej len „k. ú.“) J. J. parcela č. KN-C 1765, súpisné číslo
5. Podaniu žaloby predchádzalo podanie protestu prokurátora proti napadnutému rozhodnutiu (kolaudačnému rozhodnutiu) žalovaného, ktorému Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky svojím rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2016/005765-MR zo dňa 05.02.2016 nevyhovel. 1.2 Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku z úvodu skúmal včasnosť podania žaloby, vzhľadom na námietku premlčania práva na podanie žaloby, vznesenú žalovaným. Konštatoval, že žaloba bola podaná na správnom súde dňa 08.04.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 491 ods. 2 SSP veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Podľa § 250b ods. 5 O.s.p. (za účinnosti ktorého bola žaloba podaná) prokurátor mohol podať žalobu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu. Z administratívneho spisu vyplýva, že v preskúmavanom prípade rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené protestu, nadobudlo právoplatnosť 11.02.
6. Žaloba bola podaná 08.04.
7. Z uvedeného vyplýva, že dvojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby, ktorá je upravená rovnako aj v § 181 ods. 2 SSP, bola dodržaná. 1.3 Správny súd zistil, že v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne listinné dôkazy o tom, že by bol stavebný úrad postupoval v zmysle cit. § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) a upovedomil všetkých známych účastníkov konania o začatí správneho konania. V zmysle § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“) bol žalovaný súčasne povinný upozorniť účastníkov konania, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní s poučením, že inak sa na ne neprihliadne. Žalovaný vyššie uvedeným zákonným spôsobom nepostupoval. 1.4 V preskúmavanom prípade sa jedná o stavbu, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 2471/1, a preto orgánom štátnej správy, ktorého záujmy by mohli byť, resp. sú navrhovanou zmenou stavby dotknuté, je nepochybne Krajský pamiatkový úrad (ďalej aj ako „KPÚ“), ktorý je v zmysle § 11 ods. 1 pamiatkového zákona vecne príslušným správnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických a fyzických osôb na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk. Právomoc KPÚ je presne špecifikovaná v § 11 ods. 2 cit. zákona, v zmysle ktorého ustanovenia § 11 ods. 2 písm. e/ okrem iného vydáva záväzné stanoviská podľa § 30 a § 32 tohto zákona. Z § 32 ods. 10 pamiatkového zákona vyplýva pre vlastníka nehnuteľnosti pred začatím obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území povinnosť predložiť KPÚ prípravnú a projektovú dokumentáciu podľa ods. 4, 7 až 9, pričom KPÚ vydá osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosť stavebníka o zmenu stavby pred jej dokončením (po posúdení podanej žiadosti podľa jej obsahu) neobsahuje prílohu, ktorú by bolo možné označiť za doklad o prerokovaní s orgánom štátnej správy (KPÚ), t.j. neobsahovala žiadne vyjadrenie, stanovisko, ani zápisnicu o prerokovaní predmetných zmien stavby, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Neobsahovala ani záväzné stanovisko vydané KPÚ, z ktorého by bol zrejmý súhlas s vykonaním zmien stavby pred jej dokončením v zmysle žiadosti a jej príloh. Z administratívneho spisu nevyplýva ani tá skutočnosť, že by bol žalovaný stavebníka na predloženie takejto prílohy (dokladu) vyzval. Z uvedeného teda vyplýva, že stavebný úrad - žalovaný nepostupoval spôsobom stanoveným v § 19 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého v prípade, že žiadosť neobsahuje všetky náležitosti alebo prílohy stanovené zákonom v znení vykonávacej vyhlášky, bol žalovaný povinný postupovať podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku a vyzvať žiadateľa - stavebníka, aby tieto nedostatky odstránil a zároveň bol povinný poučiť ho o možnosti zastavenia konania v prípade nesplnenia výzvy. Žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval. 1.5 Krajský súd taktiež zistil, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 68 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona, keď po tom, ako stavebník doručil stavebnému úrodu návrh - žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, žalovaný ako stavebný úrad o predmetne žiadosti stavebníka nevydal rozhodnutie spĺňajúce náležitosti podľa § 46 a § 47 správneho poriadku. Oznámenie zo dňa 14.11.2012, v ktorom stavebný úrad žiadateľovi oznámil, že „súhlasí so zmenou stavby“, nie je možné považovať za rozhodnutie v zmysle § 68 ods. 2 stavebného zákona, pretože toto oznámenie jednak neobsahuje náležitosti stanovené v § 46 a § 47 správneho poriadku a jednak vydaniu takéhoto oznámenia nepredchádzal postup stanovený zákonom (§ 68 ods. 2 stavebného zákona). Navyše toto oznámenie bolo doručené stavebníkovi až potom, ako stavebník dňa 30.10.2012 doručil žalovanému návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia a bolo vydané (vyhotovené) v deň, keď žalovaný vydal (vyhotovil) Oznámenie o začatí kolaudačného konania spojeného s konaním o zmene stavby, v ktorom súčasne nariadil ústne pojednávanie a miestne zisťovanie na deň 04.12.2012, vrátane poučenia o možnosti podať námietky, stanovenia lehoty na podanie námietok a poučenia o následkoch nepodania námietok, resp. zmeškania tejto lehoty. Správny súd (zhodne ako žalobca) nespochybňoval, že stavebný úrad môže v zmysle § 81 ods. 4 stavebného zákona spojiť s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby (§ 68), môže tak však urobiť len za podmienok stanovených zákonom. Zo žiadneho ustanovenia stavebného zákona, a teda ani z § 81 ods. 4 však nevyplýva, resp. nemožno vyvodiť záver, že by v prípade, keď stavebný úrad spojí kolaudačné konanie s konaním o zmene stavby pred jej dokončením, nemal povinnosť vydať rozhodnutie. 1.6 Pre postup podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona sa vyžaduje, aby mal orgán verejnej správy (stavebný úrad) ešte pred spojením týchto konaní dostatok podkladov pre posúdenie splnenia podmienok na takýto postup, a to najmä vo vzťahu k posúdeniu otázky, či sa skutočné realizovanie stavby neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Stavebný úrad by mal teda mať k dispozícii projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie, ako aj projektovú dokumentáciu, prípadne výkresovú dokumentáciu týkajúcu sa zmeny/zmien stavby, ktorej porovnaním by bolo možné zistiť, o aké zmeny sa jedná a či realizáciou týchto zmien nedošlo k podstatnému odchýleniu sa pri realizácii stavby od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Súčasne by mal mať stavebný úrad k dispozícii žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, ktorá musí obsahovať všetky náležitosti stanovené v § 11 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ako aj všetky prílohy v zmysle § 11 ods. 2 písm. a/ a b/ cit. vyhlášky, t. j. okrem iného aj doklady o prerokovaní s orgánmi štátnej správy, ktorých záujmy sú navrhovanou zmenou stavby dotknuté, teda v tomto prípade o. i. doklad o prerokovaní zmien s KPÚ Banská Bystrica. Len v prípade, ak zmena stavby spočíva iba v nepodstatných odchýlkach od projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktoré sú demonštratívne uvedené v § 11 ods. 3 cit. vyhlášky, možno zmenu po dohode so stavebným úradom vyznačiť priamo v overených vyhotoveniach pôvodnej projektovej dokumentácie stavby a prerokovať v kolaudačnom konaní. 1.7 Žalovaný postupoval podľa krajského súdu v rozpore so zákonom, keď neprihliadal na stanovisko KPÚ s vydaním kolaudačného rozhodnutia a povolením zmeny stavby, ako aj procesným postupom stavebného úradu s odôvodnením, že toto stanovisko nebolo uplatnené v konaní, a to napriek účasti KPÚ na kolaudačnom konaní, ale bolo stavebnému úradu doručené po ukončení kolaudačného konania. V administratívnom spise sa nachádza iba prvá a tretia strana tohto stanoviska, podaného vo forme faxu. Z predmetného faxového (i keď neúplného) podania jednoznačne vyplýva, že KPÚ ako dotknutý orgán vyslovil nesúhlas s vydaním kolaudačného rozhodnutia a s povolením zmeny predmetnej stavby. Žiadal vyčleniť konanie o zmene stavby na samostatné konanie a prerušiť kolaudačné konanie do doby rozhodnutia o zmene stavby podľa § 68 stavebného zákona s odôvodnením, že zmena stavby nespočívala iba v nepodstatných odchýlkach od projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, a preto vyslovil názor, že vykonané zmeny stavby bez ich odsúhlasenia KPÚ nie je možné prerokovať v kolaudačnom konaní. Krajský súd zdôraznil, že takéto stanovisko dotknutého orgánu jednoznačne tvorí podklad rozhodnutia, ktoré je výsledkom kolaudačného konania (v tomto prípade spojeného s konaním o zmene stavby), pričom toto bolo nepochybne a preukázateľne doručené stavebnému úradu pred vydaním kolaudačného rozhodnutia, t.j. stavebný úrad bol povinný sa takýmto podaním zaoberať a s jeho obsahom sa vysporiadať v napadnutom rozhodnutí. Predmetné telefaxové podanie bolo v zmysle skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu doplnené písomným podaním, toto písomné podanie sa však v administratívnom spise nenachádza. Vo vzťahu ku konštatovaniu žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že predmetné stanovisko bolo doručené až po ukončení kolaudačného konania, správny súd uviedol, že akékoľvek konanie, ktoré bolo začaté podaním žiadosti, je ukončené až momentom nadobudnutia právoplatnosti vydaného rozhodnutia, v tomto prípade právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia. Pokiaľ mal žalovaný na mysli ukončenie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zistením, správny súd len pre úplnosť uviedol, že vykonaním a „ukončením“ ústneho pojednávania sa kolaudačné konanie nekončí. 1.8 Kolaudačné rozhodnutie musí obsahovať náležitosti stanovené v § 82 stavebného zákona, ako aj náležitosti stanovené v § 20 vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu i náležitosti stanovené v § 47 správneho poriadku. V dôsledku skutočnosti, že žalovaný ako stavebný úrad v kolaudačnom konaní spojenom s konaním o zmene stavby pred jej dokončením neprihliadol na nesúhlasné záväzné stanovisko, nezistil spoľahlivo skutočný stav veci potrebný pre rozhodnutie. V dôsledku takéhoto nezákonného postupu žalovaného krajský súd považoval zistenie skutkového stavu za nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného aj podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP.
8. 2.1 Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť a navrhol sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a konanie zastavil. 2.2 Žalovaný v kasačnej sťažnosti poukázal na to, že krajský súd nesprávne interpretoval § 68 ods. 1 a § 81 ods. 4 stavebného zákona na daný skutkový stav. Ak správny orgán procesne spojí dve konania, je logické, že výsledkom tohto konania bude jedno rozhodnutie; v danom prípade teda, ak žalovaný spojil konanie o zmene stavby pred dokončením s kolaudačným konaním, nevznikla povinnosť vydať osobitné rozhodnutie, ktorým rozhodne o zmene stavby pred jej dokončením. 2.3 Postup podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona je špecifickým postupom správneho orgánu, ktorý tento zákon umožňuje, ak stavebník podá návrh na zmenu stavby pred dokončením podľa § 68 stavebného zákona a návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 79 stavebného zákona, ktorým sa začína kolaudačné konanie. Postup stavebného úradu spočívajúci v spojení konania o zmene stavby pred jej dokončením a kolaudačným konaním bol teda prejavom diskrečnej právomoci žalovaného, t. j. jeho správnej úvahy. V tomto prípade žalovaný v rámci správnej úvahy uzavrel, že skutočné realizovanie stavby „Polyfunkčného domu - nadstavba Námestie SNP 18, Banská Bystrica“ sa podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. V danej veci sa žalovaný dostatočne vysporiadal s obidvomi návrhmi stavebníka. 2.4 Krajský súd podľa žalovaného nesprávne interpretoval § 18 ods. 3 správneho poriadku a § 61 ods. 1 stavebného zákona vo vzťahu k § 81 ods. 4 stavebného zákona. Žalovaný si Oznámením o začatí kolaudačného konania spojeného s konaním o zmene stavby a o nariadení ústneho pojednávania a miestneho zisťovania zo dňa 14.11.2012 splnil povinnosť podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku, keď o spojených konaniach oboznámil účastníkov konania aj dotknuté osoby, aj Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica. V tejto súvislosti tiež podľa názoru žalovaného spočíva nesprávne právne posúdenie krajského súdu v tom, že krajský súd na daný skutkový stav neaplikoval § 27 ods. 2 SSP, ktorý stanovuje rozsah preskúmavacej právomoci krajského súdu pri rozhodnutí, ktoré bolo vydané na základe zákonom povolenej správnej úvahy. 2.5 Krajský súd sa pri skúmaní, či zmena stavby spočívala v podstatných odchýlkach, odvolal na ustanovenie § 11 ods. 3 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Uvedené ustanovenie však uvádza demonštratívnym spôsobom len nepodstatné odchýlky na vyhodnotenie toho, či je stavebník povinný predložiť ďalšiu projektovú dokumentáciu, alebo sa zmeny stavby vyznačia priamo v overených vyhotoveniach pôvodnej projektovej dokumentácie stavby. To však podľa žalovaného nezakladá argument a zákonný rámec pre správnu úvahu správneho orgánu podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona, či sa skutočné zrealizovanie podstatne odchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Krajský súd tak na daný skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis, a to ustanovenie § 11 ods. 3 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a nerešpektoval ustanovenie § 27 ods. 2 SSP. 2.6 V súvislosti so stanoviskom Krajského pamiatkového úradu, podaného faxom žalovaný uviedol, že sa jednalo o neúplné podanie, za daného skutkového stavu nevyvolávajúce hmotnoprávne účinky. Žalovanému nevznikla povinnosť podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku, keďže KPÚ v lehote uvedenej v oznámení zo dňa 14.11.2012 až do skončenia ústneho pojednávania nedoručil úplné podanie; len neúplné faxové podanie doručené dňa 03.12.2012 nemožno považovať ako podanie, ktoré sa má posudzovať podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku podľa obsahu, keďže podľa tohto paragrafu sa posudzuje podanie, ktoré je ale podaním v právnom slova zmysle. Žalovaný by v danom prípade, za daného skutkového stavu mohol považovať záväzné stanovisko KPÚ zo dňa 03.12.2012 za podanie doručené v lehote danej žalovaným v súlade s § 80 ods. 2 stavebného zákona len vtedy, ak by: - zástupca za KPÚ na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním dňa 04.12.2012 najneskôr do jeho skončenia predložil žalovanému ako správnemu orgánu úplné písomné podanie zo dňa 03.12.2012, príp. úplné písomné stanovisko inak úradne číselne označené alebo ak by - zástupca za KPÚ na ústnom konaní dňa 04.12.2012 najneskôr do jeho skončenia ústne do zápisnice uviedol záväzné stanovisko za KPÚ. 2.7 Krajský súd sa podľa žalovaného vôbec nevysporiadal s tvrdením zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 23.03.2017, že v prípade, ak by krajský súd zrušil kolaudačné rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.01.2013, toto rozhodnutie by bolo nevykonateľné, a to vo vzťahu k § 140b ods. 7 stavebného zákona v spojení s § 63 ods. 3 správneho poriadku. Zároveň žalovaný poukázal na analogiu legis vo vzťahu revízie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, keď lex specialis, stavebný zákon ustanovuje v 140b ods. 7 ako ďalší, a to mimoriadny prostriedok nápravy rozhodnutia založeného na obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, obnovu konania. 2.8 Žalovaný taktiež namietal, že konanie smerujúce k zrušeniu právoplatného kolaudačného konania vychádzalo z iniciatívy prokurátora, ktorý nebol účastníkom kolaudačného konania. Práve z toho dôvodu je podanie žaloby prokurátora limitované ochranou iných ako subjektívnych práv, verejného záujmu podľa § 177 ods. 2 SSP a zákona o prokuratúre. Krajský súd sa touto materiálnou podmienkou v konaní nezaoberal. 2.9 Krajský súd podľa žalovaného neuviedol, porušenie ktorých ustanovení zákona spôsobilo nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Zároveň krajský súd neuviedol, aké konkrétne objektívne právo bolo kolaudačným rozhodnutím porušené, prípadne verejný záujem, ktorého ochrana pri rozhodovaní správneho súdu je zakotvená v § 5 ods. 3 SSP. Krajský súd tak nesprávne právne vec posúdil, keď neaplikoval § 5 ods. 2 SSP, § 5 ods. 3 SSP a § 177 ods. 2 SSP a nesprávne aplikoval § 119 SSP.
9. 3.1 Žalovaný spolu s kasačnou sťažnosťou podal aj návrh na priznanie odkladného účinku tejto kasačnej sťažnosti. Namietal, že rozhodnutím krajského súdu zo dňa 23.03.2017, t. j. zrušením kolaudačného rozhodnutia zo dňa 15.01.2013 došlo k výraznej disproporcii medzi faktickým a právnym stavom predmetnej stavby. Predmetná stavba „Polyfunkčný dom-nadstavba, Nám. SNP 18, Banská Bystrica“ bola skolaudovaná v súlade s 81 ods. l stavebného zákona, takže z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení je užívaniaschopná. Polyfunkčný dom pozostáva z bytov a prevádzok, ktoré sú vo vlastníctve a užívaní tretích osôb, ktoré nadobudli vlastnícke právo od stavebníka ako účastníka konania v dobrej viere. 3.2 Postupom krajského súdu podľa § 191 ods. 4 SSP bude žalovaný povinný začať nové konanie, a to konanie za zmeneného rozšíreného okruhu účastníkov konania a zmenenej legislatívy v čase, keď v dôsledku podanej kasačnej sťažnosti nebude zrejmé, či v konaní žalovaného došlo k takému porušeniu zákonnosti a verejného záujmu, ktorý odôvodňuje nové konanie pred správnym orgánom. 3.3 Všetky vyhradené zariadenia, kde sú povinné pravidelné revízne správy podľa zákona sa v zmysle vtedy platnej legislatívy posudzovali podľa stavu v danom čase, v čase spojených konaní, pričom v súčasnosti došlo v dôsledku zmenenej legislatívy v tejto oblasti k zmenám; k tomuto bude musieť žalovaný ako správny orgán v novom konaní prihliadať. 3.4 Keďže konanie a rozhodovanie o kasačnej sťažnosti nie je SSP časovo limitované, a naopak konanie podľa správneho poriadku časovo limitované je, môže žalovaný v správnom konaní v dôsledku nového konania a vydania nového rozhodnutia založiť zmätočný stav, keď bude konať a rozhodne v čase, keď kasačný súd nerozhodne o podanej kasačnej sťažnosti, alebo keď kasačný súd zruší rozsudok krajského súdu v čase, keď bude existovať nové právoplatné kolaudačné rozhodnutie na predmetnú stavbu. Rovnako tak v dôsledku vyjadrení dotknutých orgánov v novom konaní a zmenenej legislatíve od právoplatnosti pôvodného kolaudačného rozhodnutia, napr. v oblasti energetiky bude nutné vykonať zásahy na nehnuteľnosti za situácie, keď nie je ustálený právny stav smerujúci k vydaniu rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je nehnuteľnosť v právnom slova zmysle užívaniaschopná. Hrozí tak závažná ujma na právach vlastníkov nehnuteľností v polyfunkčnom dome, napr. vznik škody, ako aj tretím osobám. 3.5 Vyššie uvedený neistý právny stav, keď je fakticky užívaná stavba bez kolaudačného rozhodnutia, je závažnou ujmou práv vlastníkov a užívateľov v polyfunkčnom dome nadobudnutých v dobrej viere, a preto podľa názoru žalovaného, priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom.
10. 4.1 K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník konania, ktorý sa plne stotožnil s kasačnou sťažnosťou. Mal za to, že predmetná kasačná sťažnosť v plnej miere objasňuje priebeh a konanie o žalobe Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici. Bol toho názoru, že predmetným rozsudkom môže dôjsť k závažným škodám, či už v spoločnosti MIKEA s.r.o. alebo u tretích osôb a zároveň sa plne stotožnil s vyjadrením mesta Banská Bystrica. 4.2 Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.
11. 5.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti § 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP). 5.2 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 5.3 Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 5.4 Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, že spoločnosť MIKEA, s.r.o. podala dňa 30.10.2012 ma Mestskom úrade Banská Bystrica - stavebný úrad návrh na kolaudáciu stavby „Polyfunkčný dom - nadstavba, Nám. SNP 18, Banská Bystrica“ (ďalej aj ako „stavba“). Uskutočnenie stavby povolilo mesto Banská Bystrica stavebným povolením vydaným pod číslom OVZ 130347/2010-ŽE, evidenčné číslo 09/2011 zo dňa 19.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.
12. V stavebnom konaní KPÚ vydal okrem iného záväzné stanovisko k prepracovanej projektovej dokumentácii pod č. BB-10/1860-2/8348/LIE zo dňa 20.12.
13. 5.5 Dňa 14.05.2012 podala spoločnosť MIKEA, s. r. o. žiadosť označenú ako Žiadosť o dodatočné povolenie stavby podľa § 88a stavebného zákona, súčasťou tejto žiadosti bol dokument označený ako Príloha k žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením - postup realizácie nadstavby. Pri uskutočňovaní stavby boli totiž vykonané zmeny stavby oproti projektovej dokumentácii stavby overenej v stavebnom konaní. Vykonané zmeny nebolo potrebné podľa žalovaného posudzovať v samostatnom konaní, keďže zmenou stavby sa nezmenila veľkosť pôdorysu pôvodne povolenej stavby, vonkajší obrys stavby ani pripojenie na verejné rozvodové siete a dopravné komunikácie. Zmena pozostávala z vybudovania troch strešných okien na presvetlenie nového podkrovia v druhej úrovni strechy. Zmena stavby podľa žalovaného podstatne neovplyvnila práva a právom chránené záujmy účastníkov pôvodného stavebného konania. Zmenu stavby odsúhlasil stavebný úrad oznámením č. OVZ-SU 32818/2012/MM, ev. č. 274/2012 zo dňa 14.11.2012, z ktorého ďalej vyplývalo, že túto zmenu mal prerokovať v konaní spojenom s kolaudačným konaním podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona. Predmetné oznámenie bolo doručené iba spoločnosti MIKEA, s.r.o., t. j. stavebníkovi. 5.6 Následne stavebník podal návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, avšak ešte predtým, ako stavebný úrad vydal Oznámenie o súhlase zmeny stavby. Žalovaný vydal dňa 14.11.2012 Oznámenie o začatí kolaudačného konania a o zmene stavby a o nariadení ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. 5.7 Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica zaslal stavebnému úradu faxom záväzné nesúhlasné stanovisko s vydaním kolaudačného rozhodnutia a nesúhlasné stanovisko s povolením zmeny stavby pred jej dokončením, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 03.12.
14. Aj napriek tomu, že vo faxovom podaní chýbala druhá strana, bolo z neho zjavné, že sa jedná o nesúhlasné stanovisko KPÚ. Dňa 05.12.2012 bolo stavebnému úradu poštou doručené nesúhlasné stanovisko KPÚ ku kolaudačnému konaniu spojeného s konaním o zmene stavby, v ktorom KPÚ namietal, že na objekte národnej kultúrnej pamiatky sa uskutočnili práce nad rámec a v rozpore s projektom schváleným KPÚ, a teda v rozpore s rozhodnutím KPÚ č. BB-07/937/3294/LIE zo dňa 25.05.2007 a záväznými stanoviskami KPÚ č. BB-10/184/545/LIE zo dňa 21.01.2010 a č. BB-10/1860/7316/LIE zo dňa 09.11.2010, vydanými k obnove národnej kultúrnej pamiatky. Projektovú dokumentáciu k predmetným stavebným zmenám spoločnosť MIKEA, s. r. o. nepredložila v rámci obnovy kultúrnej pamiatky KPÚ na vydanie záväzného stanoviska. KPÚ sa nestotožnil s procesným postupom žalovaného, ktorý spojil kolaudačné konanie s konaním o zmene stavby. 5.7 Dňa 04.12.2012 bolo uskutočnené ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Kolaudovaná stavba bola obhliadnutá a bolo zistené, že stavba je stavebno-technicky dokončená, schopná trvalého užívania pre účel 6 b.j. 5.6 Kolaudačným rozhodnutím OVZ-SU 32838/2012/MM Ev.č.: 257/2012 zo dňa 15.01.2013 žalovaný povolil podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona a podľa § 20 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. trvale užívať stavbu „Polyfunkčný dom - nadstavba, Nám. SNP 18, Banská Bystrica“ v rozsahu 6 bytov, pre účel: byty. Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad v napadnutom kolaudačnom rozhodnutí neprihliadol na nesúhlasné stanovisko KPÚ.
15. 6.1 Podľa § 5 ods. 11 SSP, konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 6.2 Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. 6.3 Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. 6.4 Podľa § 181 ods. 2 SSP, prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. 6.5 Podľa § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 6.6 Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 6.7 Podľa § 58 ods. 1 stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. 6.8 Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 6.9 Podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. 6.10 Podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona, v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. 6.11 Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. 6.12 Podľa § 80 ods. 1 a 2 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. V oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. 6.13 Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. 6.14 Podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona, s kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (§ 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. 6.15 Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. 6.16 Podľa § 82 ods. 2 stavebného zákona, v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá. 6.17 Podľa § 82 ods. 4 stavebného zákona, v podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. 6.18 Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 6.19 Podľa § 1 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“), táto vyhláška upravuje podrobnosti o obsahu a) rozhodnutí podľa zákona, b) návrhov na vydanie rozhodnutí a rozsahu a obsahu dokumentácie, ktorú k nim treba priložiť, c) ohlásení drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác. 6.20 Podľa § 11 ods. 1 až 3 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.: