1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca sa žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2014/31315/91098/ŠSS-ST zo dňa 20.10.2014, ktorým žalovaný
2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Prešov zo dňa 11. júla 2014, č. B/6304/2014-Tu. Uvedeným rozhodnutím Mesto Prešov ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad rozhodol tak, že Stavba: MEDIK PARK - Dilongova ulica, Prešov sa bude realizovať na pozemkoch
evidencie nehnuteľnosti parc . č. KN-C XXXX/X, KN-C XXXX/X, KN- C XXXX/X, KN-C XXXX/XX, KN-C XXXX/XX, KN-C 9696 (KN-E XXXX/X) kat. úz. C., ako je zakreslené v Celkovej situácii, koordinačnom výkrese stavby, ktorú vypracoval v apríli 2014 Ing. árch. I. M., autorizovaný architekt v mierke M=1:
zákona zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a spolu s nimi overenou projektovou dokumentáciou ho požaduje predložiť pri kolaudačnom konaní. Krajský súd mal ďalej preukázané, že v administratívnom spise sa ďalej nachádza Záväzné stanovisko mesta Prešov, sekcia stavebného úradu a urbanistiky, oddelenie dopravy, energetiky a životného prostredia zo dňa 29.04.2014, č. B-6809/2014, z ktorého vyplýva, že mesto Prešov ako príslušný orgán štátnej správy na úseku cestnej dopravy a územných komunikácií vykonávajúci miestnu štátnu správu vo veciach miestnych a účelových komunikácií k projektovej dokumentácii stavby „MEDIK PARK Dilongova ulica, Prešov“ na pozemkoch parc. KN-C XXXX/1, 8, 9, 10, katastrálne územie C., spracované Ing. arch. I. M. vydáva pre účely územného konania
Stavebného zákona toto záväzné stanovisko: Cestný správny orgán súhlasí s vydaním územného rozhodnutia na predmetnú stavbu. Zároveň cestný správny orgán súhlasí
3 Cestného zákona s dopravným pripojením stavby „MEDIK PARK Prešov“ na Dilongovu ulicu vybudovaním novej účelovej obslužnej komunikácie na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/X,X,XX, kat. úz. C.. Ďalej mal krajský súd preukázané, že oznámením o začatí územného konania zo dňa 10.04.2014, sp. zn. B/6304/2014-TÚ Mesto Prešov, sekcia stavebného úradu a urbanistiky oznámila začatie stavebného konania a nariadila prerokovanie návrhu na ústne pojednávanie a miestne zisťovanie na deň 30.04.2014 o 9:00 hod.. Začatie územného konania oznámila dotknutým orgánov štátnej správy a všetkým známym účastníkom konania. Následne oznámením o začatí územného konania zo dňa 15.05.2014, sp. zn. B/6304/2014-TÚ bolo oznámené dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom konania opakované prejednanie návrhu - oboznámenie účastníkov územného konania s posúdením vplyvu novostavby na okolitú zástavbu na deň 02.06.2014 o 9:00 hod.. Prílohu zápisnice z opakovaného územného konania vo veci umiestnení stavby zo dňa 02.06.2014 tvoria aj záväzné vyjadrenia dotknutých orgánov a účastníkov územného konania a ich námietky v územnom konaní. Listom zo dňa 17.06.2014 bol navrhovateľ - spoločnosť IBEC, spol. s r.o. vyzvaný na doplnenie návrhu a územné konanie bolo prerušené. Oznámením zo dňa 19.06.2014 mesto Prešov oznámilo účastníkom konania a dotknutým orgánom opakované prejednanie upraveného návrhu bez miestneho zisťovania s tým, že určil lehotu, do ktorej môžu účastníci konania nahliadnuť do spisu a uplatniť námietky, a to do 04.07.2014. Zároveň boli upozornení, že ak svoje námietky a pripomienky k návrhu neuplatnia najneskoršie do 04.07.2014, nebude sa na nich prihliadať. Listom, ktorý bol doručený mestom Prešov 03.07.2014 oznámili účastníci územného konania I.. N. U., I.. KW., I.. S. I. a I.. R. I. svoje námietky voči stavebnému zámeru. Mesto Prešov, sekcia stavebného úradu a urbanistiky, oddelenie hlavného architekta mesta a územného plánovania listom zo dňa 04.07.2014, č. 10032/2014, oznámilo stanovisko k územnému konaniu - opakovanému prejednaniu upraveného návrhu bez miestneho zisťovania, z ktorého vyplýva, že súhlasí s vydaním územného rozhodnutia predmetnej stavby za podmienok, ktoré uviedlo v tomto liste. Žiadalo, aby tieto podmienky boli súčasťou podmienkovej časti územného rozhodnutia o umiestnení stavby. V administratívnom spise sa nachádza aj záväzné vyjadrenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, krajský dopravný inšpektorát k odvolaniu žalobcu, z ktorého krajský súd zistil, že projektovanie miestnych a účelových komunikácií sa vykonáva
normy STN 73 6110, Dilongová ulica musí mať šírku 5,5m, prípadne je možné túto šírku redukovať na 5m pre obojsmernú dvojpruhovú komunikáciu s minimálne jednostranným chodníkom. Čo sa týka dopravnej priepustnosti, KDI nedisponuje aktuálnym nápočtom dopravnej zaťaženosti, preto sa k uvedenému vyjadriť nemôže. Zároveň vychádza z predpokladu, že príslušný cestný správny orgán stavbu posúdil aj z hľadiska širších dopravných vzťahov. Krajský súd poukazom na to, že podstatnou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť je, či záväzné stanoviská, na ktoré žalobca poukazuje, sú v súlade so zákonom a či sú dostatočne odôvodnené tak, aby mohli tvoriť podklad rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, konštatoval, že z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonoch ustanovených prípadoch), t.j. k porušeniu práva žalobcov na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky týmto rozhodnutím nemôže reálne dôjsť. Vydaním územného rozhodnutia správne orgány nemohli reálne ukrátiť žalobcu na jeho vlastníckom práve, práve na priaznivé životné prostredie, ani práve na súkromie, a preto nebol v tomto rozsahu splnený základný predpoklad potrebný k vecnému vybaveniu žaloby. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že nezákonným postupom a rozhodnutím správnych orgánov došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces a žalovaný mu fakticky odňal možnosť účinne brániť svoje práva v konaní, keď nezabezpečil riadne odôvodnené záväzné stanoviská, ani svoje rozhodnutie neodôvodnil náležitým jasným, zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, krajský súd uviedol, že v konaní správnych orgánov, v ich postupe, ani v rozhodnutiach nezistil nezákonný postup správnych orgánov. Správne orgány sa dôsledne zaoberali všetkými námietkami žalobcu, aj iných účastníkov správneho konania vznesenými v konaní po tom, čo im umožnili vyjadriť sa k územnému konaniu. Za nedôvodnú krajský súd považoval námietku žalobcu, ktorou najmä namietal, že považuje záväzné stanoviská Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove zo dňa 07.05.2014, č. ORHZ-PO1-0659-001/2014, a záväzné stanovisko sekcie Stavebného úradu a urbanistiky mesta Prešov, oddelenie dopravy, energetiky a životného prostredia zo dňa 29.04.2014, č. B-6809/2014, za nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné pre chýbajúce odôvodnenie, pričom poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok NS SR zo dňa 06.03.2012, sp. zn. 3Sžp/9/2011, rozsudok NS SR zo dňa 22.05.2014, sp. zn. 8Sžp/14/2013). Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzali z kladných vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov, uplatňujúcich záujmy chránené osobitnými predpismi z hľadiska životného prostredia, z hľadiska ochrany zdravia ľudí i z hľadiska dopravného riešenia, ktorých obsah je pre správny orgán záväzný (§ 140b Stavebného zákona), čím sa zachováva záväznosť požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách. Ak správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z kladných záväzných stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov a na tieto stanoviská vo svojich rozhodnutiach poukázali, nemožno konštatovať nezákonnosť ich rozhodnutí. V prípade, ak by účastníci nesúhlasili s obsahom a závermi z nich vyplývajúcimi, mali zákonnú možnosť uplatniť námietky proti obsahu záväzného stanoviska, čo však neučinili. K námietke žalobcu, že žalobca vzniesol námietku absencie odôvodnenia záverečných stanovísk Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove a sekcie Stavebného úradu a urbanistiky mesta Prešov, oddelenie dopravy, energetiky a životného prostredia až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, krajský súd poukázal na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 36 ods. 1, 2 Stavebného zákona, ktorou je ovládané územné konanie a z ktorého vyplýva, že účastníci konania svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na nich neprihliadne. Krajský súd mal preukázané, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 stavebného zákona. Oznámil účastníkom a dotknutým orgánom začatie územného konania a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním a následne opakované ústne pojednávanie bez miestneho zisťovania. V oznámení upozornil účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Žalobca, ako aj ďalší účastníci správneho konania vzniesli svoje námietky, ktorými sa stavebný úrad v rozhodnutí o umiestnení stavby aj riadne vyporiadal. Žalobca námietku nedostatku odôvodnenia uvedených záväzných stanoviskách nevzniesol. Túto vzniesol až v odvolaní. Napriek konzervačnej zásade sa žalovaný touto odvolacou námietkou zaoberal, dokonca vyzval dotknuté orgány na vyjadrenie sa k odvolaniu. Tieto orgány v odvolacom konaní predložili svoje vyjadrenia k uvedenej odvolacej námietke a žalovaný sa teda aj touto odvolacou námietkou vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal. Krajský súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu v súvislosti s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť z dôvodu, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil a ktoré skutočnosti vzal za podstatné pri svojom rozhodnutí. Konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je jasné a zrozumiteľné, poskytujúce dostatočný základ pre jeho preskúmanie. Mal za to, že pokiaľ žalovaný odôvodnil odvolacie námietky poukazom na kladné vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov, uplatňujúce záujmy chránené osobitnými predpismi z hľadiska životného prostredia, z hľadiska ochrany zdravia ľudí i z hľadiska dopravného riešenia, ktorých obsah je pre správny orgán záväzný (§ 140b Stavebného zákona), čím sa zachováva záväznosť požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách, nemožno konštatovať nezákonnosť jeho rozhodnutia, nie je nevyhnutné, aby sa správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou, avšak musí byť z neho zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z rozhodnutia žalovaného to jednoznačne vyplýva.
názoru krajského súdu nebolo preukázané, že by bolo žalobcovi v správnom konaní upreté právo na spravodlivý proces, keďže stavebný úrad, ako aj žalovaný postupovali v konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona a umožnili žalobcovi nahliadnuť tak do projektovej dokumentácie, ako aj do administratívneho spisu a vo veci mu umožnili vzniesť aj námietky. Žalobca mal možnosť nahliadať do spisu a oboznámiť sa tak s podkladmi rozhodnutia, o ktorom práve bol správnym orgánom poučený v oznámení o začatí územného konania. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 O.s.p.. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov nepriznal, keď žalobca nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný a žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
osobitného zákona, teda aj záujmy účastníkov predmetného konania, v danom prípade záujem žalobcu, ako aj vedľajších účastníkov, okrem vedľajšieho účastníka 1/ museli „striehnuť“, či stanovisko štátneho orgánu bez ohľadu či je kladné alebo záporné, ktoré má okrem iného čiastočne konštitutívny charakter, je alebo nie je, resp. do akej miery je odôvodnené, keďže práve štátne orgány by mali podávať stanoviská, ktoré sú v súlade s ustálenou súdnou praxou, a preto aj povinnosťou uvedených štátnych orgánov zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia princípov právneho štátu. Nesúhlasili s vyhodnotením žalobcovej námietky, že žalobca a ani ktorýkoľvek z vedľajších účastníkov nenamietali tieto námietky pri ústnom prejednaní, považujúc to v rozpore s ustálenou súdnou praxou, článkom 46 ods. 1 ústavy, ako aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danej súvislosti poukázali tiež na to, že z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď. Ďalej vyslovili názor, že skutočnosť, ak v odvolacom konaní došlo k odstráneniu vady záväzných stanovísk oboch vyššie popísaných štátnych orgánov, nemení to nič na skutočnosti, že v čase vydávania prvostupňového rozhodnutia toto vychádzalo zo stanovísk, ktoré obsahovali vady a vzhľadom na uvedené aj prvostupňové rozhodnutie trpí vadou. V tejto súvislosti namietali aj vysporiadanie sa krajským súdom s námietkou žalobcu vo vzťahu k nezrozumiteľnosti rozhodnutia žalovaného pre absenciu úvah, na základe ktorých tento dospel k svojmu rozhodnutiu a v danej súvislosti namietali tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu. 4. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniam K odvolaniam sa vyjadril žalovaný. Navrhoval, aby najvyšší súd
potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/1/2015-66 zo dňa
2, 3 S.s.p. odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú
doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaných odvolaní (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p. ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 1 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd
1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa
2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Mesta Prešov zo dňa
evidencie nehnuteľnosti parc . č. KN-C XXXX/X, KN-C XXXX/X, KN- C XXXX/X, KN-C XXXX/XX, KN-C XXXX/XX, KN-C XXXX (KN-E XXXX/X) kat. úz. Prešov tak, ako je zakreslené v Celkovej situácii, koordinačnom výkrese stavby, ktorú vypracoval v apríli 2014 Ing. árch. I. M., autorizovaný architekt v mierke M=1:500; pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu určil podmienky a rozhodol o námietkach účastníkov územného konania, ktoré uviedol vo výroku tohto rozhodnutia. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza. Najvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.(§ 247 ods. 2, 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Povinnosťou správneho súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej je v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. dať odpoveď na zásadné otázky týkajúce sa predmetu súdneho prieskumu nastolené žalobcom v žalobe. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v danej veci v procese súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keďže súdny prieskum rozhodnutí napadnutých žalobou vykonal v súlade s platnou právnou úpravou stavebného zákona ustanovujúcej územné konanie a vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Odvolací súd po vykonaní súdneho prieskumu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím stavebného úradu, pri aplikácii zákonnej úpravy ustanovenej v stavebnom zákone dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, a to že žalobné námietky žalobcu neboli dôvodné k vyhoveniu žalobného návrhu, keďže nespochybnili správnosť a zákonnosť preskúmavaného správneho rozhodnutia a postupu mu predchádzajúceho. 8. Právne posúdenie odvolacím súdom
čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750). Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.
čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí.
1, 2, 3, 4 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady
a ostatné existujúce podklady
; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi
odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Ak stavebný úrad po posúdení návrhu
odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi
odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti;
nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
1, 2 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
1, 5 stavebného zákona územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia. V odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania.
stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok). Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku). Podmienky na umiestnenie stavby sú výsledkom zosúladenia rôznych záujmov v území s prihliadnutím na budúce účinky stavby v území najmä z hľadiska ochrany životného prostredia, súladu urbanisticko-architektonického riešenia stavby s okolím, určenia polohy stavby na pozemku aj vzhľadom k susedným stavbám, pričom stavebný úrad je povinný pri vydávaní rozhodnutia prihliadať osobitne na vymedzené požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy. Predpokladom vydania rozhodnutia o umiestnení stavby v zmysle § 39a ods. 1, 2 stavebného zákona, je zistenie stavebným úradom v územnom konaní, či sú splnené zákonné podmienky ustanovené v §§ 32 a nasl. stavebného zákona. V zmysle § 37 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnenie stavby stavebný úrad sleduje verejné záujmy, a súčasne skúma, či sú splnené zákonné podmienky ustanovené v § 38, teda sleduje ochranu vlastníckych práv. V územnom rozhodnutí stavebný úrad vymedzí územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, pričom ide predovšetkým o ochranu verejných záujmov v území, čo však nezbavuje stavebný úrad rešpektovať aj záujmy právnických alebo fyzických osôb, ktorých práva alebo právom chránené záujmy by mohli byť budúcou stavbou dotknuté. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, na ktorom sa stavba umiestňuje, určujú sa podmienky pre umiestnenie tejto stavby a rozhodne sa o námietkach účastníkov územného konania. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 117 stavebného zákona stanovuje právomoc stavebného úradu konať a rozhodovať o návrhu navrhovateľa o umiestnenie stavby, ktorého povinnosťou za tým účelom v súčinnosti s účastníkmi konania postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v správnom poriadku je zadovážiť si potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a v rozhodnutí vymedziť územie na navrhovaný účel, určiť podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu a rozhodnúť o námietkach účastníkov konania. Z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa mal preukázané, že správny orgán prvého stupňa postupom v súlade s citovanou právnou úpravou stavebného zákona sa vecou náležite zaoberal, keď v územnom konaní žiadosť navrhovateľa IBEG, spol. s.r.o., Prešov, Jilemnického 4, o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení Stavby: MEDIK PARK - Dilongova ulica, Prešov, posudzoval na základe listinných podkladoch predložených navrhovateľom, záväzných stanovísk dotknutých orgánov v intenciách platných regulatív pre dané územie určených územným plánom mesta, či budúca stavba je v súlade s územným plánom mesta i s verejným záujmom, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, nariadil pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, v konaní postupoval v súčinnosti s účastníkmi konania a v územnom rozhodnutí rozhodol o umiestnení predmetnej stavby, vymedziac stavebný pozemok, určil podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu a rozhodol o námietkach účastníkov konania a v odôvodnení rozhodnutia sa s námietkami účastníkov konania i riadne vysporiadal. Z uvedených dôvodov bol zákonný postup žalovaného, keď
2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu, ktorými namietal, že krajský súd sa správne nevysporiadal s jeho námietkou vymedzenou v článku III ods. 7 bod 1 žaloby, ktorou poukázal na absenciu riadneho odôvodnenia záväzných stanovísk dotknutých orgánov, a to záväzného stanoviska Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Prešove z 07.05.2014, č. ORHZ-POl- 0659-001/, stanoviska Sekcie stavebného úradu a urbanisticky mesta Prešov, oddelenia dopravy, energetiky a životného prostredia z 29.04.2014, č. B- 6808/2014 a súčasne, že krajský súd sa rovnako nesprávne vysporiadal s jeho námietkou uvedenou v bode čl. III ods. 7 bod 2 žaloby, a to absolútneho opomenutia vymedzených námietok. Krajský súd uvedenými námietkami žalobcu sa zaoberal a náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na stranách 15 a nasl.. Odvolací súd s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa nepovažoval uvedené námietky žalobcu za relevantné pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, sa stotožňuje a súčasne na dôvody ním vyslovené poukazuje. Na zdôraznenie správnosti záveru prvostupňového súdu uvádza. Územné konanie pre umiestnenie stavby je riadené koncentračnou zásadou. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ako aj pribratí účastníci (v
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL. ÚS 16/95). Taktiež Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca aj v Občianskom zákonníku v §§ 123 a nasl., keď v právnej norme § 124 stanoví, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu žalobcu na nerušený výkon jeho vlastníckeho práva, spočívajúci v kvalite bývania, je postavené právo navrhovateľa o vydanie rozhodnutia o umiestnenie stavby tiež na riadny výkon jeho vlastníckeho práva spočívajúci vo zveľadení jeho majetku. Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci odvolací súd dáva súčasne do pozornosti žalobcu právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 72/2010, v zmysle ktorého „v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.“ Vzhľadom aj k uvedenému odvolací súd v danom prípade považoval za správny a zákonný postup správnych orgánov oboch stupňov, keď v preskúmavacom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie žiadosti navrhovateľa o vydanie rozhodnutia o umiestnenie stavby, upriamil
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.