2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.. Rozsudok bol verejne vyhlásený 26.04.2018 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. S poukazom na uvedené potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Na doplnenie a k jednotlivým odvolacím dôvodom najvyšší súd uvádza, že predmetom súdneho a teda aj odvolacieho konania nebolo spochybňovanie naplnenia znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 39 ods. 1 písm. c/ zákona č. 392/2011 Z. z., ale uložená sankcia - pokuta vo výške 3.320 eur, ako aj okolností, ktoré mali na jej výšku vplyv. Žalobca vzhľadom na absenciu existencie liberačných dôvodov mal za to, že z dôvodu, že v priebehu konania sa preukázalo, že k pochybeniu došlo treťou osobou na území krajiny vydávajúcej Certifikát konečného užívateľa a keďže neboli preukázané žiadne výrazné negatívne dôsledky protiprávneho konania (ako napr. závažnosť správneho deliktu; spôsob jeho spáchania; pohnútka žalobcu; okolnosti, za ktorých došlo k protiprávnemu konaniu; dĺžka protiprávneho konania; následky; výška spôsobenej škody; miera ohrozenia verejného záujmu), mal správny orgán, resp. súd, za aplikácie analogiae iuris upustiť od potrestania. Ak žalobca v žalobe tvrdil, že správny orgán mal možnosť upustiť od potrestania, s týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil. Trestný zákon v ustanovení § 40, resp. Zákon o priestupkoch v ustanovení § 11 ods. 3 (na ktoré žalobca aplikáciou analogiae iuris odkazuje), upravujú podmienky, za ktorých môžu súd/správny orgán v trestnom konaní upustiť od potrestania, avšak v preskúmavanej veci takúto právnu úpravu zákon č. 392/2011 Z. z. neobsahuje a podľa názoru súdu teda ani neumožňuje správnemu orgánu, aby upustil od potrestania žalobcu. Inštitút upustenia od sankcie môže správny orgán využiť len v prípade, ak mu hmotnoprávny predpis, ktorého aplikácia v príslušnej veci prichádza do úvahy, takýto postup dovoľuje, keďže ani v trestnom práve nie je inštitút upustenia od potrestania produktom vyvíjajúcej sa judikatúry, ale je zakotvený v Trestnom zákone (resp. Zákone o priestupkoch) s jasne definovanými kritériami, umožňujúcimi jeho aplikáciu na konkrétny prípad. V prejednávanej veci je stanovený sankčný rozsah od 3.320 eur do 166.000 eur, preto postup správneho orgánu, ktorý vyhodnotil žalobcom prezentované kváziliberačné dôvody, ako okolností, ktoré odôvodňujú postup správneho orgánu, ktorý uložil pokutu na úplnom spodku zákonom stanovenej hranice. Navyše, súd skúmal okolnosti prípadu a dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebol na upustenie od potrestania žiaden legitímny dôvod. Komodita, ktorá bola predmetom konania o vydaní licencie na vývoz, má vzhľadom na to, že sa jedná o komoditu obranného priemyslu (munícia), charakter bojových prostriedkov a preto hrozba ich zneužitia vyžaduje mimoriadnu opatrnosť zo strany štátneho dohľadu a regulácie. Práve absolútna zodpovednosť obchodujúceho subjektu, ktorý takto ručí za správnosť predložených listín, núti tento subjekt k opatrnosti pri výbere obchodných partnerov a iných zúčastnených osôb. Je snahou, aby sám oprávnený subjekt prispieval k objasňovaniu kriminality na úseku obchodovania s obranným materiálom, resp. bojovými prostriedkami a to i prevenčne, keď z opatrnosti odmietne vykonať transakciu s potenciálne rizikovou stranou. Striktné trestanie deliktov na strane oprávnenej osoby núti k dôslednému výberu obchodných partnerov a iných zúčastnených osôb, čím znižuje hrozbu zneužitia bojových prostriedkov. Napriek tomu, že Uganda je krajinou s konštante sa rozvíjajúcou ekonomikou, ktorá zaujíma tretiu pozíciu v rámci krajín východnej Afriky, a zároveň je lídrom z hľadiska priamych zahraničných investícií v regióne, patrí medzi najskorumpovanejšie krajiny sveta (zdroj Svetová banka). Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom krajského súdu, že v predmetnej veci sa jedná o špecifickú komoditu a obchod s rizikovou krajinou, čo zvyšuje podnikateľské riziko, ktoré eventuálne musí podnikateľský subjekt znášať. Spáchanie správneho deliktu žalobcom bolo preukázané, uložená sankcia sa javí ako opodstatnená a riadne zdôvodnená, keď žalovaný prihliadol na okolnosti prípadu, ktoré boli dôvodom na zmenu žalobou napadnutého rozhodnutia čo do výšky uloženej sankcie v prospech žalobcu. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil dôvod na sankčnú moderáciu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu, nebolo potrebné zaoberať sa potrebou predloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu spodnej hranice trestnej sadzby s Ústavou (podporne nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. septembra 2014, sp. zn. Pl. ÚS 52/13). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému ich náhrada zo zákona neprináleží. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.