50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon) pre stavebníka H. H., bytom L. dodatočné povolenie stavby „Holubníky“ na pozemkoch parc. č. CKN 789/2, CKN 789/3, CKN 789/4 v katastrálnom území Z.
projektovej dokumentácie overenej v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorú vypracoval Ing. E. X. v novembri 2012 a jej doplnku z decembra 2013. Vzhľadom na to, že stavba je toho času dokončená pre daný účel, stavebný úrad týmto rozhodnutím
1 Stavebného zákona a § 20 vyhl. MŽP SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povolil užívanie stavby „Holubníky“ na pozemkoch parc. č. CKN 789/2, CKN 789/3, CKN 789/4 v katastrálnom území Z.. 2. Vzhľadom na posúdenia z hľadiska zámerov a cieľov územného plánovania, starostlivosti o životné prostredie a jednotnej technickej politiky vyjadrenej všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu stavebný úrad dospel k záveru, že stavba je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie obce Lutila vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č. 7/2007 zo dňa 25.10.2007; zo základnými požiadavkami na stavby (§ 43 Stavebného zákona); so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu
vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ako aj stanoviskami dotknutých orgánov, ktoré ochraňujú verejné záujmy
osobitných predpisov. Stavebný úrad preskúmal stavbu v zmysle § 62 a § 63 Stavebného zákona a konštatoval, že v uskutočnenom konaní bolo preukázané, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Na základe toho stavebný úrad nezistil dôvody, vplývajúce z platných zákonov a vyhlášok, ktoré by bránili dodatočnému povoleniu predmetnej stavby.
2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zrušil rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňové správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 6.
názoru krajského súdu je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné z dôvodu, že nebol dostatočne zistený skutkový stav. V stavebnom konaní bolo preukázané, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia. V preskúmavanej veci dospel krajský súd k záveru, že správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom a splnenie podmienky súladu s verejnými záujmami neskúmali v potrebnom rozsahu. Výsledkom rozhodovacej činnosti správnych orgánov vo vzťahu k námietkam vzneseným v konaní a k odvolacím námietkam bol odkaz na stanoviská štátnych orgánov, ktoré mali byť dotknuté, ale ktoré sa vecne k námietkam nevyjadrili. V takom prípade bol správny orgán povinný námietky posúdiť a vysporiadať sa s nimi sám. Stavebný úrad sa však uspokojil s tým, že žalobcu ako namietateľa odkázal s námietkami na súd, aby (zrejme) v civilnom konaní tieto námietky vo vzťahu k dodatočne povoľovanej stavbe uplatnil. Vo vzťahu k žalobcovým námietkam sa nevyjadril, napriek tomu, že žalobcom namietané skutočnosti mal posudzovať stavebný úrad a v konaní o podanom odvolaní práve žalovaný. Pokiaľ tak správne orgány nespravili, nedostatočne zistili skutkový stav na to, aby mohol byť vyslovený záver, že sú splnené podmienky na dodatočné povolenie stavby
7. Uvedené konštatovania umocňuje skutočnosť, že stavebný úrad medzi podmienky užívania stavby zaradil podmienku „Pri užívaní stavby rešpektovať ustanovenia § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník“. Rešpektovať zákon a konať v súlade s ním je základnou zásadou právneho štátu a stanovenie podmienky konať v súlade so zákonom sa javí ako nadbytočné. Stanovenie tejto podmienky ale preukazuje, že stavebný úrad mal sám v dôsledku podaných námietok pochybnosti o tom, či užívanie už postavenej stavby nad mieru primeranú pomerom neobmedzuje žalobcu, resp. ďalších účastníkov konania o dodatočné povolenie stavby spôsobom, ktorý predpokladá citované ustanovenie Občianskeho zákonníka. Stanovenie podmienky dodržať ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia aj v tom, že rozhodnutie je tak nevykonateľné, neurčité a nezrozumiteľné v tom zmysle, že z rozhodnutia nie je zrejmé, aká podmienka má byť dodržaná. Vo vzťahu k chovu holubov tak nie je zrejmé, v akom rozsahu a množstve chovných holubov má uvedená podmienka stavebníka obmedzovať, aby konal v súlade s § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Všeobecné stanovenie podmienok tak, ako to urobil stavebný úrad v rozhodnutí, ktorým dodatočne povolil stavbu a povolil jej užívanie,
názoru krajského súdu nepostačuje. 8. Krajský súd ďalej uviedol, že stavebný úrad tiež pochybil, pokiaľ v konaní odkázal namietateľov na súd a konanie prerušil postupom
Z ustanovenia § 88a Stavebného zákona vyplýva, že tak urobí v prípade, ak vlastník stavby v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou časťou alebo jeho časti alebo má k tomu pozemku iné právo.
Stavebného zákona je stavebný úrad oprávnený k podaniu žaloby odkázať vlastníka pozemku, na ktorom je nepovolená stavba postavená. Takýto spor v konaní o dodatočnom povolení stavby však nevznikol. 9. Pokiaľ
1 Stavebného zákona sa stavebný úrad pokúsi vždy o dosiahnutie dohody účastníkov o námietkach vyplývajúcich z vlastníckych alebo iných práv k pozemkov a stavbám, ale prekračujú rozsah právomocí stavebného úradu. Posúdenie námietok neprekračovalo tieto právomoci, nakoľko
ustanovenia § 66 ods.1 písm. b) stavebný úrad skúma, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany života a zdravia ľudí. Ak stavebný úrad v prípade, že sa účastníci konania nedohodli, odkázal žalobcu ako namietateľa na súd a konanie prerušil, postupoval v rozpore so zákonom, nakoľko posúdenie otázky súladu dodatočného povolenia stavby bolo v jeho právomoci.
názoru krajského súdu nie je zrejmé, aký nárok mal žalobca v súdnom (zrejme občianskoprávnom) konaní uplatniť vo vzťahu k užívaniu nepovolenej (čiernej) stavby stavebníkom. 10. Pokiaľ ďalší účastník považoval žalobné tvrdenia za irelevantné a iba za názor žalobcu, ktorý hodnoverne nepreukázal, a preto žiadal žalobu zamietnuť, súd zdôraznil, že so všetkými tvrdeniami účastníka konania o dodatočné povolenie stavby sa mal stavebný úrad vysporiadať, náležite zistiť skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia. Pokiaľ sa žalovaný a ani prvostupňový správny orgán s námietkami žalobcu nevysporiadali a uspokojili sa s konštatovaním, že žaloba pri postupe
Stavebného zákona podaná nebola, niet pochybností, že skutkový stav nebol dostatočne zistený. Vo vzťahu k tvrdeniu stavebníka, že žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, O. s. p. nevyžaduje, aby toto ukrátenie (porušenie) práv žalobca nesporne preukázal v žalobe.
1 O.s.p. postačí, ak fyzická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Žalobca v žalobe tvrdí a aj preukazuje, že na svojich právach bol ukrátený (dotknutý) a špecifikuje, o aké právo ide a ktoré vyplýva z práva na zdravé životné prostredie a práva vlastniť majetok. Nesprávny je preto
názoru krajského súdu názor zástupcu ďalšieho účastníka vo vzťahu k námietkam žalobcu, ktoré sa majú týkať len a výlučne rozhodnutia a postupu prvostupňového správneho orgánu. Správne konanie, tu konanie o dodatočnom povolení stavby a konanie o povolení užívania stavby, je jeden celok, tvorený rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu (stavebného úradu), ako aj rozhodnutím a postupom odvolacieho orgánu (žalovaného). Napadnuté rozhodnutie žalovaného je výsledkom celého správneho konania. Nemožno tak
názoru krajského súdu vyčítať žalobcovi, že vady vidí predovšetkým v postupe stavebného úradu, najmä pokiaľ žalovaný konajúci o podanom odvolaní sa s námietkou žalobcu vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu nevysporiadal. Napadnuté rozhodnutie žalovaného tak trpí rovnakou vadou ako rozhodnutie stavebného úradu. Pokiaľ ďalší účastník 2/ namietal, že žalobca neuviedol presne, ktoré výroky napadnutého rozhodnutia napáda a zároveň namietal, že žaloba je formulovaná nekonkrétne a všeobecne, tak žaloba takéto vady
názoru krajského súdu, ktoré by bránili jej vecnému vybaveniu, nemá. Zo žaloby je zrejmé, rozhodnutie ktorého orgánu verejnej správy napáda, v akom rozsahu, z akých dôvodov a čoho sa žalobca domáha. V tomto smere žalobe nemožno
názoru krajského súdu nič vyčítať.
ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že priznal úspešnému žalobcovi právo na ich náhradu. III. Konanie na kasačnom súde A) 13. Proti rozsudku krajského súdu ďalší účastník 2/ (sťažovateľ) v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného výrazným spôsobom zasahuje do jeho práv. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd ani žalobca nepoukázali na právne a technické normy, ktoré pre daný druh stavby neboli dodržané. Vo vzťahu k splneniu podmienky súladu s verejnými záujmami sťažovateľ opätovne uviedol, že žiadna právna norma Stavebného zákona vo vzťahu k požiadavkám na kvalitu postaveného holubníka a požiadavkám na vplyv na okolie nebola porušená. 14.
názoru sťažovateľa je úlohou stavebných úradov posudzovať súlad stavieb s právnymi predpismi, teda aj súlad stavby holubníka s právnymi predpismi. Z napadnutého rozsudku správneho súdu pritom nie je
názoru sťažovateľa zrejmé, v čom pri tomto posudzovaní stavebné úrady nedostatočne zistili skutkový stav vo vzťahu k predmetnej stavbe.
jeho názoru je rozsudok krajského súdu nesprávny a nezákonný a existujú dôvody kasačnej sťažnosti
1 písm. g) S.s.p.. Za nesprávne právne posúdenie považuje tvrdenie krajského súdu o tom, že správne orgány konali v rozpore s § 137 Stavebného zákona, v rozpore s § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože zistenie skutkového stavu v správnom konaní je nedostatočné pre posúdenie veci. S ohľadom na uvedené navrhuje kasačnému súdu, aby konanie v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. zastavil. 20. Vyjadrenie žalobcu a ďalšieho účastníka 1/ ďalší účastník 3/ považuje za irelevantné a považuje žalobcovu snahu za akt pomsty. IV. Právny názor Najvyššieho súdu 21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.04.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým
a § 88a Stavebného zákona vydal pre stavebníka - sťažovateľa dodatočné povolenie stavby „Holubníky“ na pozemkoch parc. č. CKN 789/2, CKN 789/3, CKN 789/4 v katastrálnom území Z.
projektovej dokumentácie overenej v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorú vypracoval Ing. E. X. a vzhľadom na to, že stavba bola toho času dokončená pre daný účel, stavebný úrad zároveň
1 Stavebného zákona a § 20 vyhl. MŽP SR č. 453/2000 Z.z. povolil užívanie stavby „Holubníky“ na pozemkoch parc. č. CKN 789/2, CKN 789/3, CKN 789/4 v katastrálnom území Z., a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
1 Stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
3 písm. b) Stavebného zákona záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,
1 Stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk
a podkladov predložených v stavebnom konaní.
2 Stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
3 Stavebného zákona ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.
1 Stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie
tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.
2 Stavebného zákona ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke
odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka
povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
názoru kasačného súdu správne orgány splnenie podmienky súlade s verejnými záujmami neskúmali v potrebnom rozsahu. Kasačný súd považuje postup správnych orgánov keď odkázali žalobcu s námietkami vo vzťahu k dodatočne povolenej stavby na súd, za nesprávny. Pokiaľ sa žalovaný a ani prvostupňový správny orgán s námietkami žalobcu nevysporiadali a uspokojili sa s konštatovaním, že žaloba pri postupe
Stavebného zákona podaná nebola, niet
názoru kasačného súdu pochybností, že skutkový stav nebol dostatočne zistený. 25. Za pochybenie stavebných úradov považuje kasačný súd aj konanie, ktorým odkázal namietateľov na súd a konanie postupom
Z § 88a Stavebného zákona však vyplýva, že stavebný úrad tak urobí v prípade, ak vlastník stavby v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou časťou alebo jeho časti alebo má k tomu pozemku iné právo.
Stavebného zákona je stavebný úrad oprávnený k podaniu žaloby odkázať vlastníka pozemku, na ktorom je nepovolená stavba postavená. Takýto spor v konaní o dodatočnom povolení stavby však nevznikol. 26. S poukazom na § 137 ods. 1, ods. 2 Stavebného zákona kasačný súd uvádza, že posúdenie námietok neprekračovalo právomoci stavebného úradu, pretože stavebný úrad skúma požiadavku ochrany verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia (§ 66 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona). Stavebné úrady tak aj
názoru kasačného súdu postupovali v rozpore so zákonom, keď odkázali žalobcu ako namietateľa na súd a konanie
Stavebného zákona prerušili, pretože posúdenie otázky ochrany verejného záujmu bolo v jeho právomoci.
názoru kasačného súdu nepreskúmateľné v tom zmysle, že z rozhodnutia nie je zrejmé, aká podmienka vo vzťahu k chovu holubov má byť dodržaná. Takto všeobecné stanovenie podmienok v rozhodnutí, vzhľadom na námietky žalobcu, nepovažuje kasačný súd za dostatočné.
p. ako nedôvodnú zamietol.
1 S. s. p.). V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. 33. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.