1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) uložil žalobkyni pokutu vo výške 696,50 € za správny delikt
1 písm. e) Daňového poriadku za uvedenie v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 nižšej ako daň, ktorú mala uviesť. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil daňovému subjektu rozhodnutím č. 9600101/5/4201006/2014/Lk zo dňa 11.09.2014 na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 rozdiel dane vo výške 6965,76 €. 2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. 102931832/2016 zo dňa 13.04.2016 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. II. Konanie na krajskom súde 3. Krajský súd napadnutým rozsudkom
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu ako nedôvodnú.
1 písm. e) Daňového poriadku. Zákonným dôsledkom zistenia správneho deliktu je uloženie pokuty, pričom z § 155 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane pokutu uloží, čo znamená, že nie je na jeho vôli, či tak urobí, ale musí tak urobiť. Preto nebolo možné
názoru krajského súdu prihliadnuť na argumentáciu žalobkyne ohľadom účelovosti ukladania pokút v prípade, že sa daňový subjekt nedopustil správneho deliktu úmyselne, resp., že k zisteniu rozdielu dane došlo len v dôsledku rozdielneho výkladu pri aplikácii zákona. Predpokladom uloženia pokuty ako sankcie za správny delikt v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku je zistenie sumy, o ktorú správca dane rozhodnutím vo vyrubovacom konaní zvýšil daňovému subjektu daň uvedenú v daňovom priznaní, t. j. sumy, o ktorú daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní nižšiu daň ako daň, ktorú mal uviesť. Táto daň bola u žalobkyne zistená na základe daňovej kontroly, po skončení ktorej nasledovalo vyrubovacie konanie. Výpočet sumy pokuty za správny delikt a jej výška sú s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia závislé od sumy zistenej daňovej povinnosti. 7. Z obsahu predloženého administratívneho spisu
názoru krajského súdu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav dostatočne tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť o uložení pokuty žalobkyni za správny delikt. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zákonu a je v súlade s príslušnými vyššie citovanými ustanoveniami Daňového poriadku. 8. Krajský súd považoval žalobnú námietku o predčasnosti vydania žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím za neopodstatnenú. S poukazom na § 155 ods. 12 Daňového poriadku je možné v prípade upravenia sumy rozdielu dane novým rozhodnutím, upraviť, alebo aj zrušiť z úradnej moci pokutu uloženú
1 písm.
1 písm.
Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.
osobitného predpisu. 15. Vzhľadom na to, že krajský súd po preskúmaní veci a postupu orgánov verejnej správy v rámci žaloby dospel k záveru, že zo strany žalovaného, ani správcu dane nedošlo k porušeniu zákona, krajský súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol
16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd
tak, že žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala, nárok na náhradu trov konania nepriznal. III. Konanie na kasačnom súde
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.04.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty sťažovateľke, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ako aj sťažovateľkou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
1 písm. e) Daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť.
1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú
osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt
1 písm. e) a f).
4 Daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch
odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy
odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch
odseku 1 písm. g) nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní
odseku 1 písm. g).
6 Daňového poriadku pri ukladaní pokuty
odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty
odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.
12 Daňového poriadku ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku
osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená
odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol.
5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 6.965,76 €. Na odvolanie sťažovateľky bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/515974/2014/5014 zo dňa 24.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť doručením rozhodnutia sťažovateľke dňa 09.12.
1 písm. f) bod 1, § 155 ods. 4, § 166 Daňového poriadku pokutu vo výške 696,50 €. 27. Kasačnú námietku sťažovateľky týkajúcej sa predčasnosti vydania napadnutého rozhodnutia kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Kasačný súd poukazuje na právoplatnosť rozhodnutia správcu dane uvedeného v bode 25 a tiež poukazuje na § 155 ods. 12 Daňového poriadku,
ktorého je možné v prípade upravenia sumy rozdielu dane novým rozhodnutím upraviť alebo zrušiť uloženú pokutu z úradnej moci. Z uvedených dôvodov kasačný súd nepovažuje za relevantné pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ani podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane. 28. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami sťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť
p. ako nedôvodnú zamietol. 29. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
p. 30. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.