krajského súdu, ak zamestnávateľ žalobcu nikdy jednoznačne nepoprel, že daný úraz nie je pracovným úrazom, nebolo už povinnosťou Sociálnej poisťovne zisťovať a preverovať, či tento úraz je pracovným úrazom alebo nie. Ak zamestnávateľ uznal úraz, ktorý utrpel jeho zamestnanec počas pracovnej doby a s jeho súhlasom sa zúčastnil na ním organizovanom podujatí, v danom prípade branno-športových hier, za pracovný, toto stanovisko zamestnávateľa už Sociálna poisťovňa nie je oprávnená prehodnocovať.
názoru krajského súdu bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne plniť nároky žalobcu, ktorý si u nej uplatnil z titulu pracovného úrazu a nie preverovať, či úraz, ktorý ak zamestnávateľ žalobcu doposiaľ žiadnym spôsobom nepoprel, je pracovným úrazom. Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie žalovaná žiadajúc, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že žalobu zamietne. Uviedla, že v danom prípade nie je možné úraz na športovom podujatí kvalifikovať ako pracovný úraz, pretože nevznikol pri výkone činnosti na príkaz zamestnávateľa. Poukázala na vyjadrenie zamestnávateľa, ktorý uviedol, že účasť zamestnancov nebola v čase zostavovania zoznamu účastníkov športových hier povinná. Preto je
názoru žalovanej potrebné odlíšiť voľnočasovú aktivitu počas školenia, ktorá nespadá pod školenie ani pod cestu na školenie a zo školenia od samotného školenia, na ktorom je účasť zamestnancov povinná. Poukázala tiež na to, že záväzný zoznam účastníkov športových hier bol predmetom poistnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., v rámci ktorej mal žalobca možnosť uplatniť si svoje nároky žiadané v tomto konaní. Žalovaná tiež poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S123/2014-31 zo dňa 28.05.2015, ktorým tento zamietol žalobu toho istého žalobcu týkajúcu sa náhrady nákladov spojených s liečením z titulu toho istého úrazu. Uviedla, že ak sa stane úraz zamestnanca v dobe, kedy neplní pracovnú úlohu ani nevykonáva činnosť, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, nemôže ísť o pracovný úraz. Stotožnila sa s právnym názorom pobočky,
ktorého uvedená športová aktivita sa konala nie na príkaz zamestnávateľa, ale na báze dobrovoľnosti, a to i napriek tomu, že žalobca utrpel úraz pri hraní futbalu, organizovanom jeho zodpovedným zamestnávateľom, ktorý sa konal v pracovnej dobe a žalobcovi bola vyplatená mzda, resp. náhrada mzdy. Či určitú činnosť zamestnanca treba považovať za plnenie pracovných povinností je rozhodujúce, či z hľadiska vecného, miestneho a časového ide objektívne o činnosť konanú pre zamestnávateľa a k takému záveru žalovaná nedospela. Poukázala tiež na stanovisko Ministerstva práce Slovenskej republiky č. 3303-2007-I/41 zo dňa 02.04.2007, v ktorom sa uvádza, že pracovným úrazom na účely sociálneho poistenia nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel pri športových aktivitách, ktoré priamo nesúvisia s výkonom jeho práce
pracovnej zmluvy alebo s činnosťou zamestnávateľa, aj keď tieto aktivity zamestnávateľ organizuje. Dodala, že účasť na športových hrách - hranie futbalu nespadá pod výkon pracovných povinností žalobcu, nešlo ani o činnosť na príkaz zamestnávateľa, a preto nemožno vyvodiť záver o priamej súvislosti s plnením pracovných úloh v zmysle citovaných právnych predpisov. I keď bol žalobca ako zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, činnosť, ktorá bola jej predmetom - hranie futbalu nie je plnením pracovných alebo služobných úloh tak, ako to má na mysli § 8 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná potvrdila rozhodnutie pobočky o nepriznaní nároku na úrazový príplatok v dôsledku úrazu žalobcu zo dňa 14.06.2007. Medzi účastníkmi bolo sporným, či úraz žalobcu utrpený dňa 14.06.2007 je alebo nie je pracovným úrazom. Zákon č. 461/2003 Z .z. pod sociálnym poistením rozumie aj úrazové poistenie [§ 2 písm. c)].
3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to v danom prípade úrazový príplatok. Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ (§ 16 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010).
1 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania (§ 83 zákona č. 461/2003 Z. z.). V zmysle § 231 ods. 1 písm. i) zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii
osobitného predpisu, a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania.
1 zákona o sociálnom poistení pracovný úraz
tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa
utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
4 zákona o sociálnom poistení plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh
odsekov 1 a 2 je
nej nemožno považovať za pracovný, žalobca utrpel úraz pri športovej aktivite, ktorá priamo nesúvisí s výkonom jeho práce. I keď bol žalobca ako zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, činnosť, ktorá bola jej predmetom - hranie futbalu nie je plnením pracovných alebo služobných úloh tak, ako to má na mysli § 8 ods. 1 písm.
pracovnej zmluvy, je potrebné zdôrazniť, že zamestnanec síce nie je povinný vykonávať činnosť nad rámec činností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, v súlade s § 8 ods. 1 písm.
1, 2 a 3 časti Občianskeho súdneho poriadku, resp. od 01.07.2016
Civilného sporového poriadku (§ 4 zákona č. 160/2015 Z. z. v spojení s § 14 zákonníka práce). Žalovaná ako subjekt povinný plniť na základe úrazového poistenia zamestnávateľa pritom sama neiniciovala súdny spor z titulu jej právneho záujmu na určení opaku. Z uvedeného vyplýva, že ak neexistuje spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom o tom, že úraz je pracovným úrazom, potom žalovaná, bez ďalšieho, nie je oprávnená nerešpektovať skutočnosť, že úraz bol zamestnávateľom uznaný za pracovný a že ako pracovný úraz bol aj registrovaný. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vo veci tých istých účastníkov konania s rovnakým skutkovým stavom posúdil Najvyšší súd SR otázku pracovného úrazu rovnako, pričom išlo o nepriznanie nároku na náhradu za bolesť v dôsledku úrazu zo dňa 14.06.2007, kde Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 9Sžso/1/2016 zo dňa 29.11.2017 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/121/2014-58 zo dňa 14.10.2015. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu
3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1, § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. Keďže žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu napriek úspechu v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.