Obsah (5)

§ 470§ 4§ 10§ 448§ 453

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/128/2016 Identifikačné číslo spisu: 1110230665 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Soňa Mesiarkinová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

jej názoru rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), pretože odvolací súd síce aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne a tie, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázala na to, že z dikcie zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca v texte zákona zámerne uviedol, že o osobnom príspevku zamestnávateľ rozhoduje na základe návrhu bezprostredného nadriadeného, čím zabezpečil transparentnosť a nezaujatosť. Mal za to, že v prípade, že existuje v hierarchii zamestnávateľa bezprostredne nadriadený zamestnanec, nemôže rozhodnúť zamestnávateľ tak, že by stanovisko tohto obišiel. Priamou nadriadenou žalobkyne bola vedúca správy súdu, ktorá uviedla, že sa nebol u nej na plnenie pracovných povinností žalobkyne nikto informovať a i keď do jej právomoci patrilo podávanie návrhov na priznanie alebo odobratie osobného príspevku, takýto návrh nepodávala. Mala zo to, že rozhodnutie o odobratí osobného príspevku je vysoko arbitrárne, keďže nebolo skutkovo preukázané, že by žalobkyňa nedosahovala uložené pracovné výsledky alebo by nevykonávala práce nad rámec pracovných povinností, práve naopak. Žiadala preto, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu a potvrdil rozsudok okresného súdu.

1. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok krajského súdu za vecne správny, náležite odôvodnený a plne sa s jeho obsahom stotožňuje. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že vedúci zamestnanec nepodal návrh na odňatie osobného príspevku, mal však za to, že zákon nevylučuje, aby samotný zamestnávateľ preveril plnenie povinností zamestnanca a keď zistí nedostatky, aby z toho vyvodil následky. Ak by bol prijatý výklad, že zamestnávate je oprávnený rozhodovať len na základe písomného návrhu, hoci text zákona vymedzenie len neobsahuje, potom by bol zamestnávateľ obmedzovaný a samotný návrh by mal väčší význam ako rozhodnutie zamestnávateľa. Súčasne poukázal na to, že zamestnávateľ nie je viazaný žiadnym takým návrhom vedúceho zamestnanca. Navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
2. Dovolanie bolo podané
3. januára
4. Podaním dovolania nastali právne účinky, ktoré právny poriadok spája s podaním dovolania. 6.

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 470ods.

2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

1. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.
2. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu vyvolať účinok spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, uskutočnení dovolacieho prieskumu a vydaní (pre dovolateľa) priaznivého rozhodnutia.
3. Dovolanie podané do
4. júna 2016, v prípade ktorého

vtedy účinnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom na späťvzatie návrhu (§ 243b ods. 5 veta druhá O.s.p.) alebo nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.) alebo pre nedostatok funkčnej príslušnosti dovolacieho súdu (§ 243c O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p.)] ani pre odmietnutie dovolania [z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 243c O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p. (napríklad preto, lebo dovolanie bolo podané oneskorene alebo neoprávnenou osobou alebo proti rozhodnutiu, proti ktorému nebol tento opravný prostriedok prípustný)] vyvolalo procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 10. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých bol

vtedy účinnej právnej úpravy daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok nemali (porovnaj tiež I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).

1. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 9, 10, ktorý zostal zachovaný aj po
2. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od
3. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď rozhodnutie ústavného súdu sp.zn. PL. ÚS 36/1995). 12.

právnej úpravy účinnej do

1. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.
2. V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie. Prípustnosť dovolania proti tomuto rozsudku vyplývala z § 238 ods. 1 O.s.p.
3. Právna úprava účinná do
4. júna 2016 ukladala dovolaciemu súdu, aby (v prípade podania procesne prípustného dovolania) aj ex lege prihliadol na vady konania majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, i keď neoznačila, v čom mala uvedená vada spočívať, dovolací súd zastáva názor, že k takejto vade v konaní nedošlo. Vady zmätočnosti, uvedené v § 237 O.s.p. dovolateľka neuvádzala a dovolací súd ich v konaní nezistil.
5. Dovolateľka zastáva názor, že ňou podané dovolanie je dôvodné preto, pretože napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval ale ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 17.

právneho názoru dovolacieho súdu spočíva napadnutý rozsudok na správnom právnom závere o výklade rozhodovania o odňatí osobného príspevku zo strany zamestnávateľa. 18.

§ 4ods.

5 zákona č. 553/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu.

§ 10ods.

1 a 3 citovaného zákona zamestnancovi na ocenenie osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností možno priznať osobný príplatok, o priznaní osobného príplatku, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

1. V predmetnej veci nebolo sporné z hľadiska skutkového, že oznámením o výške funkčného platu zo dňa
2. októbra 2008 pod Spr. 787/08 bol žalobkyni určený funkčný plat vo výške XX XXX Sk, v ktorom na rozdiel od oznámenia výšky funkčného platu zo
3. januára 2008 pod Spr. 46/08 chýbal údaj o osobnom príplatku vo výške X XXX Sk. Dovolateľka namietala spôsob, akým k odňatiu osobného príplatku prišlo, keď tomuto nepredchádzal návrh od bezprostredného nadriadeného vedúceho, v danom prípade vedúcej správy jej zamestnávateľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. K uvedenému konaniu prišlo za účinnosti Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (publikovaného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 291/2006), v ktorom bola priamo uvedená pôsobnosť predsedu najvyššieho súdu, kde v článku 5 písm. r/ mu bol zverený výkon správy súdu tým, že zabezpečoval riadne obsadenie súdu zamestnancami súdu a vybavoval personálne veci sudcov a zamestnancov súdu, a

článku 5 písm. sd/ predseda súdu vykonával správu súdu aj tým, že vo vzťahu k najvyššiemu súdu v ekonomickej oblasti metodicky usmerňoval poskytovanie knižnično-informačných služieb, získavanie, spracúvanie, uchovávanie, ochranu a využívanie knižničných fondov

osobitného zákona.

1. Dovolací súd vzhľadom na uvedené má za to, že kontrola tejto činnosti priamo vyplývala predsedovi súdu z Rokovacieho poriadku, a preto nie je možné prijať záver, že o výkone tejto pracovnej činnosti mala mať lepší prehľad vedúca správy súdu, hoci bola vedúci zamestnanec vo vzťahu k žalobkyni. Ako vyplýva z Úradného záznamu zo dňa
2. októbra 2008 spísaného zastupujúcou predsedníčkou najvyššieho súdu, v rámci svojej právomoci pri preverovaní osobných príplatkov dospela vlastným pozorovaním k záveru, že u žalobkyne nie sú splnené podmienky na priznanie osobného príplatku, ale naopak na jeho odňatie. Následne i jej rozhodnutím, vo forme oznámenia o výške funkčného platu, bol osobný príplatok žalobkyni odňatý. Na tomto mieste treba uviesť, že nie je sporným, že na priznanie osobného príplatku nie je právny nárok tak, ako vyplýva z dikcie § 10 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. (.....možno priznať...).
3. Takisto sa dovolací súd stotožňuje so záverom odvolacieho súdu o výklade obsahu ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 533/2003 Z.z. v tom smere, že nie je vylúčené, aby o zmenách v osobnom príplatku rozhodol priamo zamestnávateľ, ktorý tieto rozhodnutia, či už vo forme oznámenia o výške funkčného platu (prípadne v inej písomnej forme), vydáva ako jediný oprávnený. Pri opačnom výklade by mohlo dochádzať k situácii, že príslušný vedúci pracovník svojvoľne nikdy návrh nepodá, a zamestnávateľ ako jediný oprávnený účastník pracovnoprávnych vzťahov vo vzťahu k zamestnancovi, by nemohol príplatok, ani pri splnení všetkých predpokladov, len pre tento žalobkyňou tvrdený „formálny“ nedostatok priznať. Takéto obmedzenie plnenia si povinností vyplývajúcich z postavenia zamestnávateľa nemôže byť v súlade so zodpovednosťou, ktorá vyplývala pre zastupujúcu predsedníčku najvyššieho súdu z článku 5 ods. 1 citovaného Rokovacieho poriadku, ktorý uvádzal, že predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu a koná v jeho mene, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 22.Najvyšší súd konštatuje, že pre to, čo považuje v danom prípade za základ pre svoje rozhodnutie v dovolacom konaní (to znamená pre posúdenie okolností významných z hľadiska posúdenie platnosti rozhodnutia o odňatí osobného príplatku), boli skutkové zistenia súdov postačujúce a právny záver odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, vecne správny.
4. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že žalobkyňou podané dovolanie síce vyvolalo procesný účinok umožňujúci uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu (§ 470 ods. 2 CSP v spojení s § 238 ods. 1 O.s.p.), výsledok najvyšším súdom uskutočneného dovolacieho prieskumu ale vedie k záveru, že jej dovolanie je nedôvodné. Najvyšší súd preto dovolanie žalobkyne zamietol

§ 448CSP.

24. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol im nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd

§ 453ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

1. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.