2 písm. a) Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolanie obvineného H. G. G. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 11. mája 2017, sp. zn. 2 T 29/2017 boli obvinení H. G. G. a R. T. uznaní za vinných zo zločinu prevádzačstva
2 Tr. zák. formou spolupáchateľstva
zák. na skutkovom základe, že obvinení R. T. a H. G. G. spoločným konaním po vzájomnej dohode spolu s ďalšími doposiaľ neustálenými neznámymi páchateľmi umožnili minimálne desiatim osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky za finančnú odmenu nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky, a to takým spôsobom, že dňa
2 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
2 písm. a) Tr. zák. Obvinenému R. T. uložil
2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
1, ods. 2 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu obvinenému podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5-ich rokov a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním obvineného v skúšobnej dobe.
3 písm. c) Tr. zák. súd tomuto obvinenému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv a ktorí boli jeho spolupáchateľmi na trestnom čine. Rozsudok ohľadne obvineného R. T. nadobudol právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia t.j.
por. odvolanie obvineného H. G. G. zamietol. Rozsudok vo vzťahu k obvinenému H. G. G. nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
1 písm. g) Tr. por. uviedol, že výsluch dvoch svedkov, a to D. a Y. nebol v prípravnom konaní vykonaný v súlade so zákonom, preto takého výsluchy nemohli tvoriť podklad pre rozhodnutie súdov, pričom okresný súd neodôvodnil, prečo postupoval
3 Tr. por. s poukázaním na stanovisko sp. zn. Tpj 63/2009. Hlavné ťažisko dôkazov, o ktoré konajúce súdy opreli svoje rozhodnutia, pochádzajú z prípravného konania a napriek dôvodnej neúčinnosti boli na hlavnom pojednávaní vykonané čítaním.
obvineného v prípravnom konaní neboli vyprodukované žiadne procesne relevantné dôkazy, ktoré by ho usvedčovali zo spáchania trestného činu. Ďalej obvinený vo svojom dovolaní opísal analýzu výsluchov svedkov D. a Y., v rámci ktorej spochybňoval tlmočníka X., ako aj to, že tlmočník nepodpísal každú stranu zápisnice. Prítomný pri podpise na zápisnici je svedok v tejto veci policajt H. I., ktorý bol ako svedok vypočutý už pred vznesením obvinenia, čo následne vylučuje, aby mohol byť nezúčastnenou osobou po vznesení obvinenia pri výsluchu svedka, nakoľko zadržiaval obvinených a je podpísaný aj pod realizačným návrhom na začatie trestného stíhania. Vzhľadom na túto skutočnosť ide o neúčinný dôkaz.
obvineného aj výpoveď svedka J. Y. bola zmätočná, pretože nebol dostatočne poučený o možnosti vypovedať alebo odoprieť vypovedať z dôvodov
1, ods. 2 Tr. por. s poukázaním na rozhodnutie R 2/
obvineného badať aj v intenciách § 135 Tr. por. nakoľko išlo o osobu v čase výsluchu 17-ročnú a pri výsluchu nebol prítomný psychológ, kurátor či opatrovník. Čo sa týka samotného výsluchu obvineného, tak tu obvinený uviedol, že na zápisnici z jeho výsluchu (č.l. 54) nie je podpis osoby, ktorá zápisnicu spisovala. Vzhľadom na nulitu tohto procesného úkonu sú neúčinné aj nasledujúce úkony naň nadväzujúce. Na upovedomení sa
obvineného
por. nenachádza ani len podpis tlmočníka W. Y., ktorý nie je zapísaný v zozname Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, hoci sa v texte uvádza, že text mal tlmočník preložiť a nie pretlmočiť, z čoho vyvstáva podozrenie, že orgány činné v trestnom konaní predmetnú listinu iba podali a nechali si podpísať doručenku, bez posúdenia obsahu a významu upovedomenia na základe jeho riadneho pretlmočenia. K dôvodu
1 písm. c) Tr. por. obvinený uviedol, že už od vznesenia obvinenia mal mať obhajcu, nakoľko v jeho prípade išlo o prípad povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 2 Tr. por. s poukázaním na rozhodnutie R 65/1978, ako aj vzhľadom k tomu, že od začiatku trestného stíhania uvádzal, že nevie písať ani čítať arabským písmom, teda nieto ešte latinkou, ako aj to, že neabsolvoval ani len základnú školu. Túto skutočnosť nemožno obísť ani tým, že v konaní bol pribratý tlmočník, nakoľko postavenie a úlohy tlmočníka obhajcu sú nezameniteľné a odlišné. Vzhľadom na to, že od vznesenia obvinenia nemal obhajcu, považuje úkony vykonané do doby, kým mu bol ustanovený obhajca, za neúčinné a nulitné, ako aj všetky nasledujúce výsluchy svedkov v zmysle zásady ovocia otráveného stromu. Výklad ustanovenia § 37 ods. 2 Tr. por.
obvineného popiera judikát R 65/
4 Tr. por. rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody. Samosudkyňa súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila rovnopis dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Možnosť vyjadriť sa využil okresný prokurátor podaním došlým na súd prvého stupňa
prokurátora v danej veci nebol naplnený dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por., nakoľko v prípravnom konaní ani v konaní pred súdmi nebolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu obvineného. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Tr. por. prokurátor uviedol, že tak konanie na Okresnom súde Bratislava V a následne na Krajskom súde v Bratislave prebehlo plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, zákonné boli vykonané dôkazy pred súdmi, náležite bol zistený a preukázaný skutkový stav vo veci a následne plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona bolo zákonne rozhodnuté. Plne sa stotožňuje so skutkovým a právnym základom vyjadreným v rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 11. mája 2017, sp. zn. 2 T 29/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 8. augusta 2017, sp. zn. 3To/65/2017. Na základe uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného H. G. G.
por. Dovolací súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie umožňuje oprávneným osobám
Trestného poriadku namietať porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v zmysle dovolacích dôvodov, avšak námietky vzťahujúce sa iba k skutkovým zisteniam nie sú prípustným dôvodom na podanie dovolania. Dovolanie je možné podať proti právoplatnému rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, pričom nie je prostriedkom na revíziu skutkových zistení, ustálených okresným a krajským súdom, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Nedostatky napadnutého rozhodnutia obvinený uplatňoval v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o porušenie zákona, v tejto súvislosti najvyšší súd už stabilne v rámci svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že také porušenie by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť úspešným dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. len vtedy, ak mal, resp. má negatívny materiálny dopad na práva obvineného. K porušeniu práva na spravodlivý proces by pritom mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého vykonanie sa spochybňuje. Vzhľadom k namietaniu zákonnosti osobných výsluchov dvoch svedkov Z. D. a J. Y. na hlavnom pojednávaní čítaním ich výpovedí je potrebné uviesť, že dovolací súd sa plne stotožňuje s vyjadrením okresného prokurátora, ako aj s odôvodneniami okresného a krajského súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Z obsahu spisového materiálu a z rozhodnutí Okresného súdu Bratislava V aj Krajského súdu v Bratislave je zrejmé, že oba súdy pri svojom rozhodovaní brali do úvahy iba dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. na verejnom zasadnutí, na ktorom bol obvinený prítomný aj so svojím obhajcom JUDr. Namirom Alyasrym, a teda mali možnosť vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom. Návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obvineného a jeho obhajcu súdy zamietli, pretože neboli potrebné na objasnenie skutkového stavu. Išli nad rámec dokazovania, pričom nevykonanie navrhovaných dôkazov nemôže byť dôvodom na naplnenie dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. Dovolací dôvod v tomto prípade nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol obvinený, prípadne že vykonané dôkazy nevyhodnotil
predstáv obvineného. Skutočnosti, ktoré uvádza obvinený vo svojom dovolaní, sú iba opakovaním jeho námietok, ktoré uviedol už pred okresným aj krajským súdom, pričom obidva súdy sa v dostatočnej miere s predmetnými námietkami dôvodne vysporiadali a dovolací súd považuje ich odôvodnenia aj rozhodnutia za správne a v súlade so zákonom, pričom dovolací súd je viazaný týmto zisteným skutkovým stavom, tak ako ho ustálil okresný a krajský súd. V tomto smere najvyšší súd považoval za potrebné dodať, že je na rozhodnutí súdu zvážiť, akú voľbu dôkazného prostriedku použije pri plnení povinnosti
10 Tr. por., ako aj práva
1 Tr. por. a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú považuje za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak popri sebe stoja viaceré dôkazy, dovolací súd nie je oprávnený sa vyjadrovať k výberu dôkazov súdmi nižšieho stupňa. To znamená, že v predmetnej trestnej veci dovolací súd nemohol zaujať stanovisko k správnosti, resp. k nesprávnosti aplikácie jednotlivých dôkazov. S poukázaním na vyššie uvedené dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. nebol naplnený. Obvinený ďalej uplatnil dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Vzhľadom k námietkam obvineného, že nevie písať ani čítať arabským písmom, teda nieto ešte latinkou, ako aj to, že neabsolvoval ani len základnú školu, je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zápisnici o výsluchu obvineného z 11. februára 2015 (č.l. 8-10) obvinený po poučení uviedol, že tlmočníka nežiada ani obhajcu si nevolí, pričom na Slovensku žije s prestávkami asi 11 rokov, slovenský jazyk ovláda slovom aj písmom, do školy nechodil, avšak čítať a písať vie, je Kurd a tam nechodia do školy, k veci odmietol vypovedať, avšak zápisnicu podpísal bez výhrad, z čoho vyplýva, že obvinený si vedel svoje právo na obhajobu realizovať sám bez pomoci obhajcu.
dovolacieho súdu okresný aj krajský súd správne vyhodnotili a odôvodnili, že v prípade obvineného sa nejednalo o prípad povinnej obhajoby
1 Tr. por. Ani námietky obvineného nie sú spôsobilé naplniť predmetný dovolací dôvod, pretože v danom konaní nedošlo k žiadnemu vážnemu porušenia práva na obhajobu obvineného spôsobilého naplniť namietaný dovolací dôvod, nakoľko obvinenému bol pôvodne opatrením Okresného súdu Bratislava V z
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. c), písm. g) Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného H. G. G.
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.