Obsah (7)

§ 9§ 202§ 419§ 421§ 432§ 13§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/155/2017 Identifikačné číslo spisu: 8713203014 Dátum vydania rozhodnutia: 22.03.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Edita Bakošová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 9ods.

2, § 221 ods. 1 a trestný čin výtržníctva

§ 202ods.

1 Trestného zákona (zák. č. 140/1961 Zb.). V trestnom konaní bola žalobcovi priznaná náhrada vo výške 157,67 eur. Žalobca v tomto konaní preukázal vznik ďalšej škody vynaloženej na úhradu nákladov na zdravotné ošetrenie v nemocničnom zariadení, ktoré súviselo s utrpenými zraneniami, poskytnutom v B., domovskej krajine žalobcu. Súd vychádzajúc z potvrdenia predloženého súdu vydaného zdravotníckym zariadením a špecifikácie v ňom uvedenej dospel k záveru, že celková suma nákladov spojených s liečením žalobcu predstavovala 3 558,95 eur, ktorú uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu, v ktorej si žalobca uplatňoval náhradu za stratu na zárobku za dobu práceneschopnosti zamietol ako nedôvodnú, keď mal v konaní preukázané, že žalobca ukončil prácu vykonávanú na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti Filteko s. r. o. ešte dňa

1. decembra 2005, t.j. v čase vzniku úrazu už nepracoval a pri tvrdenom výkone práce v Českej republike svojho zamestnávateľa nešpecifikoval. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu aj v časti týkajúcej sa nemajetkovej ujmy súvisiacej s porušením jeho osobnostných práv (§ 11, § 13 Občianskeho zákonníka), keď v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaní svojím konaním
2. decembra 2005 vo vzťahu k jeho osobe sa mimo fyzického útoku dopustili aj konania dotýkajúceho sa jeho dôstojnosti, občianskej cti a súkromia. V trestnom konaní, ani v tomto konaní nebolo preukázané, že by žalovaní použili voči žalobcovi výrok „Choď preč ty neger“, resp., aby útok vykonali s rasovým podtextom, pričom žalobca ani v trestnom konaní nevedel uviesť osobu, ktorá by mala takýto výrok pred fyzickým útokom vysloviť. Konanie žalovaných nie je ani v príčinnej súvislosti s rozpadom manželstva žalobcu, keď dôvody rozvodu uvádzané v rozhodnutí o rozvode manželstva nekorešpondujú s tvrdeniami žalobcu.
3. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom z
4. januára 2017 sp. zn. 21 Co 128/2016 rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúcej sa nemajetkovej ujmy s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že sa plne stotožnil so záverom vysloveným v napadnutom rozsudku, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu posúdeniu uplatneného nároku nemajetkovej ujmy odvolací súd uviedol, že žalobca nepreukázal, že k rozpadu jeho manželstva došlo v dôsledku konania žalovaných, keď z rozvodového konania a rozhodnutia o rozvode vyplývajú odlišné dôvody vedúce k rozvodu manželstva. Rovnako zásah do dôstojnosti žalobcu nemohol mať ani tvrdený výrok s rasovým podtextom žalovaných, ktorý nebol preukázaný. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca svoju dôkaznú povinnosť týkajúcu sa preukázania predpokladov vzniku nemajetkovej ujmy neuniesol.
5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré odôvodnil poukazom na § 421 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C.s.p. Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca sa svojím návrhom domáha, že došlo k porušeniu jeho osobnostných práv (§ 11 a § 13 Občianskeho zákonníka) a sféra jeho života bola po porušení týchto práv znížená takou intenzitou, že nebolo možné navrátenie do pôvodného stavu pred neoprávneným zásahom. K porušeniu osobnostných práv došlo aktívnou zložkou chovania žalovaných, teda s úmyslom poškodiť jeho zdravie a integritu. Fyzickou prítomnosťou jeho manželky počas celého útoku na osobnostné práva jej manžela boli aj jej práva porušené na ochranu jej rodinného života a súkromia. Nie je teda možné prijať záver súdu, že nedošlo k porušeniu ich rodinného života. Za nesprávne považuje dovolateľ aj úvahy súdu, že nedošlo k porušeniu práva na súkromie žalobcu, pretože bolo preukázané v trestnom aj civilnom konaní, že žalovaní použili výrok „Choď preč ty neger.“, resp., že útok vykonali s rasovým podtextom. Súd mal k tejto skutočnosti prihliadať. Odvolací súd automaticky len preberal právne posúdenie súdu prvej inštancie. Zaoberal sa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka a uviedol, že dôkazné bremeno preukázať skutočnosti, ktoré sú obsahom zásahu do osobnosti občana, zaťažuje žalobcu a ďalej prebral úvahu súdu prvej inštancie, že žalovaní popierali výroky s rasovým podtextom. Dovolateľ uviedol, že nehodnotí mieru zavinenia porušenia osobnostných práv žalobcu v ústavnom ponímaní proporcionality a disproporcionality a spravodlivej rovnováhy (PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07), pretože rozsudkami súdov nižších inštancií nebola priznaná nemateriálna ujma žalobcovi (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Cdo 137/2008). Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy treba posudzovať v súvislosti s čl. 5 ods. 1, 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 177/2005). Z uvedených dôvodov navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
6. Žalovaní vyjadrenie k dovolaniu nepodali.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť.
8. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§§ 431 až 435 C.s.p.) a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania, resp. predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní. 8.

§ 419

C.s.p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 9.

§ 421ods.

1 C.s.p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 10.

§ 432ods.

1, 2 C.s.p., dovolanie prípustné

§ 421C.s.p.

možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

1. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa mohol dovolací súd zaoberať dovolaním, v ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 421 C.s.p. a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. okrem iného, aby dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v §§ 431 až 435 C.s.p.
2. V prejednávanej veci

názoru dovolacieho súdu dovolateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) nevymedzil uplatnený dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom) spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 421 tohto právneho predpisu. V tomto konkrétnom prípade to pritom nebolo len preto, že prípustnosť dovolania bola súčasne vyvodzovaná z § 421 ods. 1 písm. a/, b/, aj c/ C.s.p., hoci súčasná existencia všetkých týchto predpokladov prípustnosti dovolania sa bez ďalšieho z povahy veci vylučuje, keďže nemožno odôvodňovať prípustnosť dovolania tým, že určitá právna otázka je rozhodovacou praxou dovolacieho súdu riešená ustálene a zároveň, že dovolacím súdom nebola riešená, resp. že je ním riešená rozdielne. Takéto odôvodnenie prípustnosti dovolania je vnútorne rozporné a vo svojej podstate znamená odôvodnenie dovolania neprípustným dovolacím dôvodom (v tej súv. por. napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 123/2017), ale jednak preto, že dovolateľ si vo vzťahu k žiadnej z ním nastoľovanej otázke nesplnil povinnosť adresnej polemiky s právnym posúdením veci dovolacím súdom a okrem toho i preto, že otázky predkladané na posúdenie dovolaciemu súdu v skutočnosti neboli otázkami právnymi ale skutkovými. Označený nedostatok v odôvodnení predpokladov prípustnosti dovolania má za následok aj nemožnosť aplikácie § 440 C.s.p. o viazanosti dovolacím dôvodom so vzájomne sa vylučujúcimi predpokladmi jeho prípustnosti. Nesprávne právne posúdenie veci je prípustným dovolacím dôvodom len, ak sa týka otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ak je splnený predpoklad

písm. a/ alebo

písm. b/ alebo

písm. c/ § 421 ods. 1 C.s.p. 13. Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že aj keby bola prípustnosť dovolania odôvodnená v dovolaní len

písm. a/ § 421 ods. 1 C.s.p., t. j. odklonom od ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu, za ktorú by bolo treba považovať rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 177/2005, o takýto odklon by nešlo, pretože označené rozhodnutie neriešilo otázku, náhrady nemajetkovej ujmy

§ 13Občianskeho zákonníka.

Uvedené rozhodnutie riešilo otázku nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, spolu s uplatnením náhrady nemajetkovej ujmy. Najvyšší súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že aplikovaný zákon č. 58/1969 Zb., náhradu nemajetkovej ujmy pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe neumožňuje, bolo však potrebné v prejednávanej veci postupovať v zmysle čl. 5 ods. 5 Dohovoru (

ktorého každý, kto bol zatknutý alebo pozbavený slobody v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie - pozn. dovolacieho súdu).

1. Len za predpokladu, že dovolateľ relevantne odôvodní prípustnosť dovolania s tým, že uvedie len ten z dôvodov (§ 421 ods. 1 písm. a/, b/ c/ C.s.p.), ktorý z jeho pohľadu atribúty v tomto ustanovení uvedené napĺňa, dôvodom dovolania potom môže byť len otázka právneho posúdenia, spochybnenie jej vyriešenia zo strany odvolacieho súdu a odôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ.
2. V prejednávanej veci však žalobca v dovolaní spôsobom zodpovedajúcim vyššie uvedeným kritériám (vyplývajúcim z § 432 až § 435 C.s.p.) neuviedol z čoho vyvodzuje jeho prípustnosť, a dovolacie dôvody nevymedzil tak, ako to predpokladajú tieto ustanovenia, preto najvyšší súd jeho dovolanie

§ 447písm.

f/ C.s.p. odmietol.

1. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.