1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 14. apríla 2016, sp. zn. 5To/43/2015, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie obvineného G. W. sa o d m i e t a. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Rozsudkom Okresného súdu Senica z 26. októbra 2015, sp. zn. 2T/66/2015, bol obvinený G. W. uznaný vinným v bodoch 1, 2, 3 rozsudku z pokračujúceho prečinu nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. a v bode 2 rozsudku z prečinu ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1) v druhej polovici mesiaca júl 2014 asi okolo 12.00 h v L., L. č. XXX, vo dvore rodinného domu č. XXX zobral motorovú pílu a bezdôvodne chcel porezať drevený altánok, keď sa mu v tom snažila zabrániť jeho družka T. T., tak sa tejto vyhrážal so slovami: „ak mi v tom budeš brániť porežem na kusy aj Teba“, tomuto skutku bola svedkom Z. C., nar. XX. T. XXXX, ktorá obvineného upokojila s tým, že následne od ďalšieho konania upustil, čím vzbudil u T. T., nar. XX. T. XXXX, bytom L., L. č. XXX, dôvodnú obavu o svoj život, že svoje vyhrážky uskutoční, 2) dňa 13. augusta 2014 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách, v L., L. č. XXX, v spálni rodinného domu č. XXX z dôvodu, že mu jeho družka T. T. nechcela dať cigarety, ju fyzicky napadol tým spôsobom, že ju udrel otvorenou dlaňou pravej ruky do oblasti ľavého ucha, následkom čoho jej v uchu prasklo a na ľavé ucho nepočula, čím T. T., nar. XX. T. XXXX, bytom L., L. č. XXX spôsobil zranenia pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti ľavej ušnice ľahkého charakteru, perforáciu blanky bubienka ľavého ucha v oblasti predných kvadrantov s dobou liečenia a práceneschopnosti 1 až 3 týždne
znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu č. 029/15, 3) v presne nezistený deň koncom mesiaca november 2014, približne o 17.00 h v L., L. č. XXX, vo vnútorných priestoroch rodinného domu č. XXX zobral kuchynský nôž a s týmto sa začal bezdôvodne vyhrážať družke T. T., že ju podreže, čím vzbudil u T. T., nar. XX. T. XXXX, bytom L., L. č. XXX dôvodnú obavu o svoj život a svoje zdravie, že tieto vyhrážky uskutoční, 4) dňa 24. februára 2015 v čase asi o 23.00 h v L., L. č. XXX, v spálni rodinného domu č. XXX, pod vplyvom alkoholu nadával družke a poškodenej T. T., že je kurva, šľapka, potom sa jej začal opätovne bezdôvodne vyhrážať slovami: „zarežem Ťa nožom a vykuchám ako starého psa“, následne začal vynášať časti nábytku z vnútra domu na dvor z dôvodu, že ich zapáli, poškodená z obavy o svoj život a svoje zdravie vybehla na ulicu a svojím mobilným telefónom privolala hliadku polície, čím vzbudil u T. T., nar. XX. T. XXXX, bytom L., L.. XXX dôvodnú obavu o svoj život a svoje zdravie, že tieto vyhrážky uskutoční. Prvostupňový súd obvinenému uložil
2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obvinenému G. W. uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
1 Tr. por. súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 539,19 eur. Krajský súd v Trnave rozhodujúc o odvolaní obvineného G. W. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom zo 14. apríla 2016, sp. zn. 5To/43/2015,
1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
3 Tr. por. uznal obvineného G. W. vinným v bode 1, 3 rozsudku z prečinu nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. a), písm.
1, ods. 2 písm.
1, ods. 2 písm.
znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu č. 029/15,
2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
2 písm. b) Tr. zák. odvolací súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2 písm. d) Tr. zák. súd obvinenému G. W. uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
1 Trestného poriadku súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Mamateyova 17, Bratislava IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 539,19 Eur. II. D o v o l a n i e a vyjadrenie k nemu Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Trnave podal obvinený G. W. dovolanie najskôr vlastným písomným podaním, doručeným Okresnému súdu Senica dňa
1 písm. a) Tr. por. obvinený uviedol, že odvolací súd mohol rozhodnúť
1 písm. d) Tr. por. len v prípade, ak prvostupňový súd rozhodol nesprávnym výrokom o vine, teda ak mal byť zistený skutok posúdený
iného ustanovenia Trestného zákona, ak mal byť obvinený oslobodený alebo naopak. Obvinený je toho názoru, že pochybením okresného súdu nerozhodnúť o skutku pod bodom 4 obžaloby nedošlo pri rozhodovaní prvostupňového súdu k žiadnemu porušeniu ustanovenia Trestného zákona. V nasledujúcej vete však obvinený uviedol, že nerozhodnutím prvostupňového súdu o štvrtom skutku obžaloby došlo k porušeniu ustanovení Trestného poriadku, pretože súd na základe obžaloby neuznal obvineného vinným, ale ani ho neoslobodil spod obžaloby, jednoducho o skutku vôbec nerozhodol. Keďže povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých žalovaných skutkoch je upravená v procesnom predpise, nie v hmotnoprávnom, nebol preto daný dôvod na postup
1 písm. d) Tr. zák. Príslušným na rozhodnutie o tom, či je obvinený vinný zo skutku, je
por. prvostupňový súd, nie odvolací súd. Navyše, pred odvolacím súdom nebolo vykonané dokazovanie, čo znamená, že postupom odvolacieho súdu bola porušená aj zásada ústnosti a zásada bezprostrednosti, vyjadrené v § 2 ods. 18 a § 2 ods. 19 Tr. por.
obvineného tak Krajský súd v Trnave porušil ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., keď rozhodol v neprospech obvineného bez podania odvolania prokurátora, čím zároveň porušil aj zásadu reformatio in melius (nad rámec návrhov), vyjadrenú v tomto ustanovení. Odvolací súd aj napriek tomu, že odvolanie nesmerovalo proti výroku, ktorý súdom nebol urobený, rozhodol o vine aj vo štvrtom bode obžaloby. Obvinený v tejto súvislosti ďalej uviedol, že prvostupňový súd nesprávne kvalifikoval aj skutok uvedený v bode 2 obžaloby, keď uviedol, že obvinený G. W. sa konaním opísaným v bode 2 obžaloby dopustil prečinu ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. Z opisu skutku je však
obvineného evidentné, že pri ňom k žiadnemu nebezpečnému vyhrážaniu nedošlo, a to ani so zbraňou, ani bez zbrane. Odvolací súd svojim postupom zrušil túto evidentnú nespravodlivosť, avšak procesne nezákonným spôsobom. Naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. videl obvinený v tom, že proti výroku o vine za skutok uvedený vo štvrtom bode obžaloby mu bolo postupom Krajského súdu v Trnave znemožnené podať odvolanie. Tým, že odvolací súd rozhodol o štvrtom bode obžaloby ako prvostupňový súd, porušil tým zásadným spôsobom právo na obhajobu obvineného, pretože obvinenému aj jeho obhajcovi znemožnil navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k vykonanému dokazovaniu. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. obvinený poukázal na rozpor v odôvodnení napadnutého rozsudku Krajského súdu v Trnave, v ktorom krajský súd na str. 6 uviedol, že prvostupňový súd konanie obvineného v jednotlivých bodoch obžaloby správne právne posúdil, avšak hneď v nasledujúcej vete konštatoval nesprávnu právnu kvalifikáciu jednotlivých skutkov. Obvinený následne poukázal na skutočnosť, že prostredníctvom svojej ustanovenej obhajkyne napadol postup prvostupňového súdu pri vykonávaní dôkazov a ich následnom hodnotení a predovšetkým to, že prvostupňový súd odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy svedčiace v jeho prospech, najmä lekárske správy z psychiatrického oddelenia trnavskej nemocnice, keďže tieto boli zásadné pre posúdenie skutkového stavu a obvinený si ich nemohol zabezpečiť sám, pretože na ich vyžiadanie bol potrebný príkaz súdu. V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený poukázal aj na skutočnosť, že v odvolaní napadol aj nesprávnosť právnej kvalifikácie skutku pod bodom 2 obžaloby, nakoľko z rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že obvinený G. W. sa mal konaním opísaným v bode 2 obžaloby dopustiť prečinu ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. Z opisu skutku je však evidentné, že pri ňom k žiadnemu nebezpečnému vyhrážaniu nedošlo, a to ani so zbraňou, ani bez zbrane, čo
obvineného znamená, že rozhodnutie prvostupňového súdu vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 2 rozsudku je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku. Obvinený ďalej poukázal na to, že v konaní nebol preukázaný jeho úmysel spôsobiť poškodenej ublíženie na zdraví otvorenou dlaňou, a to priamy ani nepriamy, pričom
neho neobstojí tvrdenie odvolacieho súdu,
ktorého „ako chlap si musel byť vedomý, že jeho úder rukou do tváre ženy môže spôsobiť ujmu na zdraví v takom rozsahu, ako bola v skutočnosti spôsobená, a že jeho nepriamy úmysel je možné vyvodiť z priemernej úrovne inteligencie a životných skúseností človeka vo veku obžalovaného“, pretože nemá žiadnu oporu v dokazovaní a tejto úvahe nezodpovedá ani znalecký posudok MUDr. Pamulu. Rovnako tak
obvineného neobstojí spájanie skutku uvedeného pod bodom 1 so skutkom pod bodom 2 a z toho vyvodený jednotiaci úmysel obvineného poškodiť zdravie poškodenej, pretože toto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v elementárnej logike. Úmysel obvineného spôsobiť poškodenej zranenie nebol v konaní preukázaný žiadnym dôkazom a vychádza tak len z predpokladov a ničím nepodložených dohadov sudcu. Z výpovede poškodenej nie je možné ustáliť, ako k zraneniu došlo, pretože vypovedala celkovo trikrát a vždy inak. Z jej výpovedí tak
obvineného nie je možné vyvodiť úmysel obvineného ublížiť jej na zdraví spôsobom a s následkom, k akému došlo. Rovnako tak aj skutky uvedené v bodoch 1 a 3 rozsudku boli
obvineného nesprávne právne posúdené, pretože objektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou alebo inou ujmou na zdraví alebo majetku spôsobom, že to u adresáta vyhrážky môže vzbudiť dôvodnú obavu. Pri opise skutku uvedeného v bode 1 rozsudku poškodená uviedla, že v júli 2014 sa jej mal obvinený vyhrážať, že ju poreže spolu s altánkom, pričom sa k nej približoval s nenaštartovanou pílou. Z uvedeného je
obvineného zrejmé, že primárne vznikla hádka, či obvinený poreže altán motorovou pílou alebo nie, poškodená mu v tom chcela zabrániť, pričom obvinený jej povedal, že ak neuhne, poreže aj ju. Uvedené slovné spojenie
obvineného evidentne vyjadrovalo v nadnesenom význame, že sa môže stať, že ak sa poškodená neuhne, môže dôjsť k úrazu či už z odlietajúceho dreva alebo aj pílou, najmä pri aktívnom zasahovaní poškodenej do pílenia. To, že predmetné slová u poškodenej nevzbudili žiadnu obavu (teda ani dôvodnú) o jej život a zdravie je zrejmé z jej správania, keď
obvineného nezachraňovala svoj život, ale riskovala poranenie pílou pri ochrane altána. Rovnako tak ani v svedkyni C. a v svedkovi L. nevyvstali žiadne obavy, brali to ako bežnú hádku medzi blízkymi osobami. Poškodená si na túto udalosť spomenula s odstupom viac ako pol roka, avšak neuviedla žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru o spáchaní trestného činu. Konajúce súdy tak
obvineného pri posudzovaní tohto skutku postupovali čisto formálne, bez prihliadnutia na materiálnu stránku skutku. Pri posudzovaní skutku uvedeného v bode 3 rozsudku súd
obvineného nevzal do úvahy skutočnosť, že poškodená bola v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu, že fotky dokumentujúce údajné nebezpečné vyhrážanie sú naaranžovanými pozíciami rôznych nebezpečných situácií znázorňujúcich útok nožom na životne dôležité miesta poškodenej (brucho, krk) a že poškodená napriek strachu nič nepodnikla. Fotodokumentácia nie je dôkazom nebezpečného vyhrážania, pretože nemôže zachytiť slovný prejav páchateľa, navyše, pokiaľ by obvinený chcel spôsobiť nožom škodlivý následok, potom by ho bezpochyby dosiahol, pretože z fotodokumentácie vyplýva, že najmä pri fingovanom útoku na hrdlo poškodenej mu v tom nič nebránilo. V skutku uvedenom v bode 4 rozsudku ide
obvineného v podstate o situáciu, keď podnapitá žena oznámila na polícii skutočnosti, ktoré sa údajne odohrali v súkromí, bez svedkov. Súd pritom konštatoval, že obvineného usvedčovali okrem tvrdení poškodenej aj protokol udalosti o oznámení na linku 158 a záznam OO PZ Senica z 25. februára 2015 po príchode policajtov na miesto činu. Zo záznamu OO PZ však
obvineného vyplýva, že to bola predovšetkým obvinená, ktorá zveličovala rozsah konania obvineného, najmä to, či vyniesol na dvor dve kreslá, rozhádzal posteľ a pod. Z výpovedí pritom vyplýva, že niet sporu o tom, prečo obvinený vyniesol kreslo von, ani to, čo s ním chcel robiť - nič z toho nie je nebezpečným vyhrážaním. Slovné vyhrážky obvineného nikto iný ako poškodená nepotvrdil, preto je
neho možné, že poškodená urobila toto oznámenie z dôvodu uľahčenia rozchodu s obvineným. Na základe uvedených skutočností obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní dovolaním napadnutých rozsudkov konštatoval, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 14. apríla 2016, sp. zn. 5To/43/2015, a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 14, ods. 18, ods. 19, § 15, § 119 ods. 1 písm. a), § 317 ods. 1, § 322 ods. 3 Tr. por. v spojení s čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm.
prokurátora je bez pochýb preukázané, že zranenie jej spôsobil obvinený, pričom spáchal prečin ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a v zmysle tohto ustanovenia mu bol aj uložený trest. Obvinený minimálne vedel, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. V tejto súvislosti podotkol, že po zohľadnení všetkých priťažujúcich okolností bol obvinenému uložený trest pri samej dolnej hranici trestnej sadzby po použití ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. Je tak zrejmé, že ak by aj iné skutky neboli obvinenému preukázané, nemohol by mu byť uložený nižší trest. Pokiaľ ide o zrušenie prvostupňového súdu a vydania rozsudku odvolacieho súdu, tento postup je v súlade s Trestným poriadkom, pretože fakticky nedošlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré by bolo v neprospech obvineného a zhoršovalo by jeho stav, a to za stavu, keď mu bol uložený ten istý trest ako prvostupňovým súdom. S poukazom na uvedené možno
prokurátora konštatovať, že nedošlo k porušeniu zákazu zásady reformatio in peius. Je pravdou, že vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Senica síce absentuje vo výrokovej časti uvedenie paragrafového označenia prečinu pre skutok uvedený v bode 4 rozsudku, avšak tento nedostatok bol zhojený vydaním nového rozsudku. Prokurátor pritom poukázal na skutočnosť, že vo svojom odôvodnení sa Okresný súd Senica zaoberal aj skutkom uvedeným v bode 4 rozsudku. Taktiež je nesprávne uvedená číslovka 2 (označenie druhého skutku) medzi bodmi 1 a 3 vo výrokovej časti, avšak pre uvedené nedostatky bol rozsudok zrušený a nedostatky boli odstránené vydaním nového rozsudku Krajským súdom v Trnave, pričom takéto zhojenie nedostatkov nemožno považovať za zhoršujúce stav obvineného za predpokladu, kedy mu bol uložený ten istý trest ako prvostupňovým súdom. Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného G. W.
1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. a), písm. c), písm.
3 Tr. por.) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
1 písm. a) Tr. por. dovolanie možno podať, ak vo veci rozhodol nepríslušný súd. V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal, že o skutku uvedenom v bode 4 obžaloby okresný súd nijakým spôsobom nerozhodol a z tohto dôvodu ho zo spáchania tohto skutku nemohol uznať vinným ani krajský súd vo svojom rozsudku, a ak tak urobil, rozhodoval ako nepríslušný súd, v rozpore s § 15 Tr. por. K uvedenému možno uviesť, že nie je pravdou, že by okresný súd vo svojom rozsudku nerozhodol aj o skutku uvedenom v bode 4 obžaloby. Z rozsudku okresného súdu z
1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. pokračujúci a pod bodom 2 ako prečinu ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. (pričom vychádzajúc z právnej vety rozsudku vo vzťahu k bodu 4 je zrejmé, že ide o prečin nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., avšak právnu kvalifikáciu skutku uvedeného v bode 4 rozsudku prvostupňový súd opomenul uviesť). Krajský súd rozhodujúc o odvolaní obvineného rozsudkom zo 14. apríla 2016 napravil toto pochybenie prvostupňového súdu tým, že ku skutku uvedenému v bode 4 rozsudku doplnil správnu právnu kvalifikáciu (ktorá zodpovedá právnej vete rozsudku prvostupňového súdu vo vzťahu k bodu 4) a zároveň napravil aj zrejmú nesprávnosť uvedenú v rozsudku prvostupňového súdu, spočívajúcu v duplicitnej právnej kvalifikácii skutku uvedeného v bode 2 rozsudku, keďže z právnej vety rozsudku súdu prvého stupňa vo vzťahu k tomuto bodu je zrejmé, že mal byť posúdený len ako prečin ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd rozhodoval ako súd odvolací v zmysle § 315 Tr. por., pričom napadnutým rozsudkom nerozhodoval o skutku uvedenom v bode 4 rozsudku v prvom stupni, ako to tvrdí obvinený v podanom dovolaní, ale týmto len napravil vyššie uvedené chyby rozsudku súdu prvého stupňa v rámci svojej kompetencie vyplývajúcej z § 321 a § 322 ods. 3 Tr. por. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dovolací dôvod
1 písm. a) Tr. por. v predmetnej veci nebol naplnený. Pokiaľ ide o obvineným namietanú nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku uvedeného v bode 2 rozsudku, touto námietkou sa najvyšší súd zaoberal v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.). V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal znemožnenie podania odvolania voči skutku uvedenému v bode 4 rozsudku z dôvodu, že odvolací súd o ňom rozhodol ako súd prvostupňový, čím obvinenému tiež znemožnil navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k vykonanému dokazovaniu. K uvedenému je potrebné s poukazom na vyššie uvedené uviesť, že nakoľko krajský súd nerozhodoval ako prvostupňový súd, ale ako súd odvolací o odvolaní obvineného proti všetkým výrokom prvostupňového rozsudku, nedošlo pri jeho rozhodovaní k porušeniu práva obvineného na obhajobu vo vzťahu k nemožnosti navrhovania dôkazov a vyjadrovania sa k nim, pretože ako je zrejmé zo zápisnice o verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zo 14. apríla 2016, krajský súd na tomto verejnom zasadnutí žiadne dokazovanie nevykonával. Postupujúc v intenciách rozhodnutia najvyššieho súdu, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120, roč. 2012 (v zmysle ktorého „
Trestného poriadku je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia.“), sa najvyšší súd v rámci tohto dovolacieho dôvodu zaoberal aj námietkou obvineného týkajúcou sa nevykonania ním navrhovaných dôkazov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie najvyššieho súdu z 15. decembra 2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 7, roč. 2011,
ktorého „právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm.
10 Trestného poriadku, resp. práva
11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm.
1 písm.
1 písm. c) Tr. por. v predmetnej veci naplnený nebol.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd oprávnený skúmať iba to, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú dve alternatívy a síce, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dôvod dovolania
1 písm.
1 písm.
1, ods. 2 písm. a), písm.
1, ods. 2 písm.
1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), § 127 ods. 5 Tr. zák., keďže toto konanie napĺňalo všetky obligatórne znaky uvedených trestných činov (tak základnej, ako aj kvalifikovanej skutkovej podstaty). Možno tak konštatovať, že ani dovolací dôvod
1 písm.
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.