Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžf/10/2016 Identifikačné číslo spisu: 6015200541 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Petra Príbelská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je nutné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

1. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p."), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
3. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
4. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246 ods. 1 vety prvej O.s.p.).
5. V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania a náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia ( § 157 ods. 1 O.s.p. ).
6. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé ( § 157 ods. 2 O.s.p. ).
7. Citované zákonné ustanovenia je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.
8. Požiadavky na spravodlivý proces a odôvodnenie rozhodnutí podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa zásadne vzťahujú aj na správne súdnictvo realizujúce čl. 46 ods. 2 ústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (§ 211 O.s.p.)." (pozri rozhodnutie IV ÚS 115/03).
9. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (takýto záver vyplýva aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. III. ÚS 909/04
10. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v. Turecko - rozsudok z
11. septembra 2005 č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok z
12. júna 2006 č. 21302/02), je jedným z princípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí vysporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd v tejto zákonnej povinnosti neobstojí, a to jednak tým, že sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto postup nemožno akceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a znamenal by porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Procesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý súdny proces je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok spôsobom upraveným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. (

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.).

1. V danej veci krajský súd konal a rozhodoval o žalobe žalobcu na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/57717/2015/5094 zo dňa 10.02.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601402/5/5015528/2014/Žák zo dňa 12.11.2014, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku a zákona o DPH určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 19 600,- €. Správca dane znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie
2. štvrťrok 2013 zo sumy 29 773,72 € na sumu 10 173,72 €. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručený dňa 27.01.2014 bol 29 773,72 €, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní bol 10 173,72 €, rozdiel v sume nadmerného odpočtu bol 19 600 eur, nadmerný odpočet vrátený do 10 dní od skončenia daňovej kontroly predstavoval sumu 10 173,72 €.
3. Odvolací súd porovnaním odôvodnenia napadnutého rozsudku s vyššie uvedenými kritériami na jeho zrozumiteľnosť a presvedčivosť dospel k záveru, že krajský súd sa týmito požiadavkami dôsledne neriadil. V odôvodnení rozsudku krajský súd opakovane iba zrekapituloval priebeh konania pred správnymi orgánmi, no k zásadným otázkam týkajúcim sa merita veci zaujal len stručné závery. Z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú takmer žiadne vlastné úvahy súdu, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť záver o nedôvodnosti žaloby. Krajský súd sa s jednotlivými námietkami žalobcu vysporiadal len tak, že argumenty žalovaného prevzal do odôvodnenia rozsudku a po právnej stránke ich zdôvodnil odkazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd stotožňujúc sa so závermi daňových orgánov dospel k záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na odpočítanie DPH v sume 19 600,- € z dodávateľskej faktúry č. 130006 zo dňa 24.10.2013 vystavenej dodávateľom Hontianske výrobné družstvo, predmetom ktorej bol v zmysle zmluvy zo dňa 24.10.2013 uzavretej medzi dodávateľom a žalobcom predaj práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí a predaj práva na prevedenie vlastníckeho práva k ulovenej zveri v poľovnom revíri Drieňovo, nakoľko predávajúci Hontianske výrobné družstvo ako užívateľ poľovného revíru nebol oprávnený predať práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí, ani práva na prevedenie ulovenej zveri v poľovnom revíri Drieňovo, keďže takýto prevod je v rozpore so zákonom o poľovníctve. S poukazom na uvedené preto krajský súd konštatoval, že nedošlo k dodaniu služby podľa § 9 zákona o DPH. Keďže nedošlo k dodaniu služby tak u predávajúceho nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. a preto kupujúci (žalobca) si nemal právo daň odpočítať, pretože nesplnil podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. V danom prípade dodávateľ - Hontianske výrobné družstvo uviedol na faktúre daň, ktorá nemá ekonomické opodstatnenie a preto sa na takýto úkon pri správe dani podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku neprihliada.
4. Najvyšší súd musel prisvedčiť námietke žalobcu, že krajský súd sa právne relevantným spôsobom nevysporiadal s viacerými námietkami žalobcu, ktorými namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým je potrebné uviesť, že krajský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nezaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa prípustnosti posudzovania platnosti resp. neplatnosti zmluvy o predaji práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí a práva na prevedenie vlastníckeho práva k ulovenej zveri v poľovnom revíri Drieňovo zo dňa 24.10.2013 daňovými orgánmi. Žalobca dal pritom krajskému súdu do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.09.2011, v ktorom uviedol že: ,,vo vzťahu k splneniu zákonných hmotnoprávnych podmienok na vznik nároku na nadmerný odpočet DPH podľa § 20 zákona o DPH, riešenie tejto otázky je irelevantné. Základnou podmienkou, ak zákon neustanovuje inak, na vznik nároku na nadmerný odpočet podľa § 20 ods. 1 veta prvá zákona o DPH je, aby platiteľ zdaniteľné plnenia prijímal na uskutočnenie jeho zdaniteľných plnení. Samozrejme nesmie byť spochybnené, resp. nepreukázateľné, uskutočnenie zdaniteľných plnení, a to za súčasného splnenia formálnych nárokov kladených zákonom na daňové doklady a kumulatívnych podmienok stanovených v § 20 ods. 2 zákona o DPH. Skúmanie účelu prijímania zdaniteľných plnení platcom DPH je prvoradé a podstatné, pričom prijímanie takýchto plnení na základe neplatného právneho úkonu nemá na vznik nároku na odpočet DPH význam. Neplatnosť právneho úkonu by bola významnou skutočnosťou v prípade, ak by si obchodní partneri navzájom vrátili vzájomné plnenia, čo by bolo podkladom na vykonanie opravy základu dane podľa § 18 zákona o DPH." Obdobný výklad pri skúmaní podmienok na určenie daňovej povinnosti vyplýva i z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 241/07
5. Ak teda s poukazom na vyššie uvedené krajský súd nepreskúmal komplexne námietky žalobcu a nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku, postupoval nedôsledne, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom krajský súd po náležitom vysporiadaní sa s námietkami účastníkov vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie dostatočne podrobne a konkrétne odôvodní tak, aby bolo v súlade s ústavným právom na spravodlivé súdne konanie.
6. V novom rozhodnutí rozhodne však krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3

§ 246cods.

1 vety prvej O.s.p.).

1. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
2. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.