3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu, že žaloba voči rozhodnutiu žalovaného č. KM-OLVS-151/2013/OPK zo dňa 22.01.2014 bola žalobcom podaná oneskorene. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že z administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 13.02.2014. Žalobcovi začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie žaloby v správnom súdnictve práve od tohto dňa (13.02.2014), pretože ide o lehotu určenú
mesiacov, ktorá začína plynúť dňom, kedy došlo k rozhodujúcej skutočnosti, teda doručením žalobou napadnutého rozhodnutia. Koniec lehoty na podanie žaloby pripadol na 13.04.2014 (deň, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty) - nedeľa, potom posledným dňom lehoty je najbližší pracovný deň, t. j. 14.04.
1 O.s.p. na podanie žaloby. Krajský súd v Bratislave v zmysle vyššie uvedených skutočností nemal inú možnosť ako konanie zastaviť. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd si mal prečítať § 250m ods. 2 O.s.p. a postihnúť žalovaného za nedoručenie návrhu žalobcu na príslušný súd a za poučenie v rozhodnutí správneho orgánu, ktoré
žalobcu nie je v súlade so zákonom. Návrh na preskúmanie rozhodnutia súdom zaslal prvostupňovému správnemu orgánu dňa 03.03.
2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p. sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti, použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. V druhej hlave piatej časti O.s.p. je upravené rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov.
1 O. s. p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
2.). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 23.04.2014, následne postúpenou Krajskému súdu v Bratislave domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-151/2013/OPK zo dňa 22.01.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. SPOU-OSZ-00038742/2013-VZ zo dňa 18.07.2013, ktorým bol žalobcovi v súlade s § 68 ods. 1, ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 01.07.2013 zvýšený výsluhový dôchodok za 33 rokov skutočnej doby trvania služobného pomeru o pevnú sumu 13,82 eura na sumu 776,20 eura.
2 O.s.p., lehoty určené
týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. V uvedenej právnej veci je nesporné, že žalobca prevzal napadnuté rozhodnutie dňa 13.02.2014, pričom koniec lehoty na podanie žaloby pripadol na 13.04.2014 (deň, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty) - nedeľa, teda posledným dňom lehoty bol najbližší pracovný deň, t. j. 14.04.2014. Žaloba bola podaná na poštovú prepravu až dňa 22.04.2014, teda po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 40/1997) „oneskorene podanou žalobou“
1 O.s.p. treba rozumieť, že žaloba bola podaná po dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Márne uplynutie lehoty na podanie žaloby je neodpustiteľné. Lehota upravená v ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p. je lehotou procesnoprávnou. Nedodržanie stanovenej lehoty na podanie žaloby v ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p. je neodstrániteľným nedostatkom (podmienkou) konania, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu nesplnenia procesných podmienok. S poukazom na uvedené je irelevantné tvrdenie žalobcu, že krajský súd nepreskúmal zákonnosť postupu správneho orgánu. Prvostupňový súd sa nemohol zaoberať tým, či námietky žalobcu v žalobe sú alebo nie sú dôvodné, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu vo veci. Poukaz žalobcu na § 250m ods. 2 O.sp. je rovnako nedôvodný nakoľko predmetné ustanovenie sa vzťahuje len na prípady, ak by súd mal konať
V. časti tretej hlavy O.s.p. (§ 250l až § 250s O.s.p.). O takýto prípad však v danej veci nejde, lebo súd preskúmava rozhodnutie žalovaného
ustanovení V. časti druhej hlavy O.s.p. (§ 247 až § 250k O.s.p.) v rámci konania o žalobách. V predmetnej veci preto nepostačuje podanie žaloby na správny orgán, ale je nevyhnutné jej podanie v zákonnej lehote na príslušný krajský súd s tým, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Rovnako je nedôvodné tvrdenie o nesprávnom poučení v preskúmavanom rozhodnutí. Poučovacia povinnosť správneho orgánu je zákonom limitovaná iba na údaj, či rozhodnutie správneho orgánu je, alebo nie je preskúmateľné súdom. Iné náležitosti sa nevyžadujú preto, že tieto sú upravené v O.s.p. Odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd v danej veci rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného zastavil v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu zmeškania lehoty na podanie žaloby
ods.1 O.s.p., a preto napadnuté uznesenie krajského súdu
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný nemá právo na náhradu trov zo zákona. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.