1 OSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného S/2014/01996-2.1 O-219/2014 z
1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov pokuta vo výške 3 500,- € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 223 ods. 1 a § 226 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) založenej na tom skutkovom základe, že žalobca v kontrolovanom období na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatváral s fyzickými osobami výlučne a opakovane dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. O trovách konania rozhodol krajský súd s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal.
neho v prípade obdobnom. V danom prípade rozhodnutia sú nepreskúmateľné z dôvodu, že sa žalovaný ani prvostupňový orgán v žiadnom rozsahu ani nesnažil vysporiadať s argumentmi žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní, resp. vo vyjadrení k začatiu správneho konania o uložení pokuty. Žalovaný sa neodôvodnene a účelovo iba stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu, nevysvetlil ani v akom rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutie, alebo akými úvahami sa riadil. Žalobca ďalej uviedol, že v rozhodnutí sa uvádza, že uloženie pokuty vychádza z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, ale predmetné ustanovenie zákona o inšpekcii práce oprávňuje Inšpektorát práce udeliť zamestnávateľovi pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode. Medzi tieto predpisy zákon zaraďuje pracovnoprávne predpisy upravujúce pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu, skončenie a mzdové podmienky. Ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce teda umožňuje udeliť zamestnávateľovi pokutu len v prípade, ak zamestnávateľ porušil povinnosť, ktorú mu výslovne ukladá pracovnoprávny predpis, resp. akýkoľvek iný predpis, ktorý je uvedený v predmetnom ustanovení.
žalobcu o porušenie princípu zakotveného v čl. 2 ods. 2 a v čl. 3 ods. 3 Ústavy SR. Dispozitívny charakter ustanovenia § 223 ods. 1 vyplýva
žalobcu z gramatického výkladu normy a z textu jej znenia vo forme, v akej ho zákonodarca schválil. V znení ustanovenia absentuje napr. element, ktorý by z normy tvoril prikazujúcu, ako napríklad vytyčovacou časticou „iba“, prípadne slovným spojením, ktorým by uzatváranie dohôd považoval za zakázané, resp. neprípustné. Žalovaný, resp. prvostupňový orgán,
žalobcu, svojvoľne a účelovo vykladá uvedené ustanovenie zákona. V tejto súvislosti žalobca pripomína, že uzatváranie dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru obdobne ako uzatváranie pracovných zmlúv patrí do fázy zmluvných vzťahov a tvorí dvojstranný právny úkon zamestnávateľa a zamestnanca, ktorý smeruje k vzniku pracovno-právneho vzťahu. Uzatvorenie akejkoľvek zmluvy vychádza z prejavu vôle subjektu. Zmluvná voľnosť predstavuje základné ľudské a ústavné právo fyzických a právnických osôb, vyplýva priamo z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR a nadväzuje naň tiež právo podnikať v zmysle čl. 35 Ústavy SR. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k námietke žalobcu vo vzťahu k výške uloženej pokuty a že žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v ustanovení § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce č. 125/2006 Z.z. poukázal na skutočnosť, že v rámci dokazovaní nezistil nijaké okolnosti, ktoré by mieru zodpovednosti žalobcu znížili, resp. vylúčili. Žalovaný je názoru, že prvostupňový orgán umožnil žalobcovi realizáciu jeho procesných práv a s jeho námietkami sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal. K žalobcovej námietke, že ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce umožňuje udeliť zamestnávateľovi pokutu iba v prípade, ak zamestnávateľ porušil povinnosť, ktorú mu výslovne ukladá pracovno-právny predpis, resp. akýkoľvek iný predpis, ktorý je uvedený v predmetnom ustanovení, žalobca z uvedeného dôvodu namieta, že v rozsahu vymedzenia porušenia povinností, ktorej sa mal dopustiť, je výroková časť rozhodnutia nezrozumiteľná a nemá oporu v právnej úprave. K uvedenej námietke žalobcu žalovaný opakovane deklaruje opodstatnenosť uloženia pokuty za vytknuté porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobca ak uvádza, že ustanovenie § 19 zákona o inšpekcii práce neoprávňuje
jeho názoru inšpektorátu práce udeliť pokutu za odchýlenie sa od predpisov uvedených v § 19 ods. 1 písm. a/ tohto zákona, z tohto dôvodu by jej uloženie bolo v rozpore so zákonom o inšpekcii práce ako aj platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. S názorom žalobcu, že ustanovenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce má odporúčací charakter a pre žalobcu z jeho znenia nevyplýva nijaká explicitná povinnosť žalovaný nesúhlasí a v tejto súvislosti sa odvoláva na Nález Ústavného súdu č. III. ÚS 341/07, ktorý vo svojom znení nestotožňuje viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR s výlučnou a bezpodmienečnou nevyhnutnosťou doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Poukazujúc na uvedené žalovaný má zato, že tak IPBA ako aj žalovaný pri rozhodovaní o výške pokuty neporušil princíp právneho štátu. Ďalej žalovaný uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku. Prihliadnuc na dikciu ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý poukazuje na výnimočnosť uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je zrejmé, že účelom citovaného ustanovenia je ochrana zamestnancov činných u zamestnávateľa v pracovnom pomere. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti aj žalobcom uvádzaný rozsudok Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. 21S/109/2013 a poukázal na to, že súd žalobné námietky vo vzťahu k zisteným porušeniam zo strany kontrolovaného subjektu - Inšpektorátu práce vo vzťahu k žalobcovi vyhodnotil ako nedôvodné. 7. Žalovaný poukázal na zásadný rozdiel medzi dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a pracovným pomerom, ktorý spočíva v tom, že v prípade dohôd sa jedná o výnimočnú formu účasti na práci. Nie je vylúčené, aby zamestnávateľ zabezpečil niektorými formami dohôd aj výkon činnosti tvoriacich predmet jeho činnosti, ale vzhľadom na ods. 1 ustanovenia môže tieto uzatvárať s fyzickými osobami iba výnimočne, pričom ich môže využívať iba za predpokladu splnenia Zákonníkom práce ustanovených kritérií. Žalovaný pripomenul, že Zákonník práce jednoznačne uprednostňuje zamestnávanie osôb v pracovnom pomere, ktorý garantuje zamestnancovi väčšiu mieru ochrany ako výkon pracovných činností na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. To sa prejavuje okrem iného ustanovením zákonnej podmienky výnimočnosti dohôd, ako aj obmedzením predmetu a rozsahu pracovnej činnosti, ktorú je možné na jej základe vykonávať. 8. Pri inšpekcii práce bolo zistené, že žalobca si nesplnil ani svoju povinnosť
2 Zákonníka práce tým, že v dohodách o vykonaní práce uzatvorených so zamestnancami dojednal ako pracovnú úlohu operátor Telemarketingovej kampane, ktorá je pracovnou činnosťou, pričom za pracovnú úlohu sa nepovažuje opakujúca sa činnosť, ale iba začatie, plnenie a ukončenie konkrétnej úlohy. Dojednané pracovné úlohy nie sú dojednané individuálne, ale druhovo, čo znamená, že neurčujú konkrétnu úlohu, ktorú má zamestnanec vykonať, ale zakladajú svojim charakterom opakujúcu sa činnosť. Žalobca porušil ust. § 226 ods. 2 Zákonníka práce aj tým, že uzatvoril dohodu o vykonaní práce s Mgr. Z. W. dňa V. a dohodol, že pracovná úloha bude vykonávaná od
zoznamu zamestnancov, ktoré boli predložené inšpektorátu výkonu inšpekcie na plnenie svojich úloh, konkrétne Telemarketing Call centre, Dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov. Vzhľadom aj na množstvo týchto dohôd sa prvostupňový súd stotožnil s názorom správnych orgánov, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky, a to predpoklad výnimočnosti uzatvorenia predmetných dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovnú činnosť a vzhľadom na uvedené množstvo uzatvorených zmlúv zásadne nemožno súhlasiť s námietkou žaloby, že správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho názoru a z nesprávneho výkladu zákona. Ďalej mal súd zo spisu za osvedčené, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť
2 Zákonníka práce tým, že v dohodách o vykonaní práce uzatvorených so zamestnancami dojednal ako pracovnú úlohu „operátor Telemarketingovej kampane“, ktorá je ale pracovnou činnosťou (napr. Mgr. Z. W., Bc. D. G.), pričom za pracovnú úlohu nemožno považovať opakujúcu sa činnosť, ale len začatie, plnenie a ukončenie konkrétnej úlohy. V danom prípade predložené dohody o vykonaní práce osvedčujú, že dojednanie nie individuálne ale druhové, t.j. neurčujú konkrétnu úlohu, ktorú má zamestnanec vykonať ale popisujú druh práce a zakladajú svojim charakterom opakujúcu sa činnosť. V čom je
názoru krajského súdu možné vidieť aj snahu zamestnávateľa vyhnúť sa povinnosti uzavrieť riadnu pracovnú zmluvu. Krajský súd súhlasil aj s konštatovaním a záverom IPBA o porušení ustanovenia § 226 ods. 2 Zákonníka práce aj tým, že zo strany žalobcu došlo k uzatvoreniu dohody o vykonaní práce s Mgr. Z. W. a Bc. D. G. v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Ustanovenie § 226 ods. 2 Zákonníka práce nespochybniteľne ukladá povinnosť uzatvoriť písomnú dohodu pod následkom neplatnosti a s tým, že písomná dohoda sa musí uzatvoriť najneskôr deň predchádzajúci dňu začatia výkonu práce. V daných prípadoch ako je vyššie uvedené toto splnené nebolo. Vzhľadom na uvedené súd nemal pochybnosti o správnej právnej kvalifikácii a dôvodoch uloženia pokuty. Záverom súd čiastočne súhlasil so žalobcom, že zdôvodnenie výšky uloženej pokuty je pomerne stručné, a v rozhodnutiach absentuje citácia zákonných ustanovení. Avšak ako vyplýva z konštantnej judikatúry NS SR i ÚS SR nie je úlohou správneho súdu, aby zrušil rozhodnutie správneho orgánu len za účelom zopakovania procesu, resp. vydania nového rozhodnutia, ktoré inak nemôže priniesť účastníkovi konania vecne lepší výsledok. II. 12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie z dôvodov, že rozhodnutie krajského súdu vyplývalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd sa nevyjadril k argumentom žalobcu, iba konštatoval teóriu. Prvostupňový súd
žalobcu neargumentoval, prečo vykonanie úlohy ohraničenej časom - t.j. telefonovanie operátora a predstavovanie jednej kampane, ktorá beží iba časovo obmedzený čas, by mal operátor vykonávať v rámci pracovného pomeru.
žalobcu sa takáto práca dá vykonávať iba v určitý limitovaný pracovný čas, na každý druh kampane bol potrebný iný typ komunikácie, či pracovníka v iných časoch a nie je možné ju vykonávať v rámci pracovného pomeru, a to 8 hodín denne 5 dní v týždni. Súd
žalobcu neobjasnil nevýnimočnosť takejto formy účasti na práci. Ak súd tvrdil, že na základe takýchto dohôd možno vykonávať napr. zabezpečovanie mzdovej agendy, alebo evidenciu, či zaistenie bezpečnosti fyzických osôb, neuviedol žiadne zdôvodnenie, v čom sa takéto činnosti líšia od operátora v telemarketingovej kampane. Žalobca uviedol, že práca v call centre je formou privyrobenia si, takáto forma práce sa nedá vykonávať dlhodobo, keďže by to neprispelo k fyzickému ani psychickému zdraviu operátora a ochrana zdravia
žalobcu stojí nad formálnou povinnosťou upraviť vzťah na trvalý pracovný pomer. Žalobca uviedol, že po skončení kampane, by pre zamestnancov inú prácu nemal. Po udelení pokuty, prišiel žalobca o 8000 ľudí, čo je
neho aj v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Z dôvodov vyššie uvedených navrhoval žalobca, aby odvolací súd rozhodnutia správnych orgánov v celom rozsahu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu a zaviazal žalovaného zaplatiť trovy konania.
1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16.
2 SSP odvolacie konania
piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. 17.
1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takého konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 18.
1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). 19.
2 Zákonníka práce, dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. 20.
1 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. 21.
1 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a/ a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. 22.
1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000,- €, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000,- €. 23.
6 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty
odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
odseku 2 písm. a/ prvého bodu,
3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie
e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a t/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia
tohto zákona. 25.
2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 26.
3 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu vo výške 3 500,- € za porušenie pracovnoprávnych predpisov spočívajúce v porušení ustanovenia § 223 ods. 1 a § 226 ods. 2 Zákonníka práce. 28. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že Zákonník práce preferuje zamestnávanie osôb v pracovnom pomere, ktorý zamestnancovi garantuje vyššiu mieru ochrany, v porovnaní s výkonom pracovných činností na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru umožňujú nerovnaké zaobchádzanie, znevýhodňovanie a obmedzovanie zamestnancov pracujúcich na základe dohôd v porovnaní s porovnateľnými zamestnancami v pracovnom pomere, keď títo zamestnanci predstavujú lacnú pracovnú silu, (napr. nemajú nárok na stravu, náhradu mzdy pri prekážkach v práci, či inú pracovnoprávnu ochranu pri skončení pracovnoprávneho vzťahu). Uvedená skutočnosť sa prejavuje okrem iného práve stanovením zákonnej podmienky výnimočnosti takýchto dohôd, ako aj obmedzením predmetu a rozsahu pracovnej činnosti, ktorú možno na ich základe vykonávať. Dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov Zákonník práce definuje ako príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. 29.
názoru Najvyššieho súdu správne orgány postupovali v medziach zákona, keď zistené uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vyhodnotili ako porušenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce a to z dôvodu nedodržania zákonnej podmienky výnimočnosti uzatvárania takýchto dohôd. Uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je založené na príležitostnej báze, t.j. prichádza do úvahy spravidla v prípadoch ak ide o práce ojedinelé resp. práce malého rozsahu a preto nemožno akceptovať argumentáciu žalobcu o neúčelnosti uzatvárania pracovných zmlúv pokiaľ týmito zamestnancami realizuje svoj hlavný predmet činnosti.
2 Zákonníka práce tým, že v dohodách o vykonaní práce uzatvorených so zamestnancami dojednal ako pracovnú úlohu operátor telemarketingovej kampane, ktorá je pracovnou činnosťou, pričom za pracovnú úlohu sa nepovažuje opakujúca sa činnosť, ale iba začatie, plnenie a ukončenie konkrétnej úlohy. Dojednané pracovné úlohy nie sú dojednané individuálne, ale druhovo, čo znamená, že neurčujú konkrétnu úlohu, ktorú má zamestnanec vykonať, ale zakladajú svojim charakterom opakujúcu sa činnosť. Žalobca porušil ustanovenie § 226 ods. 2 Zákonníka práce aj tým, že uzatvoril dohodu o vykonaní práce s Mgr. Z. W. dňa
3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 OSP potvrdil. 34. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca úspešný nebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.