4 zákona č. 369/1990 Zb. a
2 Správneho poriadku nevyhovelo žiadosti o poskytnutie ochrany navrhovateľa proti susedom H. a jeho manželke P., v zmysle § 3 až § 5 Občianskeho zákonníka. Krajský súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vyzval účastníkov 17. septembra 2013
2 Občianskeho súdneho poriadku, aby sa písomne vyjadrili v lehote 15 dní, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a v prípade, že sa nevyjadria, súd bude predpokladať, že nemajú námietky. Výzvy boli účastníkom doručené 26. septembra 2013, pričom sa vyjadrili, že súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd postupom
Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania bez pojednávania
2 Občianskeho súdneho poriadku, čo nie je v rozpore s verejným záujmom. Dospel k záveru, že sú podmienky pre potvrdenie rozhodnutia, a preto ho ako vecne správne
2 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil. Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovateľ zaslal odporcovi
Občianskeho zákonníka, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať, alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. Krajský súd na podklade prieskumného konania dospel k záveru, že odporca rozhodol v súlade s existujúcim skutkovým stavom vo veci. V čase vydania napadnutého rozhodnutia bolo zistené, že výstavba sporných „hospodárskych prístreškov“ nepokračuje, lebo manželia Z. sa dobrovoľným konaním zdržali ďalšej realizácie, na príslušnom stavebnom úrade prebieha potrebné konanie o dodatočnom povolení stavby, a príslušnom súde konanie o určení hranice pozemkov. Krajský súd nezistil žiadne pochybenia odporcu pri vydaní rozhodnutia, ktoré by mali viesť k zrušeniu rozhodnutia
2 Občianskeho súdneho poriadku a vzhľadom na to, že v posudzovanej veci bol odporcom dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav, vyvodený správny právny záver, napadnuté rozhodnutie odporcu zodpovedá zákonu, preto ho ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
ustanovenia § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ podal včas proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu a postupom
2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 250l ods. 2 prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ale ani na zmenu. Predmetom konania pred krajským súdom bolo rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu zo 07. novembra 2012, č. j. 2012/78/2012/pr., ktorým Mesto Púchov ako príslušný orgán
4 zákona č. 369/1990 Zb. a
2 Správneho poriadku nevyhovelo žiadosti o poskytnutie ochrany navrhovateľa proti susedom H. a jeho manželke P. v zmysle § 3 až § 5 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd z predloženého súdneho spisu zistil, že odporca predložil odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu zo
pripojených doručeniek) navrhovateľovi
pripojených doručeniek aj H. (
3 Občianskeho súdneho poriadku účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.
2 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom do 30. júna 2016 na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Odvolací súd z predloženého súdneho spisu zistil, že rozhodnutie odporcu malo byť
jeho znenia doručované (doručenky nie sú pripojené k rozhodnutiu odporcu) J. (navrhovateľovi) a H. a P.. Tieto subjekty boli
odvolacieho súdu v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkmi správneho konania a preto
3 Občianskeho súdneho poriadku s nimi malo byť konané aj v konaní pred krajským súdom, ktorý rozhodoval o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu. Krajský súd nekonal okrem navrhovateľa a odporcu s iným účastníkom konania, hoci je zrejmé, že mal v zmysle § 250m ods. 3 Občianskeho súdneho konania do konania pred krajským súdom pribrať všetkých účastníkov správneho konania - aj H. a P., proti ktorým sa navrhovateľ na obci (odporca) domáhal poskytnutia ochrany v zmysle § 5 Občianskeho zákonníka. Uvedenú vadu v konaní krajského súdu nezhojí v rámci zachovania práva na súdny proces a dvojinštančnosť konania ani následné doučenie rozhodnutia krajského súdu H. a P. a konanie s nimi v odvolacom konaní proti rozhodnutiu krajského súdu. Keďže svojím postupom krajský súd odňal právo na súdny proces účastníkom konania (H. a P.), ktorí boli účastníkmi správneho konania, a ktorým právo byť účastníkom konania pred krajským súdom zaručovalo ustanovenie § 250m ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, platné a účinné v čase konania a rozhodovania krajského súdu, z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
3 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku je odporca povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy. Spismi správneho orgánu treba rozumieť iba úplný, riadne zažurnalizovaný a originálny spisový materiál v danej veci, pričom súčasťou spisov musia byť aj originály dokladov o doručení rozhodnutí a iných listín, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu. V prípade, že správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu dokazovania, označenie skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o možnom zastúpení účastníkov správneho konania. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu odporcom zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie
3 Občianskeho súdneho poriadku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžo/6/2010). V prejednávanej veci odvolací súd nemal k dispozícii kompletný administratívny spis odporcu. Rovnako je
odvolacieho súdu z obsahu súdneho spisu a rozhodnutia krajského súdu zrejmé, že administratívny spis vo veci poskytnutia predbežnej ochrany obcou nemal k dispozícii pri rozhodovaní o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu ani krajský súd. Odvolací súd sa vzhľadom na zrušenie rozhodnutia krajského súdu vecou samou nezaoberal. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu konať so všetkými účastníkmi konania vymedzenými v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi a vyžiadať si od odporcu úplný, riadne zažurnalizovaný a originálny spis vo veci, ktorá je predmetom jeho konania. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Povinnosťou krajského súdu bude v novom rozhodnutí vo veci samej rozhodnúť o náhrade trov konania, pričom súčasne rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 224 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku). Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.