Trestného poriadku, s následným verejným vyhlásením rozsudku v trestnej veci obvineného W.. arch. I. K., pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného
1, ods. 3 Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného W.. arch. I. K. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/110/2015 zo
1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/110/2015 zo 4. októbra 2016 a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v ustanovení § 40 ods. 1 Trestného poriadku, § 208 ods. 1 Trestného poriadku v neprospech obvineného W.. arch. I. K..
2 Trestného poriadku rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/110/2015 zo 4. októbra 2016, sa z r u š u j e . Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2T/16/2013 z 28. apríla 2015, bol obvinený W.. arch. I. K., uznaný za vinného v bode 1/ až 4/ rozsudku zo spáchania pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a poistného
1, ods. 3 Trestného zákona a v bode 5/ a 6/ rozsudku zo spáchania pokračovacieho prečinu nezaplatenia dane
1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1/ ako štatutárny zástupca spoločnosti A-Y., a. s. v konkurze (od
3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého bol obvinenému
1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložený.
1 písm. a/ Trestného zákona súd určil obvinenému skúšobnú dobu 3 (tri) roky. Zároveň
1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona súd obvinenému uložil trest zákazu činnosti vykonávať súkromno-podnikateľskú činnosť na dobu 5 (päť) rokov. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie vo výroku o vine a treste obvinený W.. arch. I. K., ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu I.. Ladislava Kováča, advokáta v Lučenci, písomným podaním z
1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2T/16/2013 z 28. apríla 2015 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvinenému W. I. K. uložil
3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 39 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, výkon ktorého bol obvinenému
1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený a
1, ods. 2 Trestného zákona súd určil obvinenému skúšobnú dobu 4 (štyri) roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
3 Trestného zákona uložil súd obvinenému povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona obvinenému zároveň uložil trest zákazu činnosti vykonávať súkromno-podnikateľskú činnosť na dobu 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. V ostatných častiach zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený;
arch. I. K. krajský súd zamietol. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/110/2015 zo
1 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. e/, písm. g/ a písm. i/ Trestného poriadku a súčasne
2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/110/2015 zo
1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Rimavská Sobota, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Dovolanie podal z dôvodu dovolania
1 písm. c/ Trestného poriadku, že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, z dôvodu dovolania
1 písm. e/ Trestného poriadku, že vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, z dôvodu dovolania
1 písm. g/ Trestného poriadku, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, z dôvodu dovolania
1 písm. i/ Trestného poriadku, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. K dôvodu dovolania
1 písm. c/ Trestného poriadku obvinený uviedol, že uznesenie o pribratí znalkyne Ing. I. C. a ani samotné znalecké posudky z prípravného konania (znalecký posudok č. 3/2009 z
ustanovenia § 37 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku dňom
2 Trestného poriadku, čo vyšetrovateľka opakovane odmietla s tým, že vzhľadom na vylúčenie časti konania o obzvlášť závažnom zločine sprenevery došlo k zániku dôvodov pre nutnú obhajobu a teda podmienky pre ustanovenie obhajcu nie sú splnené, čo je v rozpore s ustanovením § 40 ods. 2 Trestného poriadku. Obvinený písomne žiadal o ustanovenie obhajcu podaniami z
ustanovenia § 86 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona. Celý trestný spis 2T/16/2013 vedený na Okresnom súde Rimavská Sobota je zoradený v rozpore s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, nakoľko vo vyšetrovacom spise nie je v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky vôbec priložené trestné oznámenie alebo iné podanie ako podnet na trestné konanie. Pri podnete na začatie trestného stíhania, ktorý predkladalo Prezídium PZ Banská Bystrica sa nenachádzajú povinné prílohy tohto podnetu. Ide o 1/ úradný záznam z 10. októbra 2008 z vyťaženia správcom konkurznej podstaty, 2/ úradný záznam z 10. októbra 2008 z vyťaženia W.. M. N., 3/ potvrdenie o vydaní veci
1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, 4/ poskytnutie informácie zo Sociálnej poisťovne a. s., pobočka Lučenec. Týmto konaním orgány činné v trestnom konaní porušili ustanovenie § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku boli preto porušené
obvineného ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 7, ods. 9, § 33, § 36, § 37, § 40, § 44, § 62, § 208 ods. 1 Trestného poriadku, ustanovenie § 86 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi. K dôvodu dovolania
1 písm. e/ Trestného poriadku obvinený uviedol, že prípravné konanie v danej veci dozoroval počas celej doby vyšetrovania zaujatý prokurátor, ktorému bola v dôsledku jeho pochybení a následne priznanej zaujatosti odňatá celá vec (uznesenie prokurátora krajskej prokuratúry z
obvineného, ak celé prípravné konanie vykonal vylúčený orgán, nemožno naň prihliadať, pretože je neplatné od samého počiatku vrátane uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Tým, že prípravné konanie bolo vykonané týmto vylúčeným orgánom, nebolo možné prihliadať na žiaden úkon a ani na rozhodnutia v ňom vykonané týmto vylúčeným orgánom. Nestrannosť a spravodlivý priebeh trestného konania sa okrem iného zaručuje tým, že z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený orgán činný v trestnom konaní, u ktorého možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Právo na vykonanie vyšetrovania nestranným orgánom činným v trestnom konaní je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a súčasťou práva na spravodlivý proces
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konanie nesmie prebiehať za takých okolností, ktoré sú spôsobilé vyvolať podložené pochybnosti o správnosti procesného postupu, o spravodlivosti, objektívnosti a nestrannosti orgánu činného v trestnom konaní. Nestrannosť orgánu činného v trestnom konaní je obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani na tom, že orgán činný v trestnom konaní sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadrí v tom zmysle, že sa vnútorne necíti alebo cíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vrhajú pochybnosť na jeho nestrannosť.
obvineného rozhodli orgány činné v trestnom konaní, ktoré nie sú nestranné a nezaujaté. Poukázal na zaujatosť vyšetrovateľky Y. dozorujúcej prokurátorky ale aj samotného sudcu JUDr. I. J., ktorá je predmetom vyšetrovania na Okresnom riaditeľstve PZ v Rimavskej Sobote a to na základe odstúpenia Generálnej prokuratúry SR, sp. zn. XV Gn 140/15/1000 z
1 Trestného poriadku nemôže byť orgánom činným v trestnom konaní, ktorý rozhoduje o trestnom oznámení obvineného. Trestné konanie je v celom rozsahu napadnuté ďalšou vadou súvisiacou s podanou námietkou zaujatosti voči sudcovi JUDr. I. dňa 10. júna 2015, v ktorej okrem iného namietal skutočnosť, že existuje pochybnosť o nezaujatosti sudcu, ktorú odvodzoval zo skutočnosti, že sudca bol pri svojom rozhodovaní ovplyvnený jeho kolegyňou JUDr. V.. JUDr. V. je totiž manželka JUDr. V., ktorý je vo funkcii správcu konkurznej podstaty a to v konaní 2R/4/2009 vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica. JUDr. V. má s obvineným nepriateľský vzťah, ktorý pramení z niekoľkých trestných oznámení, na základe ktorých prebieha vyšetrovanie za podozrenie zo spáchania trestných činov podozrivého JUDr. V.. JUDr. V. sa snažil ovplyvniť výsledky v predmetnej konkurznej veci. JUDr. V. sa snaží osobne vplývať na prebiehajúce trestné konanie, v ktorom bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu aj cez svoju manželku sudkyňu JUDr. V., ktorá je dlhoročnou kolegyňou sudcu JUDr. JH., prostredníctvom ktorého sa JUDr. V. pokúšal presadzovať svoje záujmy v predmetnom trestnom konaní. Do dnešného dňa nebolo obvinenému rozhodnutie súdu o podanej námietke zaujatosti doručené. Po vyhlásení rozsudku okresného súdu prišiel za obvineným člen senátu prísediaci pán I., ktorý uviedol, že bol ovplyvňovaný predsedom senátu JUDr. I.. Uviedol, že tam boli veľké tlaky. Samotný sudca JUDr. I. pánovi I. povedal, že nechce ísť proti vplyvným osobám, ale že nemá na výber.
vyjadrenia pána I. sudca JUDr. I. na neho naliehal, aby pán Juhász hlasoval za nepodmienečný trest odňatia slobody pre obvineného. K dôvodu dovolania
1 písm. g/ Trestného poriadku obvinený opätovne zopakoval, že uznesenie o pribratí znalkyne Ing. I. a znalecký posudok č. 3/2009 z
1, ods. 3 Trestného zákona. Okresný súd obvineného uznal za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a poistného
1, ods. 3 Trestného zákona avšak bez toho, aby bolo za skutok, ktorý je obvinenému kladený za vinu, vôbec začaté trestné stíhanie
Namietol, že znalecké posudky neboli vypracované v súlade so zákonom. Znalecký posudok Ing. C. č. 5/2009 bol vypracovaný pre trestný čin neodvedenia dane
Trestného zákona, pričom v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-1231/OEK-LC-2008 bolo obvinenému na podklade tohto znaleckého posudku vznesené obvinenie pre trestný čin nezaplatenia dane a poistného
1, ods. 2 Trestného zákona. K dôvodu dovolania
1 písm. i/ Trestného poriadku uviedol, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí opomenul na konanie obvineného aplikovať ustanovenie § 24 Trestného zákona o konaní v krajnej núdzi. Boli dané všetky zákonom požadované predpoklady pre posúdenie konania obvineného ako konania v krajnej núdzi. Okresný súd nijakým spôsobom neozrejmil, prečo mal za to, že v danom prípade obvinený nekonal v krajnej núdzi, v tomto smere nijakým spôsobom dokazovanie nedoplnil, čím pochybil nielen zo skutkového hľadiska a súbežne sa však dopustil obdobného pochybenia z právneho hľadiska v tom smere, že na posudzovaný prípad neaplikoval správnu právnu normu. Uviedol, že obchodná spoločnosť X.. a obchodná spoločnosť N. spol. s r. o. sa domáhala žalobou náhrady škody a vydania bezdôvodného obohatenia od hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v dôsledku čiastočného statického zosuvu stavby vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, keď došlo k ohrozeniu rozostavaných objektov umiestnených pod hradnými schodmi. Stavebníkom ohrozených objektov bola X. spoločnosť, a. s. a subdodávateľom stavebníka bola spoločnosť N. spol. s r. o. So súhlasom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy uvedené spoločnosti vynaložili náklady na opravu stavby hradných schodov a súčasne museli súbežne pozastaviť dočasne vlastnú stavebnú činnosť, v dôsledku čoho im vznikla škoda vo výške viac ako 14 miliónov eur. Hoci všeobecné súdy žalobu zamietli, s havarijným stavom a nutnosťou sanovať hroziace škody sa okamžite stotožnil generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý proti uvedeným rozhodnutiam všeobecných súdov podal dňa
ustanovenia § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo riadi spoločnosť a koná v jej mene.
ustanovenia § 192 ods. 2 Obchodného zákonníka predstavenstvo zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva. Obchodný zákonník teda predstavenstvo akciovej spoločnosti konštruuje ako kolektívny štatutárny orgán, ktorý za riadenie spoločnosti a vedenie účtovníctva zodpovedá ako celok. Obchodný zákonník neustanovuje, že za riadenie činnosti spoločnosti a za vedenie účtovníctva spoločnosti zodpovedá predseda predstavenstva teda obvinený, ale že za uvedené činnosti zodpovedá predstavenstvo spoločnosti ako celok. Súd obvineného automaticky uznal obvineného za vinného zo spáchania uvedených trestných činov ako predsedu predstavenstva, pričom na to súdu stačil fakt, že predmetné spoločnosti si nesplnili svoje daňové a odvodové záväzky a skutočnosť, že
pochybných znaleckých posudkov mali spoločnosti dostatok disponibilných zdrojov v pokladni. Orgány činné v trestnom konaní sa vôbec nezaoberali tým, že v spoločnosti A-Y., a. s. malo predstavenstvo troch členov, kde síce obvinený bol predsedom predstavenstva, avšak nemal prakticky žiaden dopad na chod spoločnosti. V rámci predstavenstva spoločnosti došlo k delegácii úloh a zodpovednosti za prijímanie a vyplácanie úhrad menom spoločnosti na ostatných členov predstavenstva. Orgány činné v trestnom konaní mali skúmať či obvinený porušil nejakú povinnosť v rámci obchodného vedenia spoločnosti a ak tak urobil, mali zisťovať či toto porušenie bolo dostatočným dôvodom pre vznik trestnoprávnej zodpovednosti predovšetkým vzhľadom na delegáciu obchodného vedenia z predstavenstva ako celku na jednotlivých členov predstavenstva. Za riadenie spoločnosti nezodpovedá predseda predstavenstva ako jednotlivec, ale zodpovedá predstavenstvo ako štatutárny orgán spoločnosti ako celok. Ide o uplatnenie princípu kolektívnej zodpovednosti, ktorá je v slovenskom právnom poriadku neprípustná. Slovenské trestné právo je založené na individuálnej trestnej zodpovednosti, teda na zodpovednosti konkrétnej fyzickej osoby za jej vlastné konanie. Orgány činné v trestnom konaní sa absolútne opomenuli venovať subjektívnej stránke skutkovej podstaty uvedených trestných činov. Vzhľadom na to, že predmetné spoločnosti mali v danej dobe blokované bežné účty v bankách, všetky platby museli prebiehať v režime hotovostného styku, samotné banky poskytujúce úvery o vzniknutej situácii vedeli, oni rozhodovali o tom, na čo sa uvoľnené prostriedky z úverov použijú, o tejto situácii vedeli aj poškodené subjekty, teda úmyselné neuhradenie daňových a odvodových povinností obvineným je vylúčené. Obvinený neporušil ani povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
Obchodného zákonníka, nakoľko konal informovane, o vzniknutej situácii informoval veriteľov, banky, poškodené subjekty (K. úrad, D. poisťovňa). Ak preto obvinený ako člen predstavenstva konal s náležitou starostlivosťou, konal informovane a lojálne voči spoločnosti, neporušil štandard kladený na výkon pôsobnosti člena predstavenstva, a preto sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. P. kde niet protiprávnosti, nemôže vzniknúť ani trestnoprávna zodpovednosť. Ďalej namietol, že súd opomenul aplikovať ustanovenia o súhlase poškodeného ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť. Daňový úrad Lučenec a Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec udelili súhlas s odkladom termínu splatnosti predmetných daňových a odvodových záväzkov. V tomto smere nastali skutočnosti, ktoré možno vo svojom súhrne vyhodnotiť ako okolnosť, ktorá vylučuje protiprávnosť - súhlas poškodeného
Konaním obvineného nemohli byť naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu
a § 278 Trestného zákona, nakoľko v oboch prípadoch objektívna stránka vyžaduje, aby páchateľ zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, resp. splatnú daň nezaplatil. V dôsledku dohôd o odklade termínu splatnosti daní nešlo o splatné dane. Boli
obvineného porušené ustanovenia o časovej pôsobnosti Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota bol obvinený uznaný za vinného zo spáchania skutkov, ktoré sa stali v roku 2003,2004 a 2005, pričom bol uznaný za vinného zo spáchania trestných činov
Trestného zákona č. 300/3005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006, teda v rozpore so zásadou trestného práva hmotného vyjadrenou v článku 49 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, kedy bol spáchaný. Okresný súd v napadnutom rozsudku aplikoval prípad pravej retroaktivity, ktorá spočíva v tom že účinnosť právneho predpisu začne skôr než jeho platnosť a znamená, že sa
v súčasnosti platnej a účinnej právnej úpravy posudzujú právne vzťahy, právne skutočnosti i právne správanie a chovanie, ktoré sa uskutočnilo skôr, čo je ústavne neprípustné (pravá retroaktivita). K dovolaniu obvineného sa vyjadrila písomným podaním z
1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 37 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, t. j. z dôvodu povinnej obhajoby pre konanie o obzvlášť závažnom zločine, kde v kontexte opatrenia je vyslovene uvedené, že obhajca sa obvinenému ustanovuje za obzvlášť závažný zločin sprenevery
1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, § 21 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Obvinený bol pre obzvlášť závažný zločin sprenevery stíhaný do
1 Trestného poriadku o začatí trestného stíhania a následnom vznesení obvinenia Ing. arch. I. K. za zločin neodvedenia dane a poistného. Vykonané dokazovanie preukázalo, že zodpovednou osobou za obe spoločnosti bola práve osoba obvineného, ktorý sa aktívne podieľal na riadení a rozhodovaní v predmetných spoločnostiach. V prípade pripustenia argumentácie obvineného o kolektívnej zodpovednosti by nemohla byť stíhaná žiadna osoba konajúca za obchodnú spoločnosť. K odkladu splatnosti dane prokurátorka poukázala na odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, ktorý sa uvedenou skutočnosťou zaoberal. Konanie obvineného bolo kvalifikované
Trestného zákona účinného od
c/ Trestného poriadku odmietol. K vyjadreniu prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen sa vyjadril obvinený v tom smere, že namieta skutočnosť, že uznesenie o pribratí znalca nebolo obvinenému, obhajcovi a osobám oprávneným
3 Trestného poriadku doručené. Ku skutočnostiam uvádzaným prokurátorkou ohľadom povinnej obhajoby uviedol, že ustanovený obhajca JUDr. Ladislav Kováč nevykonával obhajobu aj v tej časti konania netýkajúceho sa obzvlášť závažného zločinu. Zároveň uviedol, že má právo kedykoľvek v priebehu trestného konania žiadať, aby bol obvinenému obhajca kedykoľvek v priebehu trestného konania ustanovený z radov advokátov. Využitie tohto práva bolo obvinenému odopreté, pretože došlo k vylúčeniu časti trestného konania do samostatného konania, čím stratil obhajcu a tým mu bolo odopretá možnosť obhajovať sa prostredníctvom obhajcu. K predvolaniu na procesný úkon oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania obvinený uviedol, že žiadne predvolanie na preštudovanie vyšetrovacieho spisu v danej trestnej veci nikdy nebolo obvinenému doručené, pričom súd na tieto tvrdenia obvineného nijakým spôsobom nereagoval. K zaujatosti uviedol, že dôvody zaujatosti trvali už v priebehu prípravného konania a nenastali až po podaní obžaloby a až po podaní trestného oznámenia na niektorých prokurátorov Okresnej prokuratúry Lučenec. O zaujatosti sudcu Okresného súdu Rimavská Sobota JUDr. Jána Bodnára sa obvinený dozvedel až bezprostredne po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa. Obvinený uviedol, že nemal možnosť vypracovať si vlastný znalecký posudok, nakoľko po vyhlásení konkurzu boli účtovné doklady odovzdané správcovi konkurznej podstaty a následne bolo účtovníctvo odovzdané orgánom činným v trestnom konaní a následne nebolo účtovníctvo vrátené správcovi, ale išlo o skartáciu a bolo zničené. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Trestného poriadku), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a za splnenia podmienky, že obvinený využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).
1 Trestného poriadku ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
Trestného poriadku, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.
Trestného poriadku dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
1. Dovolací súd po zistení, že nie sú dané žiadne zákonné dôvody pre odmietnutie dovolania, prerokoval dovolanie na neverejnom zasadnutí
Trestného poriadku, so zameraním na dôvod dovolania
1 písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku. Dovolací súd preskúmaním veci zistil, že zákon bol porušený napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/110/2015 zo 4. októbra 2016 v neprospech obvineného W.. arch. I. K. z dôvodu § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku a že vytýkané porušenie zákona povedie k postupu
1 Trestného poriadku.
1 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Dovolanie možno aplikovať iba v prípadoch, ak je to odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Aby sa uplatnením tohto inštitútu nezakladala prípadne ďalšia riadna opravná inštancia, Trestný poriadok jasne ustanovuje pravidlá a vymedzuje taxatívne dovolacie dôvody, za ktorých možno dovolanie podať. Preto aj uplatnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku je upravené takým spôsobom, že prichádza do úvahy len v prípadoch, keď k namietanému porušeniu práva na obhajobu došlo zásadným spôsobom. Trestný poriadok upravuje jednotlivé čiastkové práva na obhajobu obvineného v rôznych štádiách trestného konania, pričom ak dôjde k porušeniu len niektorého z nich, a toto sa zásadným spôsobom prejaví v postavení obvineného v trestnom konaní, takéto porušenie samo osebe zakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Trestného poriadku. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože aj bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého práva na obhajobu. V súvislosti s dovolateľom konštatovaným porušením jeho práva na obhajobu dovolací súd zistil, že obvineným prednášané argumenty v konaní o dovolaní sú totožné s tými, ktoré prednášal už v priebehu konania pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, čím bola splnená podmienka
4 Trestného poriadku. Z obsahu spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil nasledovné skutočnosti: Obvinenému W.. arch. I. K. bolo
1 Trestného poriadku vznesené obvinenie: - uznesením OR PZ Lučenec, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-1143/OEK-LC-2008 z 27. apríla 2009 za zločin neodvedenia dane a poistného
1, ods. 3 Trestného zákona (č. l. 32, I. zväzok), - uznesením OR PZ Lučenec, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-1179/OEK-LC-2008 z 29. apríla 2009 pre prečin nezaplatenia dane
1, ods. 2 Trestného zákona (č. l. 52, I. zväzok), - uznesením OR PZ Lučenec, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-1231/OEK-LC-2008 z 30. apríla 2009 pre prečin nezaplatenia dane
1, ods. 2 Trestného zákona (č. l. 69, I. zväzok), - uznesením OR PZ Lučenec, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-1238/OEK-LC-2008 z 11. februára 2010 pre zločin neodvedenia dane a poistného
1, ods. 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom
l. 11, VII. zväzok), - uznesením OR PZ Lučenec, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-922/OEK-LC-2009 zo 6. júla 2010 pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom
l. 58, VIII. zväzok), - uznesením OR PZ Lučenec, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-906/OEK-LC-2009 z 9. februára 2010 pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného
1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
l. 14, IX. zväzok), - uznesením KR PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície Banská Bystrica, ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010 zo 14. apríla 2010 pre obzvlášť závažný zločin sprenevery
1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona formou účastníctva
1 písm. a/ Trestného zákona (č. l. 10, zväzok XI), - uznesením OR PZ Lučenec, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-18/OEK-LC-2008 z 29. januára 2010 pre zločin neodvedenia dane a poistného
1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona spolupáchateľstvom
l. 16, XII. zväzok), - uznesením OR PZ Lučenec, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-625/OEK-LC-2009 z 9. februára 2010 pre zločin nezaplatenia dane
1, ods. 3 Trestného zákona spolupáchateľstvom
l. 14, XIII. zväzok). Z obsahu spisu zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že: - plnomocenstvom z
1 Trestného poriadku oslobodený od povinnosti obhajovania obvineného (č. l. 209, XI. zväzok), - opatrením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 0Tp/563/2010 z
1 Trestného poriadku oslobodená od povinnosti obhajovania obvineného (č. l. 206, XI. zväzok), - Okresný súd Lučenec, sp. zn. 0Tp/563/2010 dňa 29. decembra 2010
1 Trestného poriadku z dôvodu § 37 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku ustanovil obvinenému pre obzvlášť závažný zločin sprenevery
1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona formou účastníctva
1 písm. a/ Trestného zákona obhajcu JUDr. Ladislava Kováča, advokáta v Lučenci (č. l. 204, XI. zväzok), - plnomocenstvom z 13. mája 2013 (č. l. 470, zväzok XV) obvinený splnomocnil obhajcu JUDr. Ladislava Kováča, advokáta v Lučenci v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 2T/16/2013 pre zločin neodvedenia dane a poistného
1, ods. 3 Trestného zákona, - plnomocenstvom z
1 Trestného poriadku vznesené obvinenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu sprenevery
1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona formou účastníctva
1 písm. a/ Trestného zákona. (č. l. 10, zväzok XI). Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec ustanovil obvinenému Ing. arch. I. K. obhajcu JUDr. Ladislava Kováča dňa 29. decembra 2010, sp. zn. 0Tp/563/2010 (č. l. 204, zväzok XI) explicitne len pre obzvlášť závažný zločin sprenevery
1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona formou účastníctva
1 písm. a/ Trestného zákona z dôvodu, že išlo o konanie o obzvlášť závažnom zločine
1 písm. c/ Trestného poriadku. V tom čase teda JUDr. Ladislav Kováč mohol vykonávať obhajobu obvineného Ing. arch. I. K. len pre skutok vo veci ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010 právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin sprenevery
1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona formou účastníctva
1 písm. a/ Trestného zákona. Z predloženého spisového materiálu okrem iného vyplýva i to, že dňa 26. mája 2010 (č. l. 137, zväzok I) došlo
3 Trestného poriadku k spojeniu trestnej veci ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010 obvineného stíhaného uznesením KR PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície Banská Bystrica, ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010 zo 14. apríla 2010 pre obzvlášť závažný zločin sprenevery
1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona formou účastníctva
1 písm. a/ Trestného zákona s trestnou vecou obvineného ČVS: ORP-1143/OEK-LC-2008, ČVS: ORP-1179/OEK-LC-2008, ČVS: ORP-1231/OVK-LC-2008, ČVS: ORP-18/OEK-LC-2008, ČVS:ORP-1238/OEK-LC-2008, ČVS: ORP-625/OEK-LC-2009, ČVS: ORP-906/OEK-LC-2009 na spoločné konanie pod ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010. Tým, že obvinenému bol ustanovený obhajca JUDr. Ladislav Kováč dňa 29. decembra 2010 len na obhajobu pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin sprenevery
1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona formou účastníctva
1 písm. a/ Trestného zákona a JUDr. Soňa Mareková bola dňa
1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, vznikla povinnosť súdu ustanoviť obvinenému obhajcu na výkon obhajoby k ostatným skutkom v spoločnom konaní vo veci ČVS: KRP-4/OEK-BB-
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.