ust. § 191 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. v Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OCDPK2-2016/021361/VME zo dňa 29.03.2016 a tiež rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. j. 8871/51805/2015/DŽV/Cie zo dňa 10.12.2015 ako správneho orgánu prvého stupňa (ďalej len ako „prvostupňový správny orgán“) a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 8.250 eur za spáchanie správneho deliktu
1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“), ku ktorému malo dôjsť tým, že žalobca bez povolenia príslušného cestného správneho orgánu, ktorým je v danom prípade mestská časť, užíval miestnu komunikáciu III. triedy na Hviezdoslavovom námestí 26 v Bratislave na iné účely než je určená, a to za účelom exteriérového sedenia v dňoch 23.03.2015 - 15.06.2015 v rozsahu 80 m2 a v dňoch 16.06.2015 až 17.08.2015 v rozsahu 130 m2, čo vyplynulo z vykonanej kontroly. Žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že za uvedený delikt znížil pokutu zo sumy 8.250 eur na sumu 4.800 eur. 2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že uloženie pokuty je výsledkom nelogického, zmätočného a pritom práva žalobcu poškodzujúceho konania, rozhodnutie vychádza zároveň,
názoru súdu, z nepostačujúco zisteného skutkového stavu veci a vo vzťahu k zníženiu pokuty a jej uloženiu vôbec, vzhľadom na námietku odvolania ohľadne bezzákladnosti uloženia pokuty, je rozhodnutie ani nie celkom postačujúco, čo do dostatku dôvodov a preskúmateľnosti, zdôvodnené.
a/ ods. 1 cestného zákona, ku ktorému malo dôjsť tým, že bez povolenia príslušného cestného správneho orgánu Bratislava - Staré Mesto žalobca užíval miestnu komunikáciu tretej triedy na Hviezdoslavovom námestí 26 v Bratislave, v časti pred prevádzkarňou „reštaurácia Prasiatko“, na mieste označená ako „Originál slovak restaurant“, adresa prevádzkarne, Rybárska brána 8 v Bratislave na iné účely, než na ktoré je určená, a to za účelom umiestnenia exteriérového sedenia v dňoch 23.03.2015 až 15.06.2015 v rozsahu 80 m2 a v dňoch 16.06.2015 až 17.08.2015 v rozsahu 130 m2, čo vyplynulo z miestnych ohliadok konaných dňa 23.03.2015, 26.03.2015, 16.06.2015, 20.07.2015 a 17.08.2015. Krajskému súdu nie je zrejmé, aká bola správna úvaha konajúceho orgánu verejnej správy, keď tento nemal rozhodnuté, a síce právoplatne o zabratí verejného priestranstva na základe žiadosti žalobcu zo dňa 23.01.2015 pre nečinnosť orgánu verejnej správy a nezachovanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a zároveň, keď konajúci orgán verejnej správy dňa 11.06.2015 vyrubil za požadovanú výmeru 129 m2 daň za užívanie verejného priestranstva vo výmere 129 m2 vo výške 21.976 eur, žalobca túto odviedol a správny orgán daň prijal. Ďalej nebolo krajskému súdu zrejmé, aká bola správna úvaha a logika konania orgánu verejnej správy, pretože takýto postup súd bezosporu považuje za zmätočný, nelogický a odporujúci vecne správnemu a spravodlivému postupu konajúceho orgánu. Keďže v danom prípade sa jedná o vydanie predchádzajúcich rozhodnutí, od ktorých sa odvíja aj vecná správnosť rozhodnutia o sankcii za správny delikt, nebolo možné, aby krajský súd neprihliadal aj na tieto skoršie individuálne právne akty, ktoré boli orgánom verejnej správy vo veci vydané a následne nezostávalo iné ako skonštatovať, že zo strany orgánu verejnej správy došlo k porušeniu zásady legitimity, aká vyplýva z článku 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj k porušeniu zásad obsiahnutých vo všeobecnom predpise správneho práva procesného, t. j. v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), a to konkrétne zásady obsiahnutej v § 3 ods. 3 Správneho poriadku,
ktorého správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci a tiež zásady správneho konania uvedenej v § 3 ods. 4 Správneho poriadku,
ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 5. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné
1 písm. g/ S. s. p. a v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/ S. s. p. zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vzhľadom na vágnosť postupu orgánu verejnej správy v kontexte neexistencie materiálneho podkladu pre rozhodnutie. 6. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný kasačnú sťažnosť
1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“) z toho dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že krajský súd úvahami použitými v rozhodnutí o zrušení rozhodnutia
1 písm. g/ S. s. p. nesprávne právne posúdil vec, pretože neboli naplnené kumulatívne podmienky pre zrušenie rozhodnutí. Vydaním napadnutých rozhodnutí,
sťažovateľa, nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, a teda ani postup Mestskej časti a Okresného úradu nemohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 8.
sťažovateľa, správne orgány v zmysle zásady zákonnosti, resp. stíhania len zo zákonných dôvodov vyvodzovali zodpovednosť za správny delikt ustanovený cestným zákonom za dodržania procesných práv a povinností v zmysle relevantného procesného predpisu - správneho poriadku a dodržania ďalších zásad vzťahujúcich sa na správne trestanie. Teda zásad prezumpcie neviny a v pochybnostiach v prospech páchateľa - správne orgány mali riadne a úplne preukázané, že došlo k zvláštnemu užívaniu miestnej komunikácie bez povolenia a v akom rozsahu, a že za takéto konanie je zodpovedný žalobca. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Pri výške pokuty vychádzali zo zákonom stanovenej sadzby pokuty za správny delikt a zákonných hľadísk,
1 cestného zákona. Žalovaný riadne odôvodnil zníženie výšky uloženej pokuty, čo riadne a detailne rozobral, aby bolo zrejmé, ako použil správnu úvahu. 9. Sťažovateľ je toho názoru, že krajský súd nesprávne právne posúdil postup mestskej časti a sťažovateľa, keď uviedol, že vecná správnosť rozhodnutia o sankcii za správny delikt sa odvíja od rozhodnutia o povolení zvláštneho užívania miestnej komunikácie a rozhodnutia o uložení daňovej povinnosti. V predmetnom prípade ide o od seba odlišné správne konania a rozhodnutia. V každom z uvedených správnych konaní je vydávané samostatné rozhodnutie, pričom zároveň platí, že rozhodnutie vydávané v konaní o povolení zvláštneho užívania miestnej komunikácie môže mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia o správnom delikte
a/ ods. 1 cestného zákona len v tom prípade, keď vyvoláva právne záväzným spôsobom právne účinky voči adresátovi rozhodnutia v podobe ustanovenia jeho práva užívať miestnu komunikáciu zvláštnym spôsobom. Rozhodnutie vydané v daňovom konaní o uložení daňovej povinnosti za užívanie verejného priestranstva je samostatné rozhodnutie, pričom v žiadnom prípade nevyvoláva žiadne právne účinky vo vzťahu k sankčnému správnemu rozhodnutiu za správny delikt
a/ ods. 1 cestného zákona a nemôže mať vplyv na vecnú správnosť sankčného rozhodnutia. Predmetom konania o vyrubení dane za užívanie verejného priestranstva je stanovenie daňovej povinnosti bez ohľadu na to, či k tomuto užívaniu verejného priestranstva dochádza na základe právneho titulu alebo bez právneho titulu. Skutočnosť, že zodpovednému subjektu bola uložená daňová povinnosť, ktorú si splnil, nepredstavuje dôvody zániku jeho zodpovednosti za vlastné protiprávne konanie spočívajúce v porušení cestného zákona ani cestným zákonom ustanovené hľadiská, ktoré má správny orgán zohľadniť pri určení výšky pokuty a nepredstavujú dôvody zániku objektívnej zodpovednosti účastníka konania. 10. Zo znenia § 8 ods. 1 cestného zákona vyplýva úmysel zákonodarcu regulovať oblasť spoločenských vzťahov, kedy cestný správny orgán (obec) v koordinácii s dopravným inšpektorátom uplatňuje správnu úvahu, či žiadateľovi povolí alebo nepovolí zvláštne užívanie miestnej komunikácie a za akých podmienok. Účastník konania je oprávnený užívať miestnu komunikáciu len na základe povolenia na zvláštne užívanie miestnej komunikácie a za podmienok v ňom vymedzených. Sťažovateľ uviedol, že správny poriadok ani osobitný zákon v podobe cestného zákona neustanovujú možnosť spätnej účinnosti rozhodnutia o povolení zvláštneho užívania miestnej komunikácie. Vzhľadom k tomu je zrejmé, že rozhodnutie o povolení zvláštneho užívania miestnej komunikácie môže vyvolať právne účinky najskôr dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak nie je v rozhodnutí určený neskorší deň. V prípade, že dôjde k užívaniu miestnej komunikácie zvláštnym spôsobom bez povolenia príslušného správneho orgánu, dopúšťa sa právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie správneho deliktu
a/ ods. 1 cestného zákona. 11. Sťažovateľ ďalej konštatoval, že na účely sankčného správneho konania nebolo potrebné zistiť, ako bude právoplatne rozhodnuté v správnom konaní o povoľovaní zvláštneho užívania miestnej komunikácie, teda ako bude znieť výrok právoplatného rozhodnutia o povolení zvláštneho užívania miestnej komunikácie, ktoré môže v zmysle platnej právnej úpravy vyvolať právne účinky ex nunc, teda do budúcna - od nadobudnutia jeho právoplatnosti. Pre sankčné správne konanie bolo relevantné vymedziť skutkový stav z hľadiska tej otázky, či zodpovedný subjekt v rozhodnom čase, teda za obdobie, za ktoré sa voči nemu vyvodzuje zodpovednosť za správny delikt disponoval právoplatným rozhodnutím, ktorým sa mu zvláštne užívanie miestnej komunikácie povolilo. Túto otázku mal správny orgán jednoznačne zistenú, keď mu z úradnej činnosti bolo známe, že takýmto rozhodnutím v rozhodnom čase žalobca ako zodpovedný subjekt nedisponoval.
názoru sťažovateľa, krajský súd zasiahol do právomoci správnych orgánov, ktorú je v zmysle teórie správneho práva nutné vnímať nielen ako právo, ale aj ako povinnosť správneho orgánu - v tomto prípade povinnosť vyvodzovať zodpovednosť za spáchaný správny delikt.
sťažovateľa, nesplnil povinnosť v zmysle Správneho súdneho poriadku (§ 139 ods. 2) - uviesť, ako má orgán verejnej správy ďalej postupovať. Toto sťažovateľ považuje za nedostatočné najmä vo vzťahu k námietke krajského súdu, že vplyv na vecnú správnosť sankčných rozhodnutí malo aj konanie o povolení zvláštneho užívania miestnej komunikácie, ktoré v čase vydania sankčného rozhodnutia nebolo právoplatne ukončené. V čase rozhodovania krajského súdu bolo konanie o povolení zvláštneho užívania miestnej komunikácie právoplatne ukončené, pričom krajský súd neuviedol, aký vplyv má táto skutočnosť na rozhodovanie v sankčnom konaní. 14. Sťažovateľ, vzhľadom k uvedenému navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že krajský súd žalobu zamietne a rozhodne, že právo na náhradu trov konania žalobcovi neprizná. 15. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za správny vo všetkých jeho častiach a navrhol, aby kasačný súd
p. kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a rozhodol o trovách kasačného konania.
ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ako príslušného cestného správneho orgánu č. j. 8871/51805/2015/DŽV/Cie zo dňa 10.12.2015 zmenil tak, že účastníkovi konania za zvláštne užívanie komunikácie bez povolenia cestného správneho orgánu v dňoch 23.03.2015 až 15.06.2015 v rozsahu 80 m2 a v dňoch 16.06.2015 až 17.08.2015 v rozsahu 130 m2 uložil
a/ ods. 1 cestného zákona pokutu vo výške 4.800 eur. 22.
1 cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. 23.
1 cestného zákona, premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len "všeobecné užívanie"). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať. 24.
1 cestného zákona, na užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len "zvláštne užívanie"), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 8 vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu. Cestný správny orgán môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie môže udelené povolenie zrušiť. 25.
1 písm. b) vykonávacej vyhlášky č. 35/1984 Zb. k cestnému zákonu, na zvláštne užívanie diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je potrebné povolenie príslušného cestného správneho orgánu. Toto povolenie podlieha správnemu poplatku
osobitných predpisov. Takým užívaním je najmä umiestňovanie zariadení alebo predmetov na diaľnici, ceste alebo miestnej komunikácii, najmä predajných, reklamných alebo zábavných. 26.
a/ ods. 1 cestného zákona, cestný správny orgán a obec v rozsahu svojej pôsobnosti uložia pokutu do 33.190 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie
osobitných predpisov, ak bez povolenia cestného správneho orgánu alebo v rozpore s vydaným povolením užíva diaľnicu, cestu alebo miestnu komunikáciu iným spôsobom než zvyčajným alebo na iné účely, než na ktoré sú určené, s výnimkou nadmerných a nadrozmerných prepráv (zvláštne užívanie).
a/ ods. 1 cestného zákona, ku ktorému malo dôjsť tým, že žalobca bez povolenia príslušného cestného správneho orgánu, ktorým je v danom prípade mestská časť, užíval miestnu komunikáciu III. triedy na Hviezdoslavovom námestí 26 v Bratislave na iné účely než je určená, a to za účelom exteriérového sedenia v dňoch 23.03.2015 - 15.06.2015 v rozsahu 80 m2 a v dňoch 16.06.2015 až 17.08.2015 v rozsahu 130 m2, čo vyplynulo orgánu verejnej správy z vykonanej kontroly. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie s tým, že okresný úrad napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK2-2016/021361/VME zo dňa 29.03.2016 za uvedený delikt znížil pokutu zo sumy 8.250 eur na sumu 4.800 eur. 29. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd úvahami použitými v rozhodnutí o zrušení rozhodnutia
1 písm. g/ S. s. p. nesprávne právne posúdil vec, pretože neboli naplnené kumulatívne podmienky pre zrušenie rozhodnutí. Vydaním napadnutých rozhodnutí,
sťažovateľa, nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, a teda ani postup Mestskej časti a Okresného úradu nemohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
a) ods. 1 cestného zákona. Na ústnom pojednávaní dňa
zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je povinná fyzická alebo právnická osoba, ktorá verejné priestranstvo užíva, pričom túto povinnosť neovplyvňuje skutočnosť, či je verejné priestranstvo užívané legálne alebo nie. Zaplatenie predmetnej dane nemôže ovplyvniť postup orgánov verejnej správy v prípade existencie správneho deliktu právnickej osoby. 33. Kasačný súd nemôže súhlasiť s právnym názorom žalobcu a Krajského súdu v Bratislave, že nemohlo dôjsť k sankčnému postihu žalobcu z dôvodu, že príslušný orgán verejnej správy mu nevydal v zákonom určenej lehote rozhodnutie, povoľujúce zvláštne užívanie miestnej komunikácie. Keďže zákon výslovne stanovuje, že k inému ako obvyklému užívaniu komunikácií môže dôjsť až na základe rozhodnutia príslušného cestného správneho orgánu, bol to žalobca, ktorý porušil zákon, keď umiestnil exteriérové sedenie reštaurácie na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave bez príslušného povolenia. S týmto porušením zákona je spojený následok, a to sankčný postih
a) ods. 1 cestného zákona. Zo spisu nevyplýva, že by sa žalobca zákonným spôsobom domáhal svojich procesných práv voči príslušnému orgánu verejnej správy, a to sťažnosťou alebo žalobou proti jeho nečinnosti. Z príslušnej právnej úpravy takisto nevyplýva, že by rozhodnutie cestného správneho orgánu o povolení so zvláštnym užívaním komunikácie bolo možné nahradiť iným spôsobom, napr. vydaním rozhodnutia v daňovom konaní alebo úhradou dane za užívanie nehnuteľností. Jedná sa o konania, predmetom ktorých sú iné právne a skutkové okolnosti, nesúvisiace so zisteným porušením zákona žalobcom. 34.
názoru kasačného súdu krajský súd v danej veci nepostupoval správne, keď odôvodnenie napadnutého rozhodnutia založil na argumentácii, že od konania vo veci vydania, resp. nevydania rozhodnutia o žiadosti žalobcu zo dňa 23.01.2015 na vydanie povolenia sa odvíja aj vecná správnosť rozhodnutia o sankcii za správny delikt. Takáto argumentácia by bola namieste len v tom prípade, ak by sankcia bola uložená napriek tomu, že žalobca disponoval právoplatným povolením na zvláštne užívanie miestnej komunikácie. Zo strany krajského súdu preto došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ako správne namietal sťažovateľ v kasačnej sťažnosti. Právna úvaha Krajského súdu v Bratislave je z tohto dôvodu nelogická, nevychádzajúca z platných právnych predpisov a je v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V čase začatia konania o predmetnom správnom delikte nemal žalobca žiaden právny titul na zvláštne užívanie komunikácie, keďže nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o požadovanom spôsobe užívania predmetnej miestnej komunikácie. Až právoplatné rozhodnutie o povolení zvláštneho užívania miestnej komunikácie je právnym titulom na iné ako obvyklé užívanie miestnej komunikácie, ako správne sťažovateľ uviedol v kasačnej sťažnosti. 35. V konaní o správnom delikte bolo povinnosťou príslušného správneho orgánu úplne zistiť skutkový stav, teda či zodpovedný subjekt v rozhodnom čase disponoval právoplatným rozhodnutím o povolení na zvláštne užívanie miestnej komunikácie v zmysle § 8 ods. 1, čo bolo dostatočným spôsobom zistené a konštatované. Túto povinnosť si správne orgány splnili a v zmysle § 22a písm. a/ ods. 1 boli povinné za takéto protiprávne konanie uložiť zodpovednému subjektu pokutu,
sadzby uvedenej v právnom predpise. 36. Za opodstatnenú považuje kasačný súd aj námietku sťažovateľa ohľadom nesplnenia si zákonnej povinnosti krajským súdom vo vzťahu k ustanoveniu § 139 ods. 2 S. s. p.,
ktorého: V odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.