Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/55/2018 Identifikačné číslo spisu: 1111244897 Dátum vydania rozhodnutia: 29.03.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Petríková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1111244897.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne I. G., bývajúcej v T., zastúpenej advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, IČO: 35 955 341, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, IČO: 30 844 789, o náhradu škody 6 283,36 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18 C 215/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- mája 2015 sp. zn. 5 Co 191/2015, 5 Co 192/2015, takto rozhodol: Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- mája 2015 sp. zn. 5 Co 191/2015, 5 Co 192/2015 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
- novembra 2014 č. k. 18 C 215/2011-151 v napadnutej časti a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. Odôvodnenie
- Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z
- novembra 2014 č. k. 18 C 215/2011-151 prvým výrokom návrh žalobkyne na prerušenie konania z dôvodu predloženia návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol; druhým výrokom žalobu vo veci samej zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Výrok rozhodnutia vo veci samej odôvodnil neopodstatnenosťou žaloby danou tým, že NBS nezanedbala bankový dohľad, v dôsledku čoho žalobkyňa nemá právo na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
- Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z
- mája 2015 sp. zn. 5 Co 191/2015, 5 Co 192/2015 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil; napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z
- januára 2015 č. k. 18 C 215/2011- 197, o poplatkovej povinnosti za podané odvolanie potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. Dospel k záveru, že NBS svojím postupom neporušila povinnosti, postupovala v rozsahu svojich kompetencií, nedopustila sa v rámci postupu a rozhodovania žiadneho excesu a preto nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a jej postup mal oporu v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
- Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Namietala, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Za odňatie možnosti konať považovala nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď judikatúru, ktorú považoval za vhodnú, citoval, ale ostatnú, rovnako dôležitú zamlčal (nespomenul ju) a tiež to, že súd „opomenul“ doručiť žalobkyni vyjadrenie žalovanej k odvolaniu v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Podľa jej názoru rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, vykonané dokazovanie je neúplné.
- Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu zopakovala podstatnú časť svojej skoršej argumentácie. Navrhla nedôvodné dovolanie žalobkyne odmietnuť, resp. zamietnuť.
- Dovolanie bolo podané
- júna
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana zastúpená advokátom, bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba v časti potvrdzujúcej rozsudok súdu prvej inštancie a v časti trov odvolacieho konania zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
- Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred
- júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.
- Žalobkyňa dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorým
- potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
- potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o poplatkovej povinnosti. Dovolací súd na margo poznamenáva, že o dovolaní smerujúcom proti druhému výroku rozsudku odvolacieho súdu, t. j. výroku, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie z
- januára 2015 č. k. 18 C 215/2011-197, najvyšší súd už rozhodol a to uznesením z
- apríla 2016 sp. zn. 2 Cdo 76/
- Predmetom dovolacieho prieskumu tak zostalo dovolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o veci samej, teda potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., voči ktorým bolo dovolanie prípustné.
- Vzhľadom k vyššie uvedenému by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietala a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.
- Žalobkyňa v dovolaní tvrdí, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p rozumel procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytoval O.s.p. [v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
- Preskúmaním veci bolo zistené, že v danom prípade sa žalovaná vyjadrila k odvolaniu žalobkyne v procesnom úkone z
- januára 2015 (č. l. 199-204 spisu). Žalovaná v tomto úkone podrobne skutkovo a právne argumentovala a polemizovala s uplatnenými odvolacími dôvodmi žalobkyne. Žalobkyňa ako odvolateľ nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom vyjadrenia protistrany k jej odvolaniu v rámci odvolacieho konania (predmetný procesný úkon žalovanej súd nedoručil žalobkyni). Odvolací súd však na vyjadrenie žalovanej pri rozhodovaní prihliadal (viď str. 8-9 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).
- Žalobkyňa v dovolaní dôvodne vytýka, že jej bolo odňaté právo konať pred súdom tým, že jej nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k ňou podanému odvolaniu, v dôsledku čoho nemala možnosť sa k nemu vyjadriť. Európsky súd pre ľudské práva vydal
- januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
- Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu vykazuje znaky relevantné z hľadiska namietanej vady zmätočnosti (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Rešpektujúc právne účinky podaného dovolania, ktoré v konaní nastali, dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej a v súvisiacom výroku o trovách odvolacieho konania a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP). Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu a skutočnosť, že vec sa vracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, dovolací súd sa nezaoberal opodstatnenosťou uplatnenia iných dovolacích námietok.
- O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods. 3 CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.