Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/24/2018 Identifikačné číslo spisu: 1604112085 Dátum vydania rozhodnutia: 21.03.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Slováčeková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1604112085.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne T. J., D. D., K. XX, proti žalovanej O. K., D. D., T. XX, o vydržanie komory, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 22 C 104/2009, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- mája 2013 sp. zn. 2 Co 237/2011, takto rozhodol: Dovolacie konanie z a s t a v u j e . Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z
- októbra 2010 č. k. 22 C 104/2009-97 zamietol žalobu o určenie, že komora o výmere 1,12 m2, nachádzajúca sa na
- poschodí bytového domu v Bratislave na T. B.. XX, sa po desiatich rokoch vydržania stáva vlastníctvom žalobkyne; žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.
- Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
- mája 2013 sp. zn. 2 Co 237/2011 nepripustil zmenu žaloby, ktorou žalobkyňa žiadala určiť, že Zmluva č. 08107398, uzavretá dňa
- augusta 1998 medzi Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou a žalovanou, je neplatná (výrok I); zamietol návrh na zámenu účastníkov na strane žalovanej (výrok II); potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (výrok III); žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok IV).
- Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa
- augusta 2013, ktoré však písomným podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa
- novembra 2017 vzala späť.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vety prvej, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Podľa § 446 CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že so zreteľom na právne účinný dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala dovolanie späť, postupoval v súlade s citovaným ustanovením CSP a dovolacie konanie zastavil.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP), avšak v danej veci dodáva, že v dovolacom konaní žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov dovolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP by mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
- Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v dovolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.
- Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v dovolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
- Dovolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.