← Slovensko

zníženie podpory (dotácií) na jednotnú platbu - nariadenie Komisie (ES) č. 1973/2004 čl. 138

Obsah (9)§ 59§ 3§ 250j§ 46§ 7§ 2§ 219§ 40§ 250k

Najvyšší súd 3 Sţo 83/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov senátu JUDr. Gabr

§ 59ods.

2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie ţalobcu zamietol 3 Sţo 83/2010 2 a potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/1681/14457/2007 zo dňa 29.11.

  1. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu ţalovaného dospel k záveru, ţe neboli zistené ţiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ţalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, ktoré v odvolaní uviedol a krajský súd, ktorý rozhodnutie preskúmaval sa stotoţnil s jeho právnym záverom, ţe správny orgán prvého stupňa vychádzal pri vydávaní rozhodnutia z výsledkov kríţových kontrol a kontrol na mieste. Kontrolou na mieste dňa 13.11.2007 sa zistil rozdiel - nadmerná výmera vo výške 66,21 ha, sporné diely č. X., X., X., X. a X. deklarovala aj spoločnosť B.A.V. spol. s r.o., a ani jedna spoločnosť nevedela preukázať vlastníctvo alebo nájom k nim. Výmera 66,21 ha predstavuje 34,88% výmery, a preto ţalobcovi nevznikol nárok na dotácie v zmysle článku 138 nariadenia Komisie ES č. 1973/
  2. Keďţe kontrolná skupina nemohla jednoznačne určiť uţívateľa sporných dielov, bola v uvedených dieloch obidvom dotknutým stranám stanovená výmera 0,00 ha, a preto vznikla ţalobcovi nadmerná výmera vo výške 66,21 ha. Z dôvodu nedodrţania deklarovaných výmer správny orgán prvého stupňa v súlade s platnými predpismi rozhodol o neposkytnutí podpory na jednotné platby na plochu. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a ţalobe v plnom rozsahu vyhovel. V dôvodoch namietal nesprávne obsadenie konajúceho senátu, pretoţe predsedníčkou senátu na pojednávaní konanom dňa 08.12.2009 bola JUDr. D. F., pričom napadnutý rozsudok deklaruje senát, kde je predsedníčkou JUDr. V. Š., čím došlo k porušeniu ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ a § 205a ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Ďalej uviedol, ţe nemal moţnosť čokoľvek namietať, pretoţe odvolaním napadnuté rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/1681/14457/2007 zo dňa 29.11.2007 neobsahovalo odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejme, jasne a zrozumiteľne odôvodnený dôvod – t.j. naddeklarácia. Prvostupňový správny orgán sa neriadil ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., pretoţe v odôvodnení neuviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhom a námietkami ţalobcu. Dôvod tejto naddeklarácie bol zdôvodnený aţ ţalovaným v jeho rozhodnutí, ktorého preskúmania sa ţalobca domáha. Nesúhlasí s odôvodnením prvostupňového súdu, ţe kontrolná skupina nemohla jednoznačne určiť uţívateľa sporných dielov. Kontrolná skupina sa vôbec nezaoberala tým, kto sporné diely skutočne obhospodáril tak, ako to vyplýva z bodu 67 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21.04.
  3. Poukázal na čl. 28 bod 2 nariadenia a namietal, ţe nedostal kópiu správy z kontroly, pri ktorej boli zistené nedostatky. Ak by kontrolná skupina postupovala

§ 3

správneho poriadku, dospela by k nespochybniteľnému skutkovému stavu svedčiacemu o tom, kto skutočne sporné diely 3 Sţo 83/2010 3 obrobil. V závere poukázal na list (dôkaz č. 6 ţaloby), s ktorým sa ani jeden z konajúcich orgánov nevysporiadal, rovnako ako ani s ostatnými dôkazmi ţaloby. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením ţalobcu, ţe kontrolná skupina sa nesnaţila zistiť uţívateľa sporných dielov. Ţalobca v rozpore s § 249 ods. 2 O.s.p. neuviedol, čo kontrolná skupina zanedbala a ako porušila práva ţalobcu, resp. ktoré právne predpisy. Dal do pozornosti súdu list podpísaný konateľom ţalobcu zo dňa 15.11.2007, kde sám konštatuje, ţe na sporné výmery nemá ţiadny právny vzťah a ako dôkaz ,,svojho právneho nároku, ktorý zakladá právo na dotáciu,, uvádza výkazy prác jeho pracovníkov, ktorých hodnovernosť je otázna a v ţiadnom prípade nezakladá právo hospodáriť na cudzom majetku, nieto doţadovať sa neopodstatnených výhod v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky a Európskej únie. Kontrolná skupina a ani správny orgán, nemá právo nahradzovať svoje zistenia na mieste a preskúmaním predloţených listín konštruovaním právnych záverov, ale má len povinnosť konštatovať, či zistil také právne skutočnosti, ktoré zakladajú alebo nezakladajú právo zúčastnených subjektov na právne následky spojené s aplikáciou príslušných právnych noriem. Pokiaľ teda správny orgán jednoznačne nezistil právo navrhovateľa na obdrţanie dotácií, nemohol mu ich ani priznať. Ţalobca v ţalobe ani v odvolaní neuviedol ţiadne návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania, nové dôkazy resp. okolnosti, ktoré by uţ neboli predmetom preskúmania a ani ţiadnu konkrétnu výhradu voči procesným úkonom, ktoré vykonal najmä odvolací správny orgán pri svojom rozhodovaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom

§ 250ja ods.

2 veta prvá O.s.p. a po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Najvyšší súd z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvorí administratívny spis zistil, ţe ţalobca podal dňa 14.05.2007 na regionálnom pracovisku Pôdohospodárskej platobnej agentúry v Michalovciach Jednotnú ţiadosť na rok 2007, v ktorej poţiadal o jednotnú platbu na plochu - na výmeru 256,05 ha, o podporu plodín na ornej pôde na výmeru 3,20 ha a vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti. Pôdohospodárska platobná agentúra Bratislava rozhodnutím č. 500/1681/14457/2007 zo dňa 29.11.2007 rozhodla o neposkytnutí podpory na jednotnú platbu na plochu a schválila poskytnutie podpory na podporu plodín na ornej pôde vo výške 5 563,70 Sk. V odvolaní podanom proti tomuto rozhodnutiu ţalobca namietal, ţe nevie čo sú skutočné dôvody tohto rozhodnutia. Poukázal na to, ţe deklaroval plochu 256,05 ha, ktorá bola v plnom rozsahu a kvalitne ošetrená, o čom doloţil záznamy o vykonaní týchto prác a namietal rozdiel 66,21 ha, pretoţe pracovníci pri kontrole vykazovali rozdiel 42,37 ha a nikto netvrdil, ţe tieto plochy obrobil, ani zástupca spornej strany, ktorý len uviedol, ţe na tieto plochy má nájomnú 3 Sţo 83/2010 4 zmluvu, čo nie je dôvod na nepriznanie platby ţalobcovi. Ţalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V dôvodoch námietku ţalobcu, ţe nevie, čo sú skutočné dôvody napadnutého rozhodnutia, povaţuje za neopodstatnenú, pretoţe dôvody krátenia platby vyplynuli zo zistení z uskutočnenej kontroly na mieste, čo je uvedené v špecifikácii platieb, ktorá je súčasťou napadnutého rozhodnutia. Zistený rozdiel – nadmerná výmera vo výške 66,21 ha, vyplynula zo zistení z kontroly na mieste po spočítaní deklarovaných výmer sporných dielov, na ktorých bola obom sporným stranám priznaná nulová výmera. Obidve sporiace sa strany sporné diely obrobili, ale jednoznačne nepreukázali ich uţívanie. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§244 ods. 1 O.s.p.). Súdny proces treba chápať ako jednu zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania. Uvedená zásada vyplýva z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, resp. článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní vychádza v podstate z toho, ţe ţalobca namietal nepreskúmateľnosť právneho posúdenia veci, konkrétne nemoţnosť zistiť z jeho odôvodnenia, prečo právne závery ţalovaného zodpovedajú zistenému skutkovému stavu, a prečo a v čom je právny názor ţalobcu nesprávny, nakoľko sa krajský súd jeho námietkami nezaoberal a tieţ presvedčivým spôsobom mu neobjasnil dôvody, pre ktoré ţalobu zamietol.

§ 46zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. Správny poriadok v § 47, ako je vyššie uvedené, upravuje všeobecné náleţitosti rozhodnutia, ktoré predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Obsahovými náležitosťami rozhodnutia sú výrok, odôvodenie a poučenie o opravnom prostriedku. Výrok je najdôleţitejšou časťou rozhodnutia, pretoţe obsahuje rozhodnutie vo veci a vyjadruje záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Z neho musí byť nepochybne zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania a na základe akej právnej normy sa rozhodlo. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia, preto musí v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom konania. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, uvedie podstata veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania a na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa ich právny význam a vysloví úsudok o predmete konania. Pri právnom posúdení nestačí iba odkaz 3 Sţo 83/2010 5 na príslušný právny predpis, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby bol účastníkom zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Týmto poţiadavkám napadnuté rozhodnutie ţalovaného zodpovedá. Ţalovaný pochybenie prvostupňového správneho orgánu napravil tým, ţe podrobnejšie rozviedol závery, pre ktoré ţalobcovi podporu na jednotnú platbu na plochu neposkytol a poskytol podporu na plodiny pestované na ornej pôde vo výške 5.563,70 Sk a reaguje v ňom tieţ na námietky ţalobcu uvedené v odvolaní. Najvyšší súd SR ako súd odvolací k dôvodom uvedeným v rozsudku krajského súdu na doplnenie dodáva. Zákon č. 274/2006 Z.z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v ustanovení § 1 upravuje pôsobnosť Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a pôsobnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „platobná agentúra) pri poskytovaní a/ finančných prostriedkov na rozvojové programy poľnohospodárstva a vidieka

podmienok ustanovených vo viacročnej finančnej dohode z programu SAPARD, b/ dotácií v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesnom hospodárstve z prostriedkov štátneho rozpočtu; podmienky poskytovania dotácií upravuje osobitný predpis, c/podpory pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo.

§ 7ods.

1 písm. a/ zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, platobná agentúra - rozhoduje o poskytovaní podpory

osobitného predpisu a o poskytovaní zálohovej platby. Na účely tohto zákona (zák.č. 543/2007 Z.z.) sa rozumie c/ pôdnym blokom základná jednotka evidencie pôdy, ktorá predstavuje súvislú plochu obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, d/ dielom pôdneho bloku súvislá plocha obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy príslušného druhu pozemku v pôdnom bloku.

§ 2ods.

1 nariadenia vlády SR č. 81/2007 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou jednotnej platby na plochu, - jednotná platba na plochu sa poskytne na výmeru obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy vedenej v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov. Ţiadosť o jednotnú platbu na plochu môţe podať osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť na území SR a obhospodaruje poľnohospodársku pôdu

odseku 1 (ods. 2 citovaného ustanovenia). 3 Sţo 83/2010 6 Suma jednotnej platby na plochu sa upraví

osobitných predpisov, ak - na základe vykonaných kontrol sa zistia rozdiely medzi skutočnou výmerou poľnohospodárskej pôdy, ktorú obhospodaruje žiadateľ a výmerou, ktorú uviedol v žiadosti (§ 2 ods. 5 písm. b/). Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného najvyšší súd zistil, ţe Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodujúca o ţiadosti ţalobcu zo dňa 14.05.2007 po kríţových kontrolách zistila nezrovnalosti vo výmere deklarovanej v ţiadosti ţalobcu. Keďţe na jej oznámenie ohľadne nezrovnalosti reagoval ţalobca potvrdením výmery, uskutočnilo sa konanie na mieste, kde bolo zistené, ţe sporné diely č. X., X., X. a X. okrem ţalobcu deklarovala aj spoločnosť B.A.V., spol. s.r.o., avšak ani jedna zo spoločností dokladmi nepreukázala ich uţívanie. Pretoţe kontrolná skupina nemohla určiť uţívateľa, vychádzala z ustanovenia článku 138 nariadenia Komisie (ES) 1973/2004,

ktorého: „S výnimkou prípadov vyššej moci alebo výnimočných okolností, ako sú uvedené v článku 72 nariadenia (ES) č. 796/2004, ak je administratívnou kontrolou na mieste zistené, ţe rozdiel medzi deklarovanou plochou a plochou stanovenou v zmysle bodu

(22)článku 2 nariadenia (ES) č. 796/2004 je viac ako 3% ale menej ako 30% stanovenej plochy, je suma poskytnutá na základe schémy SAPS zníţená na daný rok o dvojnásobok zisteného rozdielu. Ak je rozdiel vyšší ako 30% stanovenej plochy, nemôţe byť na daný rok poskytnutá ţiadna pomoc.“ Ţalovaný nielen na základe listinných dôkazov ale aj výsledkov doplneného konania kontrolou na mieste, vyjadrenia sporných strán a z listu ţalobcu (15.11.2007) uzavrel, ţe z dôvodu nedodrţania deklarovanej výmery nemohla byť ţalobcovi poskytnutá podpora na jednotnú platbu na plochu. V súlade so závermi súdu prvého stupňa i odvolací súd mal z predloţeného spisového materiálu za preukázané, ţe skutkový stav bol správnymi orgánmi náleţite zistený a správne právne posúdený. Keďţe ţalobca v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu

§ 219ods.

1, 2 O.s.p. a § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Ţalobca v odvolaní namietal aj nesprávne obsadenie senátu z dôvodu, ţe predsedníčkou senátu na pojednávaní konanom dňa 08.12.2009 bola JUDr. D. F., avšak v rozsudku je uvedená ako predsedníčka senátu JUDr. V. Š. Túto námietku ţalobcu vyhodnotil najvyšší súd ako nedôvodnú, pretoţe zo spisu krajského súdu vyplýva, ţe senát pojednával a rozhodoval v zloţení z predsedníčky senátu JUDr. V. Š. a členiek senátu JUDr. D. F. a JUDr. V. Sch. V zápisnici o pojednávaní zo dňa 08.12.2009, kde je na druhej strane uvedené ,,predsedníčka 3 Sţo 83/2010 7 senátu JUDr. D. F.“ ide o zrejmú nesprávnosť

§ 40ods.

3 O.s.p., pretoţe JUDr. D. F. nebola predsedníčkou senátu

Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2009 Spr. 3620/2008, avšak mohla byť a bola sudcom spravodajcom. O trovách konania rozhodol najvyšší súd

§ 250kods.

1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ich náhradu ţalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave dňa 15. marca 2011 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.