1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020501/1/1178804/2012/4985 zo dňa 21.09.2012 ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900401/5/451372/2012/Bad zo dňa 21.05.2012, ktorým
6 písm.
8 písm. c) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2007. Tento postup je upravený v prechodnom ustanovení § 52d ods. 8 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V zdaňovacom období roku 2008 vytvoril daňový subjekt opravné položky k pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia, ktoré ako daňové výdavky zaúčtoval na účte 5420020 - Opravne pol PW D vo výške 1.477.987,14 Sk a na účte 5424020 - Opravne pol PWHFD vo výške 55.892,40 Sk. Do základu dane zahrnul tvorbu opravných položiek (zrušené poistné zmluvy) v celkovej výške 1.533.879,54 Sk. Z administratívneho spisu prvostupňový súd ďalej zistil, že žalobca predložil ku kontrole databázu jednotlivých pohľadávok z neuhradeného poistného k 31.12.2008, ktorá bola podkladom, z ktorého daňový subjekt vychádzal pri tvorbe a zaúčtovaní opravných položiek v účtovníctve. Mesačne účtoval o tvorbe opravných položiek na základe podkladov z vytvorenej databázy všetkých znehodnotených pohľadávok z poistného. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k pohľadávkam po lehote splatnosti z neuhradeného poistného zo zrušených zmlúv (tradičné poistenie) boli vytvorené opravné položky v celkovej výške 1.477.987,14 Sk, čo vyplynulo aj zo žalobcom predloženej databázy, a že v tejto sume boli zahrnuté aj opravné položky k pohľadávkam zo zrušených zmlúv v prípade zániku poistného s lehotou omeškania viac ako 36 mesiacov. Tieto opravné položky v celkovej sume 1.267.567,15 Sk boli vytvorené vo výške 100 % menovitej hodnoty jednotlivých pohľadávok. Vytvorené opravné položky boli zaúčtované účtovným zápisom MD 5420020 - Opravne pol PW súvzťažne k účtu DAL 3090200 - Opravne pol poist D. Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či žalovaný bol oprávnený neuznať opravné položky ako daňový výdavok k pohľadávkam zo zrušených zmlúv v prípade zániku poistenia s lehotou omeškania viac ako 36 mesiacov pre premlčanie v sume 1.267.567,15 Sk.
správcu dane opravné položky v sume 1.267.567,15 Sk k jednotlivým pohľadávkam s lehotou omeškania viac ako 36 mesiacov boli vytvorené k pohľadávkam po lehote splatnosti z rokov 2004 - 2005 (v 100 % výške ich nominálnej hodnoty). Ide o pohľadávky, ktoré už boli premlčané, keďže premlčacia lehota v zmysle Občianskeho zákonníka je trojročná.
názoru prvostupňového súdu postup daňového subjektu pri tvorbe, zaúčtovaní a zahrnutí opravných položiek k pohľadávkam zo zrušených zmlúv v prípade zániku poistného s lehotou omeškania viac ako 36 mesiacov v celkovej sume 1.267 567,15 Sk do základu dane považoval správca dane za nesprávny, nakoľko daňový subjekt vytvoril daňové opravné položky k pohľadávkam, ktoré boli už premlčané. Poukázal na to, že opravné položky, ktorých tvorba je daňovým výdavkom
3 písm.
ktorého ide o opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam. Prvostupňový súd uviedol, že pri uzatvorených poistných zmluvách ide o občianskoprávny vzťah, ktorý sa riadi ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Opravné položky, ktorých tvorba je daňovým výdavkom sú vymedzené v ust. § 20 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Ustanovenie § 20 ods. 2 písm.
doby omeškania a % možnej tvorby opravnej položky z menovitej hodnoty pohľadávky v ustanovení § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Opravná položka k pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia je teda daňovo uznaná
ustanovenia § 20 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov a zároveň tieto pohľadávky musia byť nepremlčané aj vzhľadom k tomu, že opravné položky sa tvoria v prípade dočasného znehodnotenia pohľadávok, kedy ešte nezaniklo právo na ich vymáhanie. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že žiadnym výkladom ust. § 20 ods. 2 zákona o dani z príjmov nemožno dospieť k záveru, že sa pri tvorbe opravných položiek
písm. e) ods. 2 použije zároveň aj podmienka, resp. vecná kvalita majetkového práva
písm. b) ods. 2, prvostupňový súd sa s touto námietkou nestotožnil. Uviedol, že v ustanovení § 20 ods. 2 zákona o dani z príjmov sú taxatívne a nie alternatívne (ako sa žalobca mylne domnieva), vymedzené opravné položky, ktorých tvorba je daňovým výdavkom
3 písm. f). Opravné položky v zmysle ust. § 20 ods. 2 písmená
tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov. Z administratívneho spisu mal prvostupňový súd preukázané, že správca dane v daňovom konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, dbal na zachovávanie práva a právom chránených záujmov daňového subjektu a pri posudzovaní zistených skutočností vychádzal zo základných zásad daňového konania uvedených v ustanovení § 2 zákona č. 511/1992 Zb. Tiež bolo nesporné, že hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zároveň pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre správne určenie dane. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalobca bol ukrátený na svojich právach v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu
1 O. s. p. zamietol. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 O. s. p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. II. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívala v nesprávnom použití, resp. výklade ustanovenia § 20 zákona o dani z príjmov pri posudzovaní opravných položiek žalobcu ako daňového výdavku. Žalobca v rámci odvolania citoval dôvody z napadnutého rozhodnutia, ktoré žalovaný pri opravných položkách ako daňových výdavkoch vymedzil nasledovne: - cit. strany 24 napadnutého rozhodnutia: „V právnom stave do 31.12.2007 boli vymedzené kritéria tvorby opravných položiek k pohľadávkam pri zániku poistenia v samostatnom ustanovení - § 20 ods. 8 písm.
druhu práva, majetku alebo ich vecnej kvality. Všetky písmená spomenutého odseku sú vymedzené alternatívne bez vzájomnej obsahovej prepojenosti. V nasledujúcich odsekoch § 20 sú jednotlivé písmená odseku 2 detailizované.
úpravy zákona o dani z príjmov do 31.12.2007 (znenie pred novelou č. 621/2007 Z. z.) sa pri tvorbe „pohľadávok z poistenia v prípade zániku poistenia, ktoré tvoria poisťovne (§ 20 odsek 2 písmeno e) zákona o dani z príjmov)“ ako opravných položiek použilo ustanovenie § 20 odsek 8 písmeno c), t. j. pri tvorbe opravných položiek sa používala maximálne 100 % výška menovitej hodnoty pohľadávky, bez rozdielu menovitých hodnôt
doby omeškania pohľadávok. Zmena zákona o dani z príjmov (zákon č. 621/2007 Z. z.) znamenala zakotvenie tvorby opravných položiek pri pohľadávkach z poistenia v prípade zániku poistenia, ktoré tvoria poisťovne (§ 20 odsek 2 písmeno e) zákona o dani z príjmov)
ustanovenia § 20 odsek 14, t. j. rôzne výšky menovitej hodnoty pohľadávok
doby, ktorá uplynula od ich splatnosti. Rovnako došlo k tejto zmene pri bankových pohľadávkach. Touto zmenou došlo len k zániku možnosti poisťovní tvoriť opravné položky vo výške 100 % menovitej hodnoty, bez ohľadu na dobu, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky. V priebehu konania na Krajskom súde v Bratislave došlo zákonom č. 333/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2015 k zmene zákona o dani z príjmov. Po uvedenej novele je znenie § 20 odsek 2 nasledovné: § 20 odsek 2 aktuálne znenie od 01.01.2015, zmena zákona č. 333/2015 Z. z.
3 písm.
2 písm. i), g) nepremlčaným pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní
osobitného predpisu (odsek 21). Až uvedená zmena zákona o dani z príjmov zakotvila pri pohľadávkach z poistenia ich vecnú kvalitu, a to nepremlčanosť pri tvorbe opravných položiek ako daňových výdavkov. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu sp. zn. 1S 2521/2012 zmenil tak, že zruší rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 21.09.2012 vydané v konaní č. 1020501/1/1178804/2012/4985, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer č. 9900401/5/451372/2012/Bad, vydaný Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 70.383,29 €, a vec mu vráti na ďalšie konanie. III. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 2521/2012-66 zo dňa 21.01.2016 a námietky žalobcu v odvolaní považuje za neopodstatnené. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s. p.). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. (§ 247 ods. 1 O. s. p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O. s. p.).
1 veta prvá O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.). Úlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1020501/1/1178804/2012/4985 zo dňa 21.09.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900401/5/451372/2012/Bad zo dňa 21.05.2012, ktorým
6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov v nadväznosti na § 165 ods. 5 daňového poriadku bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 70.383,29 €. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zamietnutá.
1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po preskúmaní rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku tohto rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného v rozsahu potvrdenia Výmeru v časti zvýšenia výsledku hospodárenia za zdaňovacie obdobie rok 2008 o sumu 1.267.567,15 Sk
ustanovenia § 17 odsek 2 písmeno a) zákona č. 595/2003 Z. z., z dôvodu neuznania opravných položiek ako daňového výdavku k pohľadávkam zo zrušených zmlúv v prípade zániku poistenia s lehotou omeškania viac ako 36 mesiacov pre deklarované premlčanie.
3 písm. f) zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami sú aj tvorba rezerv a opravných položiek
zákona o dani z príjmov.
2 písm. b) zákona o dani z príjmov, opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom
3 písm. f) za podmienok stanovených zákonom, sú opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam.
2 písm. e) zákona o dani z príjmov, opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom
3 písm. f) za podmienok stanovených zákonom, sú opravné položky k pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia, ktoré tvoria poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní (zaisťovne a pobočky zahraničných zaisťovní).
ustanovenia § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, ak od splatností pohľadávky uplynula doba dlhšia ako:
40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, pri správe daní sa postupuje
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Senát najvyššieho súdu sa stotožnil s názorom žalovaného, že pri posudzovaní tvorby opravných položiek k pohľadávkam pri zániku poistenia, ktoré tvoria poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní, vychádzal daňový úrad predovšetkým z ustanovenia § 20 ods. 2 písm.
ustanovenia § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Zo všeobecnej zásady, že daňovým výdavkom je len tvorba opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam vychádzajú aj iné ustanovenia zákona o dani z príjmov, napr. ustanovenie § 19 ods. 2 písm. i) alebo písm. r) zákona o dani z príjmov, týkajúce sa odpisu pohľadávok ako daňového výdavku.
tohto ustanovenia za daňový výdavok možno považovať odpis pohľadávok len v prípade, ak k danej pohľadávke bola vytvorená opravná položka
14 zákona o dani z príjmov (pri splnení aj ďalších podmienok). Ak veriteľ nevyužije možnosť tvorby opravnej položky k pohľadávke a možnosť jej odpisu, pokiaľ nebola premlčaná, po jej premlčaní nie je možné považovať jej odpis za daňový výdavok, t. j. nie je možné už k tejto pohľadávke tvoriť opravnú položku
14 zákona o dani z príjmov. Aj
názoru senátu najvyššieho súdu, ak by žalovaný pripustil názor daňového subjektu, že
14 možno tvoriť opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam v prípade obchodno-záväzkových vzťahov, ale aj k premlčaným pohľadávkam v prípade pohľadávok pri zániku poistenia, zakladala by táto skutočnosť zvýhodnené postavenie jedného daňovníka pred iným pri zdaňovaní príjmov z podnikania. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 2521/2012-66 z 21. januára 2016 ako vecne správny
3 veta druhá O. s .p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. a § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O. s. p a s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní
druhej hlavy piatej časti O. s. p. postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.