1, ods. 4, § 122 ods. 10 Tr. zák., o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Miloša Kaščáka proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 14. mája 2014, sp. zn. 4 To 16/2014, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie obvineného Q. C. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Košice I rozsudkom zo 4. novembra 2013, sp. zn. 5 T 19/2012, uznal obvineného za vinného z pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného
10, § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., na skutkovom základe, že 1.) - ako konateľ obchodnej spoločnosti C. K., s.r.o. E. v období od 03.05.2005 do 26.08.2005 dodal odberateľovi - E. P., ul. R. č. XX, E., IČO: XXXXXXXX, SZČO, motorovú naftu v celkovom objeme 687.530 litrov, pričom vo svojej účtovnej evidencii, v rozpore so skutočnosťou deklaroval, že odpredanú naftu zakúpil od obch. spol. Z., s.r.o. Q., legálny pôvod a spôsob nadobudnutia nafty od platiteľa dane nepreukázal a správcovi dane nepodal daňové priznania ku spotrebnej dani z minerálneho oleja, čím tak na úkor štátneho rozpočtu SR v zastúpení Colného úradu Košice, v rozpore s § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 98/2004 o spotrebnej dani z minerálneho oleja, skrátil spotrebnú daň z minerálneho oleja za účtovné obdobie máj - august 2005 vo výške 9.969.765,- Sk (330.935,57,- €), 2.) - ako konateľ obchodnej spoločnosti C. K., s.r.o. E., v priebehu roku 2005 na doposiaľ nezistenom mieste a nezisteným spôsobom zabezpečil celkovo 37 nepravdivých vstupných účtovných dokladov, ktorými v rozpore so skutočnosťou deklaroval nákup motorovej nafty od dodávateľa obch. spol. Z., s.r.o. Q., pričom tieto, v úmysle znížiť daňový základ a vlastnú daňovú povinnosť, neoprávnene zahrnul do účtovnej evidencie obch. spol. C. K., s.r.o. E., a na ich podklade podal na Daňovom úrade Košice I, V., 2a) - dňa 28.06.2005 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za účtovné obdobie mesiaca máj 2005, v ktorom si neoprávnene uplatnil nárok na odpočet dane vo výške 672.708,30,- Sk (22.329,82,- €) zo 6 účtovných dokladov - faktúr: fa. č. 0075/05 z 02.05.2005; fa. č. 0084/05 z 10.05.2005; fa. č. 0090/05 z 15.05.2005; fa. č. 0094/05 z 19.05.2005; fa. č. 0098/05 z 24.05.2005; fa. č. 0103/05 z 30.05.2005, 2b) - dňa 27.07.2005 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za účtovné obdobie mesiaca jún 2005, v ktorom si neoprávnene uplatnil nárok na odpočet dane vo výške 1.121.415,40,- Sk (37.224,17,- €) z 11 účtovných dokladov - faktúr: fa. č. 0107/05 z 06.06.2005; fa. č. 0111/05 z 09.06.2005; fa. č. 0112/05 z 10.06.2005; fa. č. 0117/05 zo 14.06.2005; fa. č. 019/05 z 15.06.2005; fa. č. 0128/05 z 21.06.2005; fa. č. 0129/05 z 22.06.2005; fa. č. 0130/05 z 23.06.2005; fa. č. 0132/05 z 24.06.2005; fa. č. 0137/05 z 29.06.2005; fa. č. 0139/05 z 30.06.2005, 2c) - dňa 24.08.2005 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za účtovné obdobie mesiaca júl 2005, v ktorom si neoprávnene uplatnil nárok na odpočet dane vo výške 1.172.849,20,- Sk (38.931,46,- €) z 11 účtovných dokladov - faktúr: fa. č. 0144/05 z 04.07.2005; fa. č. 0147/05 z 07.07.2005; fa. č. 0148/05 z 11.07.2005; fa. č. 0151/05 z 13.07.2005; fa. č. 0152/05 z 13.07.2005; fa. č. 0157/05 zo 17.07.2005; fa. č. 0158/05 z 18.07.2005; fa. č. 0164/05 z 24.07.2005; fa. č. 0166/05 z 25.07.2005; fa. č. 0167/05 z 27.07.2005; fa. č. 0169/05 z 28.07.2005; 2d) - dňa 27.09.2005 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za účtovné obdobie mesiaca august 2005, v ktorom si neoprávnene uplatnil nárok na odpočet dane vo výške 946.816,80,- Sk (31.428,56,- €) z 9 účtovných dokladov - faktúr: fa. č. 0172/05 z 01.08.2005; fa. č. 0177/05 z 05.08.2005; fa. č. 0182/05 z 10.08.2005; fa. č. 0185/05 z 11.08.2005; fa. č. 0187/05 z 12.08.2005; fa. č. 0188/05 z 15.08.2005; fa. č. 0195/05 z 19.08.2005; fa. č. 0197/05 z 22.08.2005; 0203/05 z 26.08.2005, čím tak v zdaňovacích obdobiach máj, jún, júl a august roku 2005, na úkor štátneho rozpočtu SR v zastúpení Daňového úradu Košice I, neoprávnene uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe, v rozpore s § 49 ods. 1, ods. 2, v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, vo výške 2.019.534,- Sk (67.036,25,- €), 2e) - dňa 22.03.2006 daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za účtovné obdobie roku 2005, v ktorom si neoprávnene zaúčtoval do položky nákladov fiktívne výdavky z 37 účtovných dokladov - faktúr: fa. č. 0075/05 z 02.05.2005; fa. č. 0084/05 z 10.05.2005; fa. č. 0090/05 z 15.05.2005; fa. č. 0094/05 z 19.05.2005; fa. č. 0098/05 z 24.05.2005; fa. č. 0103/05 z 30.05.2005, fa. č. 0107/05 z 06.06.2005; fa. č. 0111/05 z 09.06.2005; fa. č. 0112/05 z 10.06.2005; fa. č. 0117/05 zo 14.06.2005; fa. č. 019/05 z 15.06.2005; fa. č. 0128/05 z 21.06.2005; fa. č. 0129/05 z 22.06.2005; fa. č. 0130/05 z 23.06.2005; fa. č. 0132/05 z 24.06.2005; fa. č. 0137/05 z 29.06.2005; fa. č. 0139/05 z 30.06.2005, fa. č. 0144/05 z 04.07.2005; fa. č. 0147/05 z 07.07.2005; fa. č. 0148/05 z 11.07.2005; fa. č. 0151/05 z 13.07.2005; fa. č. 0152/05 z 13.07.2005; fa. č. 0157/05 zo 17.07.2005; fa. č. 0158/05 z 18.07.2005; fa. č. 0164/05 z 24.07.2005; fa. č. 0166/05 z 25.07.2005; fa. č. 0167/05 z 27.07.2005; fa. č. 0169/05 z 28.07.2005; fa. č. 0172/05 z 01.08.2005; fa. č. 0177/05 z 05.08.2005; fa. č. 0182/05 z 10.08.2005; fa. č. 0185/05 z 11.08.2005; fa. č. 0187/05 z 12.08.2005; fa. č. 0188/05 z 15.08.2005; fa. č. 0195/05 z 19.08.2005; fa. č. 0197/05 z 22.08.2005; 0203/05 z 26.08.2005, čím tak za zdaňovacie obdobie roku 2005, v rozpore s § 19, § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov právnických osôb, neoprávnene znížil základ dane o sumu 20.598.892,- Sk (683.757,41,- €) a na úkor štátneho rozpočtu SR v zastúpení Daňového úradu Košice I, tak skrátil daň z príjmov právnických osôb vo výške 2.019.534,- Sk (67.036,25,- €), - pričom tak konaním uvedeným v skutkoch 1) až 2e) celkovo skrátil daň vo výške 14.008.833,- Sk (465.008,06,- €). Za to súd obvinenému uložil
4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne a
2 písm. a) Tr. zák. ho pre výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Na podklade odvolania obvineného Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") uznesením zo 14. mája 2014, sp. zn. 4 To 16/2014,
por. zamietol odvolanie obvineného ako nedôvodné. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., teda že rozhodnutia oboch súdov sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V bližšom odôvodnení dovolania uviedol, že závery, ku ktorým dospeli súdy oboch stupňov, sú nesprávne. Pokračovací trestný čin je charakterizovaný štyrmi znakmi, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Týmito znakmi sú rovnaká skutková podstata trestného činu, rovnaký alebo podobný spôsob jeho vykonania, objektívna súvislosť - časová, miestna, v predmete útoku a spôsobe spáchania činu, pričom rozhodujúca je časová súvislosť. Trvanie časovej súvislosti nie je možné zákonom ani výkladom teórie , prípadne súdnej praxe, obmedziť.
dovolateľa v žiadnom prípade nemôže byť časový rozsah medzi jednotlivými čiastkovými útokmi tak veľký, aby vylučoval konanie na základe jednotiaceho zámeru páchateľa. Posledným znakom je subjektívna súvislosť - spoločný, jednotiaci zámer páchateľa, ktorý spočíva v postupnom uskutočňovaní rovnakého zámeru vyplývajúceho z vopred pripraveného plánu a realizovaného samostatnými trestnými činmi. Jednotiaci zámer páchateľa - úmysel páchať ďalšie čiastkové útoky musí byť u páchateľa prítomný už pri prvom čiastkovom útoku. Pri pokračovaní v trestnom čine sa totiž jedná o jeden skutok a tento musí byť pokrytý jedinou vôľou. Od pokračovacieho trestného činu je pritom potrebné odlíšiť jeho opakovanie, pri ktorom konanie páchateľa nie je spojené jednotiacim zámerom, neexistuje tu objektívna súvislosť, prípadne chýbajú iné podmienky pokračovania v trestnom čine. Objektívna súvislosť je v ustanovení § 122 ods. 10 Tr. zák. vyjadrená ako kumulatívna a vzťahuje sa na čas, spôsob a predmet jednotlivých skutkov, pričom ak jeden z týchto bodov absentuje, nemôže ísť o pokračovací trestný čin, ale o jeho opakovanie. Pokiaľ ide o jednotiaci zámer, tento musí byť prítomný už pri prvom skutku, keďže páchateľ už od začiatku svojho konania zamýšľa aspoň v hrubých rysoch i ďalšie útoky, ktoré sa po objektívnej stránke javia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru. Skutok 1/ spočíva v predaji nafty, nepreukázaní legálneho pôvodu a spôsobu jej nadobudnutia a nepodaní daňového priznania ku spotrebnej dani z minerálneho oleja. Skutok 2/ spočíva v zabezpečení 37 nepravdivých vstupných účtovných dokladov zahrnutých do účtovnej evidencie, na podklade ktorých bolo podané pod skutkami 2a/ až 2d/ daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za obdobie máj až august 2005. Skutok 2e/ sa stal v roku 2006, kedy obvinený podal daňové priznanie k dani z príjmov, v ktorom si neoprávnene zaúčtoval fiktívne výdavky z 37 účtovných dokladov. Týchto 37 faktúr je obsiahnutých už v skutku 2/. Súdy nižších stupňov sa
dovolateľa vo svojich rozhodnutiach riadne nevysporiadali s uvedenými podmienkami a trestný čin posúdili ako pokračovací, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutkov. Na podklade vykonaného dokazovania nemožno ustáliť jednotiaci zámer obvineného (a to aj s ohľadom na veľký časový rozsah medzi jednotlivými čiastkovými útokmi), v konaní teda absentuje subjektívna súvislosť, a nie je riadne preukázaná ani objektívna súvislosť a kumulatívne naplnenie jej podmienok. Ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zák. teda bolo nesprávne aplikované a takéto porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného, keďže tento bol potrestaný v rámci značne prísnejšej trestnej sadzby. Rovnako došlo k porušeniu § 2 ods. 1 Tr. zák. nesprávnou aplikáciou Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. namiesto Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Vzhľadom na uvedené dovolateľ navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v citovaných ustanoveniach v neprospech obvineného a aby zrušil rozhodnutia súdov nižšieho stupňa a veci vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dovolanie obvineného bolo doplnené podaním doručeným najvyššiemu súdu 22. júla 2015. Obvinený prostredníctvom obhajkyne JUDr. Marty Šuvadovej, ktorej v priebehu dovolacieho konania udelil plnú moc na svoje zastupovanie (pri paralelnom zastupovaní pôvodným advokátom), doplnil dovolanie o dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por., teda že mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo mu bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Zároveň rozšíril svoju argumentáciu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por., ktorá spočívala v tom, že v prejednávanej veci ide o tri samostatné skutky jednej skutkovej podstaty, keďže každý zo skutkov predpokladá porušenie iných predpisov daňového práva. Za pravdu obvinenému
jeho názoru dávajú aj novely Trestného zákona, ktoré pre uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty zaviedli novú skutkovú podstatu - daňový podvod. Navyše chýba subjektívna súvislosť spočívajúca v realizácii rovnakého zámeru, keďže obvinený žiaden plán vopred pripravený nemal. Obvinený v tejto súvislosti spochybnil aj subjektívnu stránku trestného činu, teda jeho úmysel vo vzťahu ku konaniu, ktoré sa mu kladie za vinu, hodnovernosť výpovede svedka T., i existenciu jeho trestnej zodpovednosti ako takej. Dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por.
neho tkvel v opomenutí aplikácie § 2 ods. 1 Tr. zák.,
ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom ak nadobudli účinnosť viaceré zákony, treba použiť ten, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Podaním doručeným najvyššiemu súdu 20. októbra 2015 obvinený prostredníctvom obhajkyne opätovne doplnil svoje dovolanie. Zotrval na svojej doterajšej argumentácii a dodal, že vo veci nebol aplikovaný princíp ultima ratio uprednostňujúci zodpovednosť
noriem netrestnoprávnej povahy pred postihom páchateľa
noriem trestného práva. Uzavrel, že pochybnosti daňových orgánov a nenaplnenie jednotlivých daňových predpisov týkajúcich sa uznateľnosti výdavkov nemôžu byť automaticky subsumované pod trestnosť konania daňovníka. Dovolanie a jeho doplnenia boli v zmysle § 376 Tr. por. zaslané na vyjadrenie ostatným stranám konania. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal k dovolaniu vyjadrenie, v ktorom poukázal na nedostatočnú argumentáciu dovolateľa vo vzťahu ku konkretizácii dôvodu, pre ktorý podmienky pokračovacieho trestného činu neboli naplnené, a vyslovil názor, že v konaní bolo jednoznačne preukázané pokračovanie v páchaní toho istého trestného činu, keďže vo všetkých čiastkových útokoch išlo o konanie vo forme skrátenia dane. Navyše všetky skutky týkajúce sa skrátenia dane z pridanej hodnoty sú spojené bližšou časovou súvislosťou z dôvodu, že obvinený ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty podával daňové priznania každý mesiac, zatiaľ čo skutok 2e/ mohol byť dokonaný až v marci 2006, pretože išlo o termín podávania daňového priznania k dani z príjmu. Z uvedeného
prokurátora vyplýva, že jednotlivé čiastkové útoky spája jednotiaci zámer páchateľa, pretože tento v čase, kedy najskôr mohlo dôjsť ku spáchaniu trestného činu, ho podaním daňového priznania k dani z príjmu dokonal. Poukázal na to, že Trestný zákon nestanovuje časový rozdiel medzi čiastkovými útokmi, tento je preto treba skúmať vzhľadom na konkrétny prípad. V predmetnej veci všetky skutky spája časová súvislosť spočívajúca v čase podávania daňového priznania a časový rozsah medzi útokmi je s ohľadom na druh trestnej činnosti znížený na minimum. Všetky čiastkové útoky jednoznačne spája spôsob ich spáchania a predmet útoku. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd dovolanie
1 Tr. por. zamietol. K dovolaniu obvineného a jeho doplneniam sa vyjadril i poškodený Daňový úrad Košice, ktorý v zastúpení jeho riaditeľom uviedol, že sa pripája k vyjadreniu prokurátora a k námietkam správnosti kvalifikácie skutku sa osobitne vyjadrovať nebude. Zdôraznil, že dosiaľ nedošlo k uhradeniu dorubenia dane zo strany daňového subjektu, a poukázal na význam znaleckého posudku P. a výpovede iných svedkov. Uzavrel, že v konaní bolo dostatočne preukázané naplnenie objektívnej stránky trestného činu obvineným, a navrhol potvrdiť rozhodnutia súdov nižšieho stupňa. Vyjadrenia prokurátora a poškodeného boli doručené obvinenému a jeho obhajcom (I. ÚS 355/2015). K vyjadreniu prokurátora obvinený urobil podanie doručené okresnému súdu
1, ods. 2 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por., a nie je dôvod na postup
a), b), d), e), ani f) Tr. por. Najvyšší súd v prvom rade opakuje, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti, ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť ako prejavy stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave výlučne zákonom taxatívne stanovených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok a ktoré je preto potrebné odstrániť.
1 písm.
1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. (ďalej len „Tr. zák.") dopustí ten, kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie.
9 Tr. zák. trestný čin je spáchaný opakovane, ak páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna objektívna alebo subjektívna súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne.
10 Tr. zák. za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. Zákonná definícia pokračovacieho trestného činu v zmysle citovaného ustanovenia je tvorená základnými prvkami (znakmi), ktoré musia byť splnené kumulatívne. Ide o tieto znaky: - čiastkové útoky napĺňajú tú istú skutkovú podstatu, - spája ich súvislosť v čase, spôsobe páchania a v predmete útoku (objektívna súvislosť), - ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa. V prejednávanej veci ide o čiastkové útoky jedného páchateľa (konateľa jedinej spoločnosti), ktorý rôznymi formami konania naplnil rovnakú skutkovú podstatu toho istého trestného činu (skrátenie dane a poistného). Pokiaľ ide o objektívnu súvislosť, z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že k jednotlivým útokom došlo v rôznych mesiacoch v roku 2005 s výnimkou posledného, ktorý bol podaním daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za rok 2005 dokonaný v marci
skoršieho zákona (R 5/2012). Vzhľadom k tomu, že posledný čiastkový útok časovo spadá do obdobia novej právnej úpravy a trestný čin skrátenia dane a poistného bol trestný aj za predchádzajúcej právnej úpravy, je možné tento záver aplikovať aj v prejednávanej veci. Obdobne možno poukázať aj na rozsudok najvyššieho súdu z 10. júna 2002, sp. zn. 7 Tz 3/02,
ktorého jednotu trestného skutku, ktorý zakladá pokračovací trestný čin, nie je možné narušiť jeho rozdelením
možného právneho posúdenia v zmysle postupne účinných noviel Trestného zákona. Rovnako za čas spáchania pokračovacieho trestného činu, ktorý tvorí jediný skutok, sa považuje čas ukončenia trestného činu, to znamená okamih, kedy bol ukončený posledný útok a posudzuje sa
súhrnu právnych noriem účinných v tomto čase.
tohto súhrnu právnych noriem sa však posudzujú aj všetky predchádzajúce útoky, pokiaľ boli trestné
predchádzajúceho súhrnu právnych noriem, i keď by tieto boli pre páchateľa priaznivejšie. Vo vzťahu k namietanému princípu ultima ratio a zásady in dubio pro reo dovolací súd podotýka, že princíp ultima ratio možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Tr. zák., teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch (R 96/2014), a zásada in dubio pro reo súvisí s otázkou skutkového stavu a hodnotenia dôkazov, ktorých preskúmavanie je v dovolacom konaní neprípustné. Dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. teda nebol naplnený.
1 písm.
2 písm. a) Tr. zák. Obvinenému bol uložený druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin pripúšťal a bol uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, preto ani dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. nebol naplnený. Na základe vyjadreného najvyšší súd dospel k záveru, že v rozsahu námietok obvineného nie sú naplnené dôvody dovolania
por., a preto ho
c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.