Obsah (15)

§ 191§ 16§ 3§ 29§ 74§ 79§ 12§ 13§ 17§ 64§ 32§ 14§ 5§ 461§ 167

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžk/15/2017 Identifikačné číslo spisu: 8016200018 Dátum vydania rozhodnutia: 21.03.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 191ods.

1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil opatrenie Okresného úradu Poprad č. OÚ-PP-PPL-2015/011045-005 zo dňa 20.08.

1. Žalobcom zároveň priznal nárok na náhradu trov konania. Týmto opatrením žalovaný zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru (§ 13 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ďalej len „zákon č. 274/2009 Z.z.“).
2. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný sa podmienkami konania pred rozhodnutím o zaevidovaní predloženej žiadosti

§ 16ods.

1 zákona č. 274/2009 Z.z. nezaoberal a nezistil skutočný stav veci. Nepreskúmal, či zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.12.2013 spĺňa zákonné náležitosti, teda či je platne uzavretá, aj keď bol na tieto nedostatky právnym zástupcom žalobcov listom zo dňa 18.08.2015 upozornený a z notárskej zápisnice vyplýva, že už počas zhromaždenia vlastníkov boli vznášané námietky, na ktoré bol správny orgán upozorňovaný a ktoré sú tiež žalobnými námietkami. Taktiež nevenoval pozornosť návrhu právneho zástupcu žalobcov na prerušenie konania pre prekážku prebiehajúceho súdneho konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves do vydania právoplatného rozsudku v spore. Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. ukladá žiadateľovi predložiť správnemu orgánu aj notársky osvedčenú zápisnicu z rokovania zhromaždenia, ale táto notárska zápisnica nenahrádza činnosť správneho orgánu preskúmať zákonné podmienky zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenom medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru a budúcim užívateľom poľovného revíru. Z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych a procesnoprávnych

zákona č. 274/2009 Z.z. v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkov právneho úkonu. Žalovaný správny orgán predloženú zmluvu zaevidoval, avšak nepostupoval

§ 3zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a vykonal zaevidovanie zmluvy bez toho, aby vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Teda nepostupoval v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ktoré sa na daný prípad vzťahujú. Tým porušil základnú zásadu správneho konania, a to zásadu materiálnej pravdy. Krajský súd tiež poukázal na to, že správny orgán neprerušil konanie o žiadosti poľovníckej organizácie OROL o zaevidovanie zmluvy

§ 29ods.

1 Správneho poriadku, keďže v súvislosti s námietkami žalobcov prebieha na Okresnom súde Spišská Nová Ves konanie o vyslovenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov pozemkov zo dňa 20.11.2013 a č. k. 10C/117/2014, na ktoré bol upozornený právnym zástupcom žalobcov. II.

1. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že súčasťou žiadosti o evidenciu Zmluvy o užívaní poľovného revíru Klčov je Notárska zápisnica č. N 606/2013, N7 44460/2013, NCRls 45240/2013, napísaná notárkou JUDr. Jozefínou Atanasovou, osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 20.11.2013, čo je priamo uvedené v tejto zápisnici a osvedčila aj skutočnosť konštatácie predsedajúceho zhromaždenia, že zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa zúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, resp. ich oprávnených zástupcov začlenených do uznaného poľovného revíru Klčov t. j. 62,78%, a teda, že zhromaždenie je uznášaniaschopné, ako aj osvedčila rozhodnutie vlastníkov poľovných pozemkov, že vlastníci poľovných pozemkov 57,76% hlasov, teda nadpolovičnou väčšinou výmery uznaného poľovného revíru Klčov dali do užívania tento poľovný revír Poľovníckej organizácii OROL Spišský Hrhov. Správnemu orgánu ako žalovanému v rámci evidenčného konania neprináleží preskúmavať, či uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 20.11.2013 zodpovedajú skutočnosti, resp. či boli po procesnej stránke riadne prijaté. V tomto smere totiž ide o výlučne súkromnoprávny vzťah, v rámci ktorého zodpovednosť nesie zvolávateľ zhromaždenia a vlastníci poľovných pozemkov poľovného revíru Klčov s tým, že prehlasovaní vlastníci poľovných pozemkov, teda tí, ktorí nesúhlasia s prijatým uznesením alebo iným rozhodnutím zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, majú možnosť obrátiť sa na súd, ktorý v civilnom konaní rozhodne príslušný spor. Pri evidencii Zmluvy o užívaní poľovného revíru Klčov sa žalovaný opieral o stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k evidencii zmlúv o výkone práva poľovníctva vydané pod č. V/3 Gd 103/16/1000-5 zo dňa 02.06.2016:
2. „Opatrenie, ktorým

platnej právnej úpravy správny orgán zaeviduje zmluvu o užívaní poľovného revíru, predstavuje individuálny správny akt evidenčnej povahy s konštitutívnym účinkom. Evidenčná povaha je daná tým, že správny orgán pri zaevidovaní skúma len zákonom vymedzené formálne skutočnosti (§ 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z.). Konštitutívny účinok spočíva v právnom následku vykonaného zaevidovania zmluvy o výkone práva poľovníctva a je ním vznik páva poľovníctva. Platná právna úprava vo vzťahu k poľovníctvu vychádza z oddelenia súkromnoprávnej roviny reprezentovanej zmluvou o užívaní poľovného revíru od verejnoprávnej roviny, ktorú predstavuje evidencia tejto zmluvy správnym orgánom. Písomná zmluva o postúpení užívania poľovného revíru je prejavom vôle vlastníkov-spoluvlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír. Zákonodarca jednoznačným spôsobom stanovil podmienky, za ktorých sa zvoláva zhromaždenie, ako aj samotný jeho priebeh. Za účelom správnosti a vierohodnosti priebehu zhromaždenia upravil zákonnú podmienku, aby jeho priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou. Notárska zápisnica tvorí nedielnu súčasť žiadosti o evidenciu zmluvy. Zmluva je svojou povahou jednoznačne súkromnoprávnym aktom, ktorý vyjadruje zmluvne vyjadrenú vôle je účastníkov. Jej zmeny, doplnenia sú možné výlučne na základe prejavu vôle účastníkov zmluvy. Rovnako ako platnosť, tak aj neplatnosť zmluvy môže byť preskúmaná výlučné súdom, ale nie správnym orgánom. Verejnoprávny charakter nesporne má postup správneho orgánu pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že správny orgán v rámci tohto postupu nevykonáva dokazovanie, ale skúma len formálne skutočnosti vymedzené v § 16 zákona č. 274/2009 Z.z. Správny orgán preto preveruje notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií, na základe ktorých notárska zápisnica deklaruje splnenie podmienok upravených v § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. Keďže zasadnutia zhromaždenia vlastníkov sa nezúčastňuje žiaden zamestnanec správneho orgánu, nesú zodpovednosť za jeho priebeh vrátane hlasovania výlučne jeho účastníci. V tomto smere totiž ide o výlučne súkromnoprávny vzťah, čo znamená, že ak dôjde k sporu o to, či zhromaždenie platne a relevantným spôsobom rozhodlo, bude o ňom rozhodovať súd a nie správny orgán. Inak povedané, otázku platného uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíru je oprávnený posudzovať jedine súd v sporovom konaní. I keď nie je potrebné sa bližšie zaoberať dôvodmi, pre ktoré zákonodarca pristúpil k prijatiu takejto právnej úpravy týkajúcej sa evidencie zmlúv o užívaní poľovného revíru, je potrebné minimálne zvýrazniť, že práve rozdrobenosť pozemkového vlastníctva a nevysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom boli dôvodom pre zavedenie evidenčného princípu pri zmluvách o užívaní poľovného revíru, pričom inkorporovanie zásady materiálnej pravdy do tohto konania by bolo popretím takejto normatívnej úpravy.“ 5. Orgánom štátnej správy poľovníctva je zverená právomoc posudzovať zmluvu iba

zákona č. 274/2009 Z.z. Zmluva je svojou povahou jednoznačne súkromnoprávnym aktom. ktorý vyjadruje zmluvne vôľu jej účastníkov, Platnosť, tak aj neplatnosť zmluvy môže byť preskúmaná výlučne iba súdom, ale nie správnym orgánom, ako uvádza správny súd. Verejnoprávny charakter nesporne má postup správneho orgánu pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že správny orgán v rámci tohto postupu nevykonáva dokazovanie, ale skúma len formálne skutočnosti vymedzené zákonom č. 274/2009 Z.z. Z predložených podkladov je zrejmé, že orgán štátnej správy prvého stupňa dostatočne skúmal skutočnosti vymedzené mu zákonom č. 274/2009 Z.z. Ak by žalovaný správny orgán akceptoval právny názor správneho súdu, potom orgán štátnej správy prvého stupňa by mal

jeho názoru skúmať zmluvu

Občianskeho zákonníka, pričom mu žiadny zákon takúto právomoc nedáva. 6. Žalovaný ďalej poukázal na to, že

§ 74ods.

2 písm. b/ zákona č. 274/2009 Z.z. okresný úrad eviduje zmluvu a vedie register zmlúv

§ 16

.

§ 79ods.

2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z.z. všeobecný právny predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov

§ 12

alebo zmluvy

§ 13

. Z uvedeného je zrejmé, že špeciálna právna úprava na úseku poľovníctva - zákon č. 274/2009 Z.z. priamo vylučuje aplikáciu Správneho poriadku, teda akékoľvek jeho ustanovenia pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru. Z uvedeného dôvodu konanie o vyslovenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov pozemkov zo dňa 20.11.2013 nemohlo byť dôvodom na prerušenie konania, keďže v procese evidencie zmluvy sa nekonalo a ani sa nekoná

Správneho poriadku. Žalovaný z uvedeného dôvodu nemôže splniť povinnosť uloženú krajským súdom ohľadom prerušenia konania pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru Klčov ani povinnosťou zaoberať sa zákonnými podmienkami, ktoré predchádzajú zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Zaevidovaniu zmluvy o užívaní predchádza zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom vlastníci poľovných pozemkov v poľovnom revíri postupujú výkon práva poľovníctva zmluvou o užívaní poľovného revíru, ktoré správny orgán nezvoláva, nevedie ani sa ho nezúčastňuje a nemá možnosť ovplyvniť jeho zákonnosť.

1. Žalovaný tiež spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr/166/2011 zo dňa 05.06.2012 a na ustanovenie § 14 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 23/1962 Zb.“). Tento zákon bol platný a účinný do 31.08.
2. Od 01.09.2009 platí nová právna úprava na úseku poľovníctva (zákon č. 274/2009 Z.z.), ktorá obdobne rieši v §§ 3-16 zapojenie vlastníka do rozhodovacieho procesu ohľadom uznávania poľovného revíru a následne výkonu práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíre. Preto nie každý vlastník pozemku môže legitímne očakávať, že aj jeho pozemok mu umožní výkon práva poľovníctva. Navyše poľovný revír je väčšinou vytváraný z viacerých pozemkov, tzn., že sa vytvára spoločná nehnuteľnosť, kde vlastnícke práva k jednotlivým pozemkom sa menia na spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti. Pri výkone vlastníckych práv v poľovnom revíre sa potom postupuje v zmysle § 5 zákona č. 274/2009 Z.z. Ak správnym súdom bola priznaná aktívna legitimácia žalobcov, potom mala byť priznaná aj pasívna legitimácia ostatných účastníkov administratívneho konania (zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov, resp. vlastníci poľovných pozemkov). S uvedeným sa nevysporiadal ako žalobca pri podaní žaloby, tak ani správny súd. Ide o vážny nedostatok žaloby, na ktorý mal správny súd upozorniť žalobcu a trvať na odstránení nedostatkov žaloby. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na § 32 SSP. III.
3. Proti rozsudku krajského súdu podal ďalší účastník v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že krajský súd rozhodol v rozpore s § 79 zákona č. 274/2009 Z.z., konkrétne s jeho odsekom 2 písm. c/,

ktorého všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov

§ 12

alebo zmluvy

§ 13

. Z tohto dôvodu každý odkaz súdu na ustanovenie Správneho poriadku vo vzťahu k preskúmavaniu podmienok zmluvy, resp. prerušenie konania nemá absolútne oporu v zákone. Práve na evidenciu zmluvy vlastníkov správnym orgánom sa nemôžu vzťahovať ustanovenia Správneho poriadku. Obdobné stanovisko má aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov je

ďalšieho účastníka vylúčené použitie ustanovení Správneho poriadku v procese evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru.

1. Ďalší účastník uviedol, že správny orgán nie je oprávnený preskúmavať obsah a správnosť notárskej zápisnice pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru. Správny orgán nemôže vykonávať dokazovanie, ale skúma len formálne skutočnosti vymedzené v § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. Preto preveruje notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií, na základe ktorých notárska zápisnica deklaruje splnenie podmienok upravených v § 16 ods. 1 tohto zákona. Je to obdoba toho, ako postupuje katastrálny odbor okresného úradu pri povoľovaní vkladov práv a právnych úkonov osvedčených notárskymi zápisnicami. Ani v týchto prípadoch orgán katastra tieto zápisnice nepreskúmava a ak účastníci majú pochybnosti o v nich uvádzaných skutočnostiach, odkazuje ich na sporové konanie vo veciach občianskoprávnych. V prípade, že by došlo k sporu o tom, či zhromaždenie platne a relevantným spôsobom rozhodlo, bude o ňom rozhodovať všeobecný súd a nie správny orgán. Iba všeobecný súd by mohol preskúmavať platnosť uzavretých plnomocenstiev a všetky úkony, ktoré súvisia so zvolaním, priebehom a rozhodovaním zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ako aj s tým súvisiacu platnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru. Napokon, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia sa domáhajú neplatnosti rozhodnutí zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, a teda ochrana ich práv je riadne zabezpečená v sporovom konaní.
2. Na záver ďalší účastník uviedol, že v tomto konaní mal byť označený ako žalovaný 2/, keďže bol riadnym účastníkom administratívneho konania, pretože sa rozhodovalo o evidencii zmluvy, ktorej bol jednou zo zmluvných strán. Okrem toho mali byť ešte účastníkmi konania všetci vlastníci poľovných pozemkov, ktorí sú týmto opatrením administratívneho orgánu dotknutí a ktoré pri uzavretí zmluvy boli zastúpení splnomocnencami, ktorých zvolili na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Krajský súd im tak svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom. IV.
3. Žalobcovia vo vyjadrení ku kasačným sťažnostiam žalovaného a ďalšieho účastníka navrhli, aby kasačný súd podané kasačné sťažnosti zamietol a priznal im náhradu trov kasačného konania. V dôvodoch uviedli, že stanovisko žalovaného, že nemá zákonnú kompetenciu skúmať pravosť údajov v predloženej notárskej zápisnici je v rozpore so súčasnou judikatúrou slovenských súdov. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/144/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/55/2014, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/26/2013, Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/03, IV. ÚS 147/2013-33 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/72/
5. Žalobcovia uviedli, že žalovaný neskúmal, či predmetnú zmluvu podpísala zákonom stanovená väčšina vlastníkov poľovných pozemkov napriek tomu, že túto skutočnosť má skúmať okresný úrad ako podmienku jej evidencie. Žalovaný neskúmal ani platnosť, alebo neplatnosť zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Prešove dňa 08.12.2016 žalobcovia uviedli, že verejná vyhláška, ktorou bolo zvolané zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, nebola vyvesená na úradných tabuliach v obci Vyšné Repaše a v Levoči. Teda vo všetkých dotknutých obciach napriek povinnosti uvedenej v § 5 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. Štatutárny zástupca Poľovníckej organizácie OROL Spišský Hrhov Ing. Dzurila reagoval tak, že z obce Vyšné Repaše je začlenených do poľovného revíru iba 50 ha a mesto Levoča nevlastní v revíre žiadne pozemky. Ďalší účastník uviedol, že mesto Levoča v revíri vlastní 13 ha poľovných pozemkov, a sám štatutárny zástupca Poľovníckej organizácie OROL Spišský Hrhov na predmetnom pojednávaní na krajskom súde potvrdil, že verejná vyhláška nebola vyvesená minimálne v jednej z dotknutých obci, a to vo Vyšných Repašoch, a to napriek kogentnému ustanoveniu § 5 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. V.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „kasačný súd“) vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:
8. Poľovnícka organizácia OROL Spišský Hrhov podaním zo dňa 11.08.2015 podala opätovnú žiadosť žalovanému o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Klčov, ktorá bola pôvodne podaná dňa 04.12.2013

§ 16ods.

1 zákona č. 274/2009 Z.z. K žiadosti pripojil zmluvu o užívaní poľovného revíru Klčov

zákona 274/2009 Z.z. zo dňa 01.12.2013, dodatok č. 1 ku zmluve o užívaní poľovného revíru Klčov uzatvorené

zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve zo dňa 20.12.2013, notársku zápisnicu spísanú dňa 20.11.2013 notárkou JUDr. Jozefínou Atanásovou, Notársky úrad v Košiciach č. N606/2013, NZ44460/2013, NCRIs45240/2013, ktorým bol osvedčený priebeh a výsledky zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v katastrálnych územiach Z., E., N., L., N., U., E. a C. nachádzajúcich sa v poľovnom revíri Klčov (ďalej aj „zhromaždenie“) konané dňa 20.11.2013 o 10.00 hod. v Spišskom Hrhove, pozvánku na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Klčov zo dňa 01.11.2013 vo forme verejnej vyhlášky, listinu prítomných a zhromaždených vlastníkov poľovných pozemkov nachádzajúcich sa v spoločnom poľovnom revíri Klčov konaného dňa 20.11.2013, overenie zápisu do listiny prítomných, vyhodnotenia zápisu listiny prítomných, návrh dohody

§ 17ods.

d/ zákona č. 274/2009 Z.z. o ukončení zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Klčov dohodou zmluvných strán zo dňa 20.11.2013, žiadosť Poľovníckej organizácie OROL Spišský Hrhov zo dňa 20.11.2013 o užívanie spoločného poľovného revíru Klčov adresované zhromaždeniu vlastníkov poľovných pozemkov, PR Klčov, zoznam vlastníkov poľovných pozemkov, návrh poľovníckeho hospodára zo dňa 11.08.2015 podaného Poľovníckou organizáciou OROL Spišský Hrhov príslušnými listinami, návrh o poľovníckej stráže Poľovníckou organizáciou OROL Spišský Hrhov zo dňa 11.08.2015. 16. Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor pod č. OÚ-PP-PLO-2015/011045/005 dňa 20.08.2015 zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru, o čom vydal opatrenie - evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru

§ 13zákona č.

274/2009 Z.z.:

1. a)názov poľovného revíru: Klčov
2. b)užívateľ poľovného revíru: Poľovnícka organizácia OROL Spišský Hrhov Jesenná 5 053 02 Spišský Hrhov IČO: 42343593
3. c)štatutárny zástupca užívateľa poľovného revíru: Ing. Marián Dzurilla predseda PO nar. 21.09.1954 053 03 Jablonov 184
4. d)dátum uzatvorenia zmluvy: 01.02.2013
5. e)dátum evidovania zmluvy: 20.08.2015
6. f)zmeny a doplnky zmluvy a dátumy ich evidencie: Dodatok č. 1 zo dňa 20.12.2013 Dodatok č. 2 zo dňa 01.08.2015
7. g)príloha: 1x výtlačok zmluvy alebo jej zmeny a doplnku
8. h)dátum vyradenia zmluvy z evidencie 17.

§ 16ods.

1 zákona č. 274/2009 Z.z. evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba

§ 13ods.

1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. 18.

§ 64ods.

1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 323/1992 Zb.“) notár je oprávnený osvedčiť aj iné skutočnosti, najmä priebeh losovania alebo predloženie vecí, ak majú právny význam, a ak sa uskutočnili v prítomnosti notára. 19.

§ 64ods.

2 zákona č. 323/1992 Zb. za tým účelom spíše notár notársku zápisnicu, ktorá musí obsahovať presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom, ďalej miesto a čas osvedčeného deja, meno, priezvisko, trvalé bydlisko (sídlo) žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených. 20.

§ 13ods.

1 zákona č. 274/2009 Z.z. užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou

1. a)fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru,
2. b)poľovníckej organizácii

§ 32

,

1. c)fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),
2. d)právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. 21.

§ 14ods.

1 zákona č. 274/2009 Z.z. zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. 22.

§ 14ods.

2 zákona č. 274/2009 Z.z. zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie

§ 16ods.

1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov. 23.

§ 14ods.

3 zákona č. 274/2009 Z.z. zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov

§ 5ods.

7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri

rozhodnutia o uznaní,

1. c)výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku,
2. d)dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru,
3. e)podmienky zmien a doplnkov,
4. f)dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán,
5. g)odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. 24.

§ 79ods.

2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z.z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov

§ 12

alebo zmluvy

§ 13. 25.

Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že mu v rámci evidenčného konania neprináleží preskúmavať, či uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 20.11.2013 zodpovedajú skutočnosti, resp. či boli po procesnej stránke riadne prijaté. Obdobnú námietku vzniesol v podanej kasačnej sťažnosti aj ďalší účastník. 26. V prvom rade kasačný súd konštatuje, že notár v notárskej zápisnici

§ 64zákona č.

323/1992 Zb. osvedčuje skutočnosť, ktorú bol schopný vnímať svojimi zmyslami, teda osvedčuje opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti. Notár nevykonáva právne hodnotenie a nepotvrdzuje súlad zaznamenaného skutkového stavu so zákonom. V žiadnom prípade nemožno takto spísanú notársku zápisnicu chápať ako osvedčenie, že daný dej sa aj uskutočnil v súlade so zákonom, teda že boli splnené všetky podmienky, ktoré právne predpisy na daný dej vyžadujú. Notár nevstupuje do daného deja, neposkytuje právne rady a ani neusmerňuje priebeh deja. V danom prípade z obsahu zápisnice je zrejmé, že na zhromaždenie neboli pripustení menšinoví vlastníci. Obsah zápisnice nasvedčuje podozreniu, že zvolávatelia zhromaždenia sa týmto dopustili tzv. praktiky „vytesňovania menšinových vlastníkov“ (angl. „squeeze out“) pri zvolávaní valného zhromaždenia. Procesné práva prístupu menšinových vlastníkov na zhromaždenie musia byť garantované. 27. Zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Klčov je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu

§ 32zákona č.

274/2009 Z.z., čo znamená, že sa priamo dotýkajú výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom. 28. Podmienky, aké musia byť splnené, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru stanovuje zákon č. 274/2009 Z.z. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy

§ 13ods.

1 a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť hmotnoprávnu podmienku na uzavretie zmluvy

§ 13zákona č.

274/2009 Z.z. a zistiť nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Splnenie zákonnej podmienky musí byť preukázané v čase uzatvárania zmluvy a následne je preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy o postúpenie užívania poľovného revíru v zmysle zákona č. 274/2009 Z.z. Pokiaľ vlastníci (vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov pozemkov v poľovnom revíri) nepodpíšu takúto zmluvu o nepostúpení užívania poľovného revíru osobne, je potrebné relevantným dokladom, t.j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka koná a v akom rozsahu, kedy plná moc bola udelená, aby posudzovaný právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona. K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd SR vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.

2. Žalovaný týmto podmienkam konania pred rozhodnutím o zaevidovaní predloženej žiadosti v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. nevenoval dostatočnú pozornosť a nezistil skutočný stav veci, teda sám neskúmal, či zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.02.2013 spĺňa zákonné náležitosti, teda či je platne uzavretá. Účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru je podmienená zaevidovaním zmluvy úradom. Až zaevidovaním zmluvy príslušným úradom sa možno domáhať úspešného plnenia zo zmluvy. Zaevidovanie zmluvy tak nemá len evidenčný charakter, ale priamo sa dotýka vlastníckych práv na poľovných pozemkoch. Zákon č. 274/2009 Z.z upravil postup príslušného orgánu verejnej správy pri rozhodovaní o takýchto zmluvách odlišne, ako to bolo v predchádzajúcom zákone č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý bol účinný do 31.08.2009, v tom, že orgán verejnej správy už nevydáva rozhodnutie o schválení zmluvy o užívaní poľovného revíru, ale predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych

zákona č. 274/2009 Z.z., v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. 30. Pripustením opačného výkladu, a teda, že orgán verejnej správy pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma len formálne skutočnosti vymedzené zákonom č. 274/2009 Z.z. by mohla nastať situácia, že orgán verejnej správy by zaevidoval akúkoľvek zmluvu, ktorá by spĺňala len formálne skutočnosti, pričom z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona by nemusela spĺňať ani jednu. V zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. je orgán verejnej správy oprávnený zaevidovať len takú zmluvu ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba

§ 13ods.

1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Z uvedeného vyplýva, že orgán verejnej správy je povinný preskúmať, či predmetnú zmluvu skutočne uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Bez takéhoto skúmania ju nie je oprávnený zaregistrovať, keďže nemá preukázanú ani túto základnú podmienku. 31. Námietka, týkajúca sa nemožnosti aplikácie Správneho poriadku na evidenciu zmluvy

§ 13zákona č.

274/2009 Z.z. je vzhľadom na § 79 ods. 2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z.z. dôvodná. Ustanovenia Správneho poriadku sa na evidenciu predmetnej zmluvy nevzťahujú, preto orgán verejnej správy nemôže postupovať

29 ods. 1 Správneho poriadku a prerušiť konanie o žiadosti poľovníckej organizácie OROL o zaevidovanie predmetnej zmluvy.

1. Ďalší účastník namietal, že mal byť v tomto konaní označený ako žalovaný 2/, keďže bol riadnym účastníkom administratívneho konania, pretože sa rozhodovalo o evidencii zmluvy, ktorej bol jednou zo zmluvných strán. Kasačný súd uvádza, že v zmysle § 180 SSP v spojení s § 32 SSP je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodnutie vydal. Ďalší účastník mal v tomto konaní všetky práva a povinnosti, ktoré mu ako riadnemu účastníkovi súdneho konania pred správnym súdom patrili a nemohol byť týmto spôsobom na nich ukrátený. Postavenie žalovaného nemožno chápať ako výhodnejšie postavenie oproti postaveniu ďalšieho účastníka. Ide o rovnocenné postavenie v konaní pred správnym súdom.
2. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Prešove, Najvyšší súd SR ako súd kasačný kasačnú sťažnosť žalovaného a ďalšieho účastníka ako nedôvodnú zamietol

§ 461SSP.

34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd

§ 167ods.

1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 a 2 SSP a § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, keďže v konaní boli úspešní.

1. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:
2. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.