← Slovensko

sťažnosť obžalovaného

N a j v y š š í s ú d Slovenskej republiky 2 Tošs 32/2008 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Majchráka a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci proti obžalovanému R. O . a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí

  1. novembra 2008 v Bratislave sťažnosť, ktorú podal obžalovaný R. O. proti uzneseniu Špe- ciálneho súdu v Pezinku z
  2. novembra 2008, sp. zn. PK- 1 T 14/2007 a rozhodol t a k t o : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť obžalovaného R. O. z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Špeciálny súd v Pezinku uznesením z
  3. novembra 2008, sp. zn. PK- 1 T 14/2007 podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť obžalovaného R. O. o prepustenie z väzby a súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. neprijal jeho písomný sľub. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný R. O. sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V sťažnosti poukázal na to, že neobstojí dôvod jeho väzby podľa § 71 ods. 2 písm. e/ Tr. por., pretože sa po skoršom prepustení z väzby nedopustil žiadnej trestnej činnosti. Pokiaľ je stíhaný pre trestný čin výtržníctva, vyšetrovaním sa zistilo, že tohto skutku sa nedopustil, o čom svedčia obhajcom pripojené kópie výsluchov svedkov J. L., L. H. a M. V., fotokópie výsluchu ktorých k sťažnosti pripojil. 2 Tošs 32/2008 2 Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie špe- ciálneho súdu a rozhodol o jeho prepustení z väzby. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti obžalovaného R. O. podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie, ktoré týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzalo a dos- pel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho uznesenia podrobne poukázal na to, kedy bol obžalovaný R. O. vzatý do väzby, z akých dôvodov a na základe čoho bol z väzby prepuste- ný. Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažuje v daných súvislostiach tieto okolnosti opa- kovane uvádzať, pretože sú zrejmé z rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný R. O. bol z väzby prepustený
  4. mája 2008 na podklade rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  5. má- ja 2008, sp. zn. 1 Tošs 32/2007, a to na podklade záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z
  6. apríla 2008, sp. zn. I. ÚS 187/
  7. Uznesením vyšetrovateľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policaj- ného zboru Bratislava, odboru Bratislava, oddelenia vyšetrovania z
  8. októbra 2008, sp. zn. ČVS: PPZ-76/BOK-B-2008 je však obžalovaný R. O. stíhaný pre ďalší skutok, posúdený ako trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
  9. augusta 2008, t.j. po jeho skoršom prepustení z väzby pre iný trestný čin. Podľa § 71 ods. 2 písm. e/ Tr. por. ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť v tej istej veci vzatý do väzby, ak je obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin spáchaný po prepus- tení z väzby. V posudzovanej veci niet pochybností o tom, že obžalovaný R. O. je po skoršom prepus- tení z väzby obvinený zo spáchania ďalšieho trestného činu. Napriek tomu, že podľa obhajcu 2 Tošs 32/2008 3 predložených výpovedí svedkov, ktorí vylučujú účasť obžalovaného R. O. na brachiálnom incidente na diskotéke
  10. augusta 2008 nemožno prehliadnuť, že práve poškodený označil R. O. ako útočníka a je teda dôvodné podozrenie, že sa uvedeného skutku (fyzického napad- nutia poškodeného na diskotéke v tzv. Boba bare v Košiciach) dopustil. Je preto dôvodné podozrenie, že sa po prepustení z väzby dopustil ďalšieho úmyselného trestného činu, čo za- kladá dôvod jeho väzby podľa § 71 ods. 2 písm. e/ Tr. por. Pokiaľ ide o neprijatie sľubu obžalovaného, že v prípade prepustenia na slobodu povedia riadny život, Najvyšší súd Slovenskej republiky v plnom rozsahu poukazuje na vyčerpávajúce a vecne správne dôvody v napadnutom uznesení. Považuje pritom za opodstatnené dodať, že takému sľubu nebolo možné vyhovieť o.i. aj so zreteľom na krátkosť času od prepustenia ob- žalovaného z väzby do času, kým sa mal dopustiť ďalšieho trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na uvedené dospel k záveru, že sťažnos- ťou napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto sťažnosť obžalovaného R. O., ktorú proti nemu podal, ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
  11. novembra
  12. JUDr. Juraj M a j c h r á k , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.